Môj profil 
Predplatné
„Prečo nechcú zvolať samit? Samit nechcú zvolať preto, lebo sa boja pravdy. Nechcú hovoriť o tom, že sú tu členské štáty EÚ, ktoré podporujú občiansku vojnu v Sýrii, odkiaľ pochádza veľké množstvo ľudí, ktorí prichádzajú do Európy. Samit nechcú zvolať preto, lebo by počuli pravdu o tom, že Líbya bola zbombardovaná talianskymi, francúzskymi a španielskymi stíhačkami,“ uviedol Fico. Ďalším dôvodom nezvolania samitu je podľa neho aj to, že by sa veľmi ťažko rodili jednomyseľné rozhodnutia. „Keď bolo treba bojovať za banky, keď bolo treba bojovať za peniaze pre Grécko, tak sme summity zvolávali zo dňa na deň a pri takejto veľkej humanitárnej kríze, pri ktorej ide o podstatu Európy, nie sme schopní summit zvolať,“ kritizoval premiér.
Fico v diskusii odmietol, že by Slovensko nebolo solidárne s utečencami. „Každý jeden človek, ktorý je ohrozený vojnou alebo je ohrozený hladom, by na území tejto krajiny našiel prístrešok, pokiaľ by takýto človek o to požiadal,“ dodal.
O utečeneckej kríze hovoril Fico podľa vlastných slov aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom počas jeho minulotýždňovej návštevy Slovenska. Premiér mu predstavil riešenie krízy. „Je potrebné vojensky začať stabilizovať situáciu v Sýrii a Líbyi. Ak je treba, podobne ako v Afganistane, sme pripravení poskytnúť primeraným spôsobom vojenské jednotky, ako aj finančnú, technickú a materiálnu pomoc,“ priblížil. Ďalším príspevkom SR je pomoc iným krajinám pri ochrane schengenských hraníc. Slovensko je podľa premiéra taktiež pripravené finančne prispieť krajinám, do ktorých prichádzajú utečenci.
Podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára Slovensko musí pomáhať utečencom, pričom povinné kvóty nie sú dobrým riešením. „My stále hovoríme o solidarite a skutočnú solidaritu fakticky suplujú občianske aktivity a rôzni ľudia, ktorí aj pomáhajú finančne alebo materiálne,“ uviedol Bugár. Zdôraznil, že Európa už čelí nielen utečeneckej, ale aj humanitárnej kríze. „Kvóty sa vrátili preto na stôl, lebo fakticky dobrovoľná solidarita zlyhala,“ dodal. Bugár sa taktiež pridal ku kritike EÚ. „Európska únia nemôže byť rýchla len v prípade gréckej krízy, ale aj v tomto prípade humanitárnej krízy,“ vysvetlil. Na samite by sa podľa jeho slov malo hovoriť aj o Schengene, pretože taký, ako ho dnes poznáme, už nebude.
Premiér taktiež informoval, že šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) na pondelkovom (14.9.) rokovaní ministrov vnútra EÚ odmietne povinné kvóty. „Zajtra bude minister vnútra SR a podpredseda vlády Robert Kaliňák vetovať politické závery tejto rady, pretože považujeme za absolútne nelogické, že sa celá diskusia sústredila iba na kvóty, nikto nechce hovoriť o príčinách,“ dodal Fico.
Vyjadril sa aj minister vnútra
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) neočakáva, že na pondelkovom (14.9.) summite ministrov vnútra EÚ padne rozhodnutie ohľadom povinných kvót pre rozdelenie utečencov. Slovensko ho zablokuje.
O svojom postupe Kaliňák informoval v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Nemal by byť pritom jediným. Zatiaľ podľa neho platí spoločné vyhlásenie premiérov krajín V4 odmietajúce kvóty.
„Mám mandát, nielen od vlády, ale aj od parlamentu, že akékoľvek otázky súvisiace s kvótami budeme vetovať, pretože nielenže sú nezmyselné, ale sú priamo namierené proti utečencom a nijakým spôsobom neriešia krízu,“ uviedol Kaliňák.
Rozhodnutie by mohlo podľa podpredsedu vlády byť prijaté iba v prípade, že bude ochota počúvať argumenty stredoeurópskych krajín. To však Kaliňák skôr neočakáva aj s ohľadom na to, že v únii nie je ochota zvolať v tejto otázke summit šéfov vlád.
„Skôr mi to príde, že nemajú záujem diskutovať, skôr chcú niektoré krajiny trestať za názor, čo je absurdné,“ uviedol Kaliňák. Zopakoval, že kvóty nezachránia migrantov. Únia by podľa jeho slov mala priznať, že súčasná migračná vlna smerujúca cez Balkán je protiprávna, a mala byť lepšie chrániť vonkajšie hranice, tak ako to robí Slovensko.
Aj podľa poslanca parlamentu Martina Poliačika z SaS nie sú povinné kvóty na prerozdelenie utečencov do členských krajín únie riešením. „Zbytočne dvíhajú napätie v Európe a odpor voči centrálnym orgánom,“ domnieva sa Poliačik. Je presvedčený, že príspevky by mali byť dobrovoľné. Inak podľa neho budú namiesto pomoci skôr stupňovať napätie v jednotlivých členských štátoch.
Poliačik však nepovažuje aktuálny dobrovoľný záväzok Slovenska prijať 200 kresťanov zo Sýrie za dostatočný. Navrhuje tiež, aby vláda presadzovala v pondelok alebo v nasledujúcich dňoch vybudovanie záchytného tábora v Srbsku, kde by bolo možné vracať imigrantov, ktorí odmietnu zapojiť sa do azylového procesu v Maďarsku či Rakúsku.
V takomto tábore by imigranti mali možnosť požiadať o azyl v ľubovoľnej európskej krajine, napríklad v Nemecku, čo zníži tlak na maďarskú hranicu, vysvetlil opozičný poslanec. Minister vnútra to odmietol, návrh podľa neho nič nerieši. Európska únia by sa mala snažiť riešiť situáciu v krajinách bezprostredne susediacich so Sýriou – v Turecku, Jordánsku a Libanone.
Kaliňák sa pozastavil nad tým, že imigranti nežiadajú o azyl v Turecku, Grécku, Maďarsku a väčšina z nich ani v Rakúsku, ale „špekulujú“. „Mám vážne pochybnosti o tom, že hovoríme o utečencoch, a preto aj vážne pochybnosti o tom, aby sme tu riešili teraz humanitu a pomáhali tomu, z môjho pohľadu nepochopiteľnému toku migrantov, ktorý z utečenectvom pred vojnou samotnou nemá ale vôbec nič spoločné,“ doplnil.
