Čínsky prezident a Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny Si Ťin-pching vo svojom prejave pri príležitosti najväčšieho čínskeho sviatku (Čínska republika, dňa 1.7. 2016 oslávila 95. výročie vzniku Komunistickej strany Číny) doslovne uviedol. „Svet sa nachádza na hrane radikálnych zmien, vidíme, ako sa postupne rozpadá EÚ, ako sa rúca ekonomika USA a to všetko sa skončí vznikom nového svetového poriadku. Tak ako kedysi už nebude nikdy, za 10 rokov nás čaká nový svetový systém, v ktorom budú hrať kľúčovú rolu Čína a Rusko“.

Podľa ruského analytika Alexandra Rostovceva čínsky prezident svojím vyhlásením fakticky navrhol Rusku prejsť od ekonomickej a politickej spolupráce k vojensko-politickej aliancii, ktorá by nielen reagovala reagovať na rôzne bezpečnostné výzvy, ale dokázala by prevziať líderstvo v prípade krachu súčasného svetového poriadku.

Alexander Rostovcev upozorňuje na skutočnosť, že pred niekoľkými dňami bol na návšteve Číny prezident Ruska Vladimír Putin. Rusi a Číňania podpísali viacero nových bilaterálnych dohôd, vytvorili sa nové reálne kontrakty. Číňania mohli podľa Rostovceva navrhnúť Vladimírovi Putinovi vytvorenie aliancie už počas Putinovej návštevy v Číne.

To že tak neučinili, ale čínsky návrh k Putinovi smeroval až pri oslavách najvýznamnejšieho výročia Čínskej ľudovej republiky svedčí podľa Rostovceva o tom, že Číňania si Rusko nesmierne vážia a nechceli pôsobiť diplomaticky nevychovane a nátlakovo. Chápu, že Rusi si musia čínsky návrh podrobne premyslieť, k čomu potrebujú čas.  Spojenie návrhu na vznik čínsko-ruskej aliancie s najväčším výročím Čínskej republiky svedčí o nesmiernom význame a dôležitosti, ktorý Číňania tomuto návrhu prikladajú.

Čínsky prezident a Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny Si Ťin-pching vo svojom návrhu doslovne uviedol: „Dnes  pozorujeme agresívne akcie zo strany USA voči Rusku a Číne. Myslím si, že Rusko a Čína môžu vytvoriť alianciu, pred ktorou bude NATO bezmocné a táto aliancia ukončí imperialistické snahy a tlak Západu“

Podľa Rostovceva v tomto prípade ide o jednoznačnú výzvu, ktorá smeruje  k Rusku. Rostovcev podčiarkuje, že nevie, ako bude Putin na čínsky návrh reagovať, on sám je však prekvapený čínskou jednoznačnosťou a otvorenosťou. Prekvapený je aj z toho dôvodu, že ešte pred niekoľkými týždňami sa vrcholní čínski a ruskí predstavitelia vyjadrili, že nechcú vytvárať nejaké vojenské bloky, namierené proti ďalším krajinám.

A krátko na to prišla čínska výzva smerom k Rusku, ktorá naznačuje, že sa kardinálne mení architektúra svetového poriadku, pričom iniciatíva vychádza z čínskej strany. Podľa Rostovceva vo vzťahoch medzi Ruskom a Čínou aj dnes existujú rôzne nevyriešené a odložené problémy, Čína však svojím návrhom ukazuje, že je ochotná existujúce problémy vyriešiť a odstrániť šmahom ruky.

Rostovcev sa potom vo svojom článku pomerne podrobne venoval čínskej politike v čase Studenej vojny, kedy súperili medzi sebou ZSSR a USA. V článku použil aj čínske príslovie, ktoré hovorí: „pokiaľ sa bijú medveď a tiger, rozumná opica na strome pozoruje, ako obaja zoslabnú“. Poukázal pritom na skutočnosť, ako na začiatku 70. rokov minulého storočia prišiel do Číny s tajnou misiou Henry Kissinger a rozohral politickú partiu, ktorá nakoniec priviedla ku konfliktu čínskych maoistov a ruských komunistov. Konflikt vyvrcholil potom vojenskými akciami na ostrove Damanskij a pri jazere Žalanaškol. Rusko-čínsky konflikt  a rast napätia nakoniec viedol k vytvoreniu ruskej vojenskej skupiny v Zabajkalsku a na Ďalekom východe, čo vtedy ZSSR finančne dosť zaťažilo (Podľa Rostonceva cca 24% ruského HDP v dvoch rokoch šlo do vytvorenia vojenskej skupiny v Zabajkalsku).

Oteplenie rusko-čínskych vzťahov sa začalo v roku 1985, keďže však v jeho čele stál Gorbačov, Rusi  ťahali za kratší koniec, pretože Gorbačov nesledoval dôrazne záujmy Ruska. Zbližovanie Ruska a Číny potom pokračovalo až po zvolení Vladimíra Putina za prezidenta RF. Rusko spočiatku len reagovalo na politické machinácie USA a NATO, ktoré sa rozširovali smerom na východ a ktoré ohrozovali jeho stabilitu. Rusko a Čínu zblížili najmä arogantné zásahy USA v Ázii, ktoré ohrozujú suverenitu oboch krajín, rozmach militantného islamu v strednej Ázii, (podporovaného nemenovanou veľmocou)  i udalosti na Ukrajine a v Sýrii, ktoré si z geopolitického hľadiska kladú za cieľ minimálne spomaliť projekt Hodvábnej cesty, spájajúcej Čínu a Rusko s Európskou Úniou.

Rostovcev potom v článku rozvíja tézu o tom, že čínske vedenie sa nehanbí priznať že Čína momentálne nemá dostatok kapacít najmä vo vojenskej oblasti, aby osamotená čelila USA a NATO. Napriek významným ekonomických úspechom a technologickým objavom, vo viacerých oblastiach života čínskej spoločnosti, mnoho oblastí ostáva zatiaľ bez modernizácie a to sa môže negatívne premietať aj v obrannej doktríne a stave čínskeho štátu.

Čínsky líder Si Ťin-pching vo svojom prejave doslovne uviedol: „Vytvorenie armády, ktorá bude zodpovedať významu našej krajiny – to je dôležitá strategická úloha. Musíme spojiť ekonomický rozvoj s rozvíjaním obrany, modernizovať našu armádu a štandardizovať jej charakter. Musíme zvýšiť reformy vo vojenskej sfére a vytvoriť armádu, ktorá by bola disciplinovaná a dokázala by víťaziť“

Rostovcev si potom dovolil vyjadriť svoj názor, v ktorom naznačil, že najvyšší čínsky predstaviteľ Si Ťin-Pching svoje slová predniesol na základe porovnávania kapacít ruskej a čínskej armády na vzájomných rusko-čínskych cvičeniach, ako i výsledkoch „tankového biatlonu“, v ktorom dosiahli ruské tanky vynikajúce výsledky.

Tu si dovolím Rostovcevove slová doplniť. Číňania majú možnosť porovnávať svoje vojenské kapacity s ruskými vojenskými kapacitami. Ruské vojenské kapacity sú samozrejme na vyššej úrovni, čínske však až tak výrazne za ruskými nezaostávajú. Čínsky ekonomický potenciál a početný stav armády je natoľko mohutný, že o niečo nižšiu kvalitu čínskej armády určite dokážu Číňania nahradiť kvantitou.

Kde Čína naozaj zaostáva za Rusmi je letectvo, protilietadlová obrana a najmä ponorkové ľodstvo. Ruské ponorky patria k svetovej špičke, Čína zatiaľ nedokázala vyvinúť ponorku s takými vlastnosťami, aké majú ruské stroje a musí sa spoliehať na ruské dodávky. Najmä vo vývoji diesel-elektrických ponoriek predstavujú Rusi svetovú špičku, spoločne s Nemcami. USA, hrajú prím vo vývoji veľkých atómových ponoriek, momentálne im však chýba dostatok financií na úplnú modernizáciu vlastného ponorkového ľodstva. Veľká Británia a Francúzsko v porovnaní s obdobím Studenej vojny začali kvalitatívne zaostávať.

K vytvoreniu čínsko-ruskej aliancie nepríde samozrejme v najbližších dňoch. Číňania korektne naznačili že nechcú na Rusov tlačiť, ruská a čínska komisia ale určite nájde spoločnú reč. Najmä keď existuje už teraz plnohodnotný dialóg medzi Čínou a Ruskom, ktorý vychádza z princípov korektnosti, rovnosti a vzájomnej úcty i  výhodnosti a nie z princípov nadradenosti a násilného presadzovania vlastných záujmov (často aj na úkor spojencov), ktoré tak obľubujú politické elity USA.

Navyše, nervózne a nátlakové aktivity USA a ich spojencov na medzinárodnej politickej šachovnici v posledných týždňoch k vytvoreniu takejto aliancie priamo nabádajú.

Branislav Krasnovský