Môj profil 
Predplatné
„Pôjde o to, kto tento zásah urobí a či to budú USA. Ak by sa zásah uskutočnil, pravdepodobne by šiel pod hlavičkou regionálnej organizácie, ktorá by mohla obísť neexistujúci mandát Bezpečnostnej rady OSN, čo je možné podľa článku 52 charty. V tom prípade by sa zrejme na stranu USA pridali aj ostatné členské krajiny NATO,“ uviedol Samson. Ako dodal, okrem bloku Rusko – Irán údajne existuje celosvetová požiadavka na intervenciu v Sýrii.
Podľa riaditeľa Centra pre európske a severoatlantické vzťahy Róberta Ondrejcsáka sa Slovensko do prípadnej intervencie vojensky zatiaľ nezapojí. „Na angažovanosť našich ozbrojených síl v súčasnosti nevidím priestor vzhľadom na predpokladaný charakter operácie,“ uviedol pre TASR Ondrejcsák.
Aj keď má Slovensko odlišný postoj k svetovým konfliktom, podlieha zmluvám s NATO a EÚ
Samson pripomenul, že ak by bol vojenský zásah formou bezletovej zóny, leteckých útokov alebo námornej blokády, na to Slovensko nemá prostriedky. „Ak by prišlo k peacekeepingu, to znamená k operácii na udržanie mieru, ak by NATO vyslalo podobne ako v Afganistane či v Iraku svoje jednotky, v tom prípade je predstaviteľné, že by sa Slovensko zapojilo úmerne svojim možnostiam. Má odmínovačov, má ženistov, tím lekárov,“ uviedol bezpečnostný analytik.
Podpora vojenskej intervencie zo strany SR by podľa Samsona nenaštrbila vzťahy medzi našou krajinou a Ruskom, ktoré v tomto smere vyzýva na zdržanlivosť a rozvahu. Samson pripomína, že v medzinárodnej politike malo Slovensko iný postoj ako ostatné krajiny, ale v prípade podpory vojenskej intervencie je SR viazaná predovšetkým svojimi záväzkami voči NATO a EÚ. „Napriek tomu, že si nechceme pokaziť vzťahy s Ruskom, sa na takejto operácii v prípade peacekeepingu budeme podieľať,“ dodal Samson.
Predseda ruskej Štátnej dumy varuje pred neuváženým vojenským zásahom
Vojenský zásah v Sýrii neukončí krízu v tejto krajine: bude mať za následok veľké obete na civilistoch a poškodí aj prácu OSN v tejto oblasti a celé medzinárodné spoločenstvo, povedal dnes predseda ruskej Štátnej dumy Sergej Naryškin.
Po rokovaní so šéfom Národnej rady SR Pavlom Paškom v Bratislave tak reagoval na otázku, ako sa zachová Rusko v prípade vojenskej intervencie. Podľa Naryškina treba byť pri takomto zásahu opatrný, aby nedošlo k zbytočným škodám.
„Svetové spoločenstvo sa ešte pamätá na to, aké boli príčiny na vojenský zásah v Iraku. Boli sfalšované, následky tejto operácie boli veľmi tragické a nikto za to zatiaľ nezodpovedá,“ pripomenul.
Poukázal aj na to, že situácia v Sýrii sa vyostrila v čase, keď sa budovali podmienky na jej riešenie na pôde OSN. Tá poslala do krajiny svojich expertov, aby zistili, kto minulý týždeň použil chemické zbrane.
„Experti začali pracovať, ale niektoré krajiny NATO povedali, že nepotrebujú výsledky práce týchto expertov a už sú pripravené vojensky zasiahnuť. Musím povedať, že to sú veľmi nebezpečné prejavy,“ poznamenal Naryškin.
zf
