Môj profil 
Predplatné
Tieňová vláda je efektívna vtedy, keď si dokáže získať dôveru verejnosti. „Môže to byť úspešný projekt, ale na druhej strane môže poukázať na zlyhanie mimovládnych strán,“ konštatoval Hrabko.
„Ak existuje nejaký základný politický šlabikár, písmeno „A“ je, že strana, ktorá skončí v opozícii, zostaví tieňovú vládu,“ povedal pre TABLET.TV 12. mája Viskupič. Vytvoriť by ju podľa neho mohli s SaS, s ktorou ich spája okrem opozičného pôsobenia aj spoločná história.
Nie je to však podľa neho jednoduché, lebo úlohy aj inštrumentárium tieňového ministra sú iné ako v prípade reálneho člena exekutívy. Treba vyriešiť praktické otázky, napríklad ako a kedy odvolať člena tieňového kabinetu z funkcie a zhodnúť sa aj na personálnom obsadení. „Nemusíme to unáhliť. Možno čo sa týka osôb, ktoré by mali ten–ktorý rezort reprezentovať, to bude trvať dlhšie,“ poznamenal Viskupič. V tejto chvíli je podľa neho možné uvažovať aj o postupných krokoch, napríklad vytvoriť nejaký typ spoločnej rady.
„Vytvoriť tieňovú vládu je jednoduché. Jednoduché nie je zabezpečiť, aby fungovala. Ťažko si predstaviť, ako by fungovala. Pokiaľ viem, SaS nemá zatiaľ záujem vytvoriť takúto tieňovú vládu,“ upozornil Hrabko.
Myšlienka tieňovej vlády by mohla rozdeliť opozíciu na strany, ktoré sa jej zúčastnia, a tie, ktoré v nej nebudú. Napríklad s ĽSNS nechce v tejto chvíli spolupracovať nikto. „Opozícia neexistuje, mimovládne strany sa ocitli v úlohe opozície výsledkami volieb. Je vecou strán, ktoré sú mimo vlády, akú tieňovú vládu si vytvoria. Môžu byť dve aj viac. Neznamená to, že musia všetky mimovládne strany ťahať za jeden povraz,“ poznamenal Hrabko.
