Londýn 12. augusta 2015 (HSP/Foto:V. Rogozov)
Mnoho Slovákov dlhodobo žije a pracuje vo veľkej Británii, niektorí sa vycestovať za svojim novým životom ešte len chystajú. Tí, čo v Británii už žijú, sa pravdepodobne stihli dostať do kontaktu s tamojším zdravotníctvom a ich skúsenosti sú často otrasné. Tí, čo sa vycestovať ešte len chystajú, na druhej strane často majú ružové okuliare. Aby sme sa dozvedeli, ako britské zdravotníctvo skutočne pracuje, položili sme pár otázok českému lekárovi Vladislavovi Rogozovovi, ktorý žije a pracuje v Anglicku
Vladislav Rogozov (1969) vyštudoval všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Hradci Králové. Po promócii v roku 1994 pracoval na Klinike anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny vo Fakultnej nemocnici v Hradci Králové, neskôr na Klinike anestéziológie a resuscitácie v IKEM, Praha. Od roku 2005 pracuje ako Consultant Cardiac Anaesthetist and Intesivist v Sheffield Teaching Hospitals, England. Je špecializovaný v poskytovaní anestesteziologickej, resuscitačnej a intenzívnej starostlivosti a pažerákovej echokardiografii u pacientov podstupujúcich srdcové a vnútrohrudné operácie a kardiologické intervencie. Súbežne s klinickou prácou pôsobí tiež ako Lecturer na University of Sheffield.
Ako dlho pôsobíte vo Veľkej Británii a čo vás viedlo k opusteniu domoviny? Ako vnímate celkovú životnú úroveň v porovnaní so Slovenskom, resp. Českou republikou?
V Anglicku žijem a pracujem v rovnakej nemocnici už viac ako 10 rokov. Dôvodov, prečo som odišiel, bolo niekoľko. Odborne ma práca v Čechách veľmi uspokojovala. Nebol som však samozrejme spokojný s nízkym ohodnotením lekárskej práce, veľkým počtom nadčasov (ktorý sústavne porušoval zákonné normy) a veľkou mierou korupcie v českom zdravotníctve. Takže keď prišla ponuka pracovať v Anglicku, neváhal som ani chvíľku. K vyššie uvedeným dôvodom pribudla aj motivácia ako zvedavosť, odborný rast, medzinárodné skúsenosti v rovine odbornej i životnej. Pôvodne som prišiel na rok, potom mi ponúkli stále miesto a zostal som trochu dlhšie :-)
Životnú úroveň medzi Anglickom a Českom/Slovenskom je v určitom smere v podstate porovnateľná. Lekári špecialisti tu majú lepšie materiálne zabezpečenie, ale v praktickom živote to veľký rozdiel nie je. Platy sú tu vyššie, ale životné náklady tiež. Naopak, myslím si, že by ľudia doma boli veľmi prekvapení, ako skromne mnoho anglických rodín žije a ako veľmi musia šetriť. Samozrejme, rozdiel je ale markatný, ak cestujete do zahraničia, pretože libra je ďaleko silnejšia ako koruna, takže Angličania majú výhodu.
Ako lekár dennodenne prichádzate do styku s ľuďmi. Ako by ste zhodnotili rečovú bariéru v práci lekára? Je to pre lekára problém, ak pacient dobre neovláda jazyk, v ktorom lekár komunikuje? Ošetrujete aj Britov alebo Vás navštevujú len “krajania”? Aké máte skúsenosti s našimi ľuďmi, ktorí v Británii vyhľadajú lekársku pomoc?
Komunikácia medzi lekárom a pacientom je úplne zásadná. Nemôže tam byť žiadna bariéra, to by bolo nielen veľmi nespoločenské, ale aj nebezpečné (boli tu aj prípady úmrtí a vážnych komplikácií spôsobené zlou jazykovú výbavou lekára). Ja pracujem na kardiochirurgiii a resuscitačnom oddelení, kde pracujem v tíme špecialistov, komunikácia musí byť úplne perfektná, obzvlášť keď pracujeme v zložitej situácii a každá sekunda času ovplyvňuje pacientove šance na prežitie. Keď som odchádzal do Anglicka, myslel som si, že hovorím dobre, ale musel som veľa pridať. Problémom nebolo ani tak hovoriť, ale správne rozumieť, ak kolegovia hovorili rýchlo, je tu tiež veľa dialektov atď. Takže jazyková komunikácia patrí k úplne základným podmienkam. Medzi mojich pacientov patria v úplnej väčšine Briti, česky alebo slovensky hovoriacich by som za tých 10 rokov spočítal na prstoch jednej ruky.
Ako hodnotíte britský zdravotný systém? Je lepší ako náš (resp. český)? Skúsenosť, ktorú mám zo svojho okolia, je totiž taká, že ak sa Slovákovi (ktorý si v Británii riadne platí zdravotné poistenie) niečo stane, sadá na prvý autobus a snaží sa čo najskôr dostať k lekárom vo vlasti. Čo môže byť podľa Vás dôvodom?
Zhodnotiť, ktorý zdravotný systém je lepší, sa dá veľmi ťažko. Ak porovnáte odborné ukazovatele, sú veľmi podobné, niečo je lepšie v Británii, niečo v Čechách. Systém je iný. Štátne zdravotníctvo nemá medzistupeň poisťovní. Štát garantuje každému bezplatnú starostlivosť, všetci, ktorí pracujú, štátu platia zdravotnú daň a štát z toho všetkým poskytuje bezplatnú starostlivosť v plnej miere.
Potom existuje súkromný sektor a tam je potom komercia poisťovní vo veľkej miere, riadi sa obchodnými pravidlami.
Ak spomínate prednemocničnú starostlivosti, tak tá je v Británii ďaleko horšia ako v Čechách, obrovské čakacie doby u praktického lekára aj na pohotovosti sú pre ľudí doma nepredstaviteľné. Myslím, že si ľudia v Čechách vôbec neuvedomujú, akú kvalitnú starostlivosť (v porovnaní s tou britskou) dostávajú. Jedným z dôvodov je nedostatok praktických lekárov v Británii a fakt, že pracujú len málo hodín v týždni. Takže mnoho pacientov ide radšej na pohotovosť, ktoré sú preťažené a kde potom musia čakať aj veľa hodín.
Na druhej strane špecializovaná starostlivosť je tu na svetovej úrovni. Existujú však aj veľké rozdiely medzi nemocnicami. Takže naozaj nie je jednoduché ani možné odpovedať, ktorý systém je lepší. Čo je v Británii ďaleko lepšie, je to, ako sa zdravotníci správajú. Slušnosť a ohľaduplnosť je úplne základným pravidlom, s ktorým sa tu stretnete všade. Tiež tú neexistuje korupcia, takže každý pacient má istotu, že dostane rovnako kvalitnú starostlivosť, ako ktokoľvek iný.
Je pravda, že v čakárňach sa čaká neskutočne dlho a dostať sa k špecialistovi je úplná tortúra?
Čiastočne som odpovedal už v predchádzajúcej odpovedi. Ku špecialistovi sa nie je možné objednať inak, než listom praktického lekára. To v kombinácií s vecami spomenutými v predchádzajúcej odpoveď, prispieva k dlhým čakacím lehotám. Ale sú veľké rozdiely medzi jednotlivými časťami krajiny aj nemocnicami.
Ako je v Británii nastavený zdravotný systém? Je podľa vás ohľaduplnejší k verejným zdrojom?
Opäť, čiastočne som zodpovedal už vyššie. Britský systém je určite ďaleko hospodárnejší ako Český – ďaleko viac sa šetrí, neexistuje korupcia, predpisujú sa generické lieky. Navyše, ako som spomenul, medzi štátom a nemocnicami neexistuje medzičlánok poisťovní. Na druhú stranu NHS ako systém má veľké problémy s efektivitou – ide o obrovskú inštitúciu, ktorá vykazuje všetky neduhy inštitucionalizmu, nadbytok manažérov, smerníc, atď. Decentralizácia a zoštíhlenie administratívy NHS je jednou z vládnych priorít.
Vraj sa lekár vo Veľkej Británii najprv snaží vyšetriť pacienta telefonicky a ten si následne príde iba po recept. Je to pravda? Pokladáte takýto spôsob vyšetrenia a nastavenia liečby za postačujúci?
Telefonické konzultácie a videokonferencie sa samozrejme poskytujú na lekárskej aj sesterskej úrovni a veľmi šetria čas a peniaze ako zdravotnému systému, tak samotným pacientom. Vždy však len u pacientov, ktorí už sú v liečebnom procese a v úkonoch, ktoré nevyžadujú priamy kontakt pacienta a lekára či odborné sestry. Rozhodne nenahradzujú vyšetrenie pacienta, ktoré sa vykonáva vždy na začiatku liečby, kedykoľvek pri výraznej zmene stavu a vždy v závažných prípadoch, samozrejme.
Lekár a zdravotná sestra je tam (podobne ako u nás) základný tím, alebo je to na ambulanciách riešené inak?
Lekár a sestra samozrejme tvorí tím. Základným trendom je posilňovanie úlohy sestry. Prevažná väčšina sestier má vysokoškolské vzdelanie a príslušnú odbornú špecializáciu. Veľa jednoduchších prác, ktoré predtým vykonávali výlučne lekári, sa postupne prevádza do kompetencie sestier špecialistiek. To má za následok jednak to, že lekár sa môže viac venovať závažnejším pacientom alebo zložitejším výkonom a tiež taký systém šetrí náklady na mzdy. Sestra špecialistka vždy pracuje pod dohľadom a v spolupráci s lekárom, ich výsledky sú ďaleko lepšie ako výsledky mladých lekárov. U nás pracujú sestry špecialistky aj na kardiochicrurgii, na operačnom sále, na intenzívnej starostlivosti, na oddeleniach i na ambulanciách. To je moderný a správny trend.
A na záver aktuálna otázka. Počas niekoľkých posledných týždňov v celej Európe prebieha búrlivá diskusia na tému imigrantov – panujú obavy najmä z prívržencov radikálneho islamu. Prichádzate do styku s moslimami? Ako by ste zhodnotili ich etnikum v súvislosti s vašim povolaním (ich vzťahom k lekárom, k vlastnému telu a chorobe)?
Neustále silnejúci vplyv islamu v Británii je niečo, s čím sa tu stretávam každý deň. Aj za tých desať rokov, ktoré som tu strávil, je silnejúcu islamizáciu britskej spoločnosti veľmi cítiť. Toto je však veľmi obsiahla téma, ktorá zrejme prekračuje rozsah jedného odseku. Skúsim odpovedať stručne.
Islamizácia Británie je proces, ktorý prebieha, má svoju dynamiku a bude stále silnieť. Na mnohých miestach by ste si viac pripadali ako na Blízkom Východe ako v Anglicku – všade okolo pribúda mešít, zahalených žien i mien Mohamed. S prítomnosťou islamu sa stretávame každý jednotlivý deň a nedá sa mu vyhnúť. Ten, kto by chcel vidieť pôvodné Anglickú spoločnosť bez mešít a šatiek, musel by cestovať do dedín a odľahlejších častí krajiny. To je prostá realita. Nikto sa pôvodných Britov nepýtal, či islamizáciu svojej krajiny chcú. Boli vychovávaní s pocitom, že majú obrovskú vinu za príkoria, ktorých sa dopúšťali v období Britského impéria, a preto teraz musia platiť za hriechy svojej minulosti a dopriať pohostinnosť všetkým, ktorí sem chcú prísť. O tom, že Briti priniesli svetu oveľa viac dobra, než zla, sa akosi nehovorí.
Medzi mojimi kolegami, študentmi, ale aj pacientmi a ich príbuznými je rad moslimov – a prevažná väčšina z nich sú veľmi slušní a milí ľudia a nerobí mi nijaký problém s nimi jednať. Ako profesionáli samozrejme nerobíme medzi ľuďmi žiadne rozdiely a s každým jedným jednáme ako s jedinečnou a neopakovateľnou ľudskou bytosťou zasluhujúcou si tú najvyššiu úctu a rešpekt.
Napriek tomu vo mne islamizácia Británie a Európy vzbudzuje veľké obavy. Islamská kultúra si viac cení poslušnosť k svojmu náboženstvu, než hodnoty západnej civilizácie – ako je sloboda, demokracia alebo rovnosť medzi pohlaviami. To mi hrdo odsúhlasili aj mnohí samotní moslimovia. Šírenie islamu je pre nich absolútna priorita a poslušnosť náboženskej dogme je pre nich absolútna autorita. Ide skutočne o dva veľmi rozdielne svety. To sa samozrejme prejavuje aj v praktickom živote. Stalo sa mi napríklad, že som prišiel na operačnú sálu, kde chcela lekárka operovať vo svojej moslimskej šatke. Slušne a ohľaduplne som jej vysvetlil, že v záujme bezpečnosti pacienta by mala šatku odložiť a ustrojiť sa podľa platných predpisov, rovnako ako všetci ostatní členovia operačného tímu. (Operovala takto niekoľko mesiacov, Angličania sa obávali ju na problém upozorniť.) Lekárka tak bola postavená pred voľbu, či uprednostniť záujem a bezpečnosť pacientov pred poslušnosťou svojmu náboženstvu. Neváhala ani minútu. Šatku neodložila a svojich pacientov opustila. Navyše si sťažovala na vedenie nemocnice za rasovú a náboženskú diskrimináciu. Takých nekompatibilít, modernej európskej civilizácie s islamom je celý rad. Nie je napríklad výnimkou, že si moslimský chirurg alebo anestéziológ odskočí od rozrobenej operácie na modlitbu. S veľkým počtom zdravotníkov z rozvojového sveta tiež zrejme súvisí veľký pokles úrovne čistoty, hygieny a sterility v anglických nemocniciach. Ešte musím doplniť, že moje súkromné názory nepredstavujú oficiálne stanoviská nebo postupy Sheffild Teaching Hopsitals. Opieram sa tiež o skúsenosti z humanitárnej praxe na indicko-pakistanskej hranici, Peru a Bolívie.
Veľkými problémami sú aj iné javy viazané na moslimskú komunitu, ako sú znásilňovanie bielych anglických detí vo veľkom meradle alebo podpora islamom inšpirovaného násilia. Podpora a sympatie Islamskému štátu sa vraj viac či menej skryto hlása v rade britských mešít, mnoho britských moslimov dokonca vrátane celých rodín sa do islamského štátu presídlila.
Osobne si myslím, že hodnoty islamu a západnej civilizácie nie sú kompatibilné. Európska civilizácia prešla procesom, ktorý postavil človeka a rozum nad náboženské dogmy. Islamská kultúra takým procesom ešte neprešla. Ak teda islam neprejde podobným osvietenským procesom, je jediným možným vyústením spolužitie s ním buď konflikt, alebo pokračujúca islamizácia.
Mali by sme sa poučiť z priebehu a dôsledkov islamizácie západnej Európy a ak nechceme stratiť podobu svojej kultúry, mali by sme to urobiť rýchlo. Pretože cesty späť už nie je.
5.9°C
Nedeľa 
Utorok 
6.0°C
10.5°C
Utorok 
Streda 
Utorok 
.JPG)
.jpg)
