Británia v otrasoch

Londýn/Bratislava 14. októbra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Mike Groll)

Kurz britskej libry dosiahol najnižšiu úroveň za posledných 168 rokov. Voči euru klesla libra až pod úroveň 1.1 eura a voči doláru pod úroveň 1.22 dolára

Na viac ako sedemnástich letiskách v krajine bolo možné dostať za libru len 0.99 eura. Najhorší kurz bol v zmenárni Moneycorp na letisku v Southamptone, kde dostali ľudia za libru len 0.88 eura. Ide však aj výšku marže zmenárni, preto údaj nemá vysokú vypovedaciu hodnotu. Oslabenie má však pozitívny efekt na export, ktorí rastie.

Libra klesá predovšetkým kvôli neistote investorov, ktorú spôsobuje už dnes budúca aktivácia päťdesiateho článku Lisabonskej zmluvy v marci 2017, ktorú avizovala britská premiérka Theresa Mayová na stretnutí Konzervatívnej strany. Oficiálne vystúpenie Británie z Európskej únie je očakávané 2 roky po tomto dátume, teda v marci 2019.

Analytici a ekonómovia predpokladajú pomerne tvrdý spôsob odchodu, ktorý bude sprevádzaný vylúčením Veľkej Británie z jednotného európskeho trhu a sprísnením imigračných kontrol na hraniciach krajiny. Tie sa však sprísňujú už dnes v reakcii na známe prípady často nevedomého pašovania imigrantov z Francúzska, konkrétne utečeneckého tábora v Calais.

Faktom je, že imigrantov je vo Veľkej Británii už iba podľa oficiálnych čísel vysoký počet. Podľa posledných údajov z 31,6 milióna pracujúcich ľudí je až 5,4 milióna zo zahraničia. 17 % pracovnej sily tak tvoria prisťahovalci. Prirodzene pre niektoré odvetvia ekonomiky sú imigranti dôležitejší ako pre iné. Pracovná sila je veľmi potrebná najmä v poľnohospodárstve, IT, potravinárskom priemysle a stavebníctve.

12,1 % zo všetkých ľudí pracujúcich v stavebníctve sú prisťahovalci. Stavebné spoločnosti tvrdia, že ich práca bude čeliť problémom, pokiaľ stratia kvalifikovaných pracovníkov z krajín EÚ. 30% lekárov a 21% zdravotných sestier pracujúcich v krajine nie sú Briti.

Každý rok prichádza do Británie pol milióna študentov. Okrem toho ďalších 600 000 prichádza do krajiny s cieľom naučiť sa lepšie po anglicky. Skupina ExEdUK vypočítala, že zahraniční študenti prinášajú ekonomike Veľkej Británie približne 11,8 miliárd libier ročne.

Odborníci tvrdia, že neexistuje žiadna súvislosť medzi kvalifikáciou prisťahovalcov a rastom miezd vo Veľkej Británie. Mnohí však vedia, že nízko kvalifikovaní zamestnanci, ktorých je medzi prisťahovalcami väčšina, spoločne s ich slabšou vyjednávaciou pozíciou držia mzdy dole. Následný efekt sa prelieva aj na Britov. Zamestnávateľ prirodzene uprednostní radšej prisťahovalca, ktorému zaplatí minimálnu mzdu.

Podľa ministerstva vnútra bude mať viac ako 80 % z približne 3,6 milióna občanov Európskej únie, žijúcich vo Veľkej Británie právo na trvalý pobyt v čase, keď nakoniec krajina vystúpi z EÚ. Mnohí zo zvyšných približne 600 000 pritom ešte môžu dostať “amnestiu na pobyt”.

Britská premiérka Theresa Mayová trvá na tom, aby status občana EÚ vo Veľkej Británii závisel od toho, aké práva získa 1,2 milióna Britov, ktorí dnes žijú v iných krajinách Únie. Taktiež avizuje, že po Brexite budú sprísnené imigračné kontroly voči novým prisťahovalcom. Niektorí ju obviňujú, že si necháva postavenie imigrantov ako žolíka. Podľa súčasných podmienok obyvatelia Európskej únie získavajú právo na trvalý pobyt v inej krajine EÚ až po piatich rokoch.

Londýnsky moslimský starosta Sadiq Khan sa vyjadril pre SkyNew, že vystúpenie Veľkej Británie z jednotného trhu EÚ bude “nezodpovedným krokom”.

 “Silná rétorika ministrov a nepotrebný zhon k aktivovaniu článku 50 Lisabonskej dohody (o vystúpení z Únie) podáva investorom v tomto neistom období zlé signály. Pokiaľ vystúpime z jednotného trhu bez dohody o privilégiách pre britské podniky, následky môžu byť katastrofické.”

Londýn je dnes metropolou, ktorej obyvateľstvo je prevažne nebritské. Počas posledných dvoch desaťročí sa prisťahovalo do mesta viac ako 2 milióny osôb, z ktorých absolútna väčšina bola z iných krajín. Celkovo z troch miliónov obyvateľov mesta, ktorí sa nenarodili v Británii až 40% prišlo z Európy, 30% zo stredného východu a Ázie, 20% z Afriky a 10% z Ameriky alebo Karibiku. Pritom treba dodať, že medzi tými, ktorí sa hoci aj narodili v Británií je čoraz viac detí prisťahovalcov získajúcich občianstvo. Na niektorých miestach si tak turista pripadá, akoby sa ocitol v Afrike a Ázií zároveň.

Prisťahovalci žijúci v Británii začali aj s organizáciou akcie Jeden deň bez nás, aby touto formou protestovali proti rastúcemu rasizmu v krajine. Je nutné podotknúť, že rasizmus v Británií skutočne narastá, avšak nedopúšťa sa ho väčšinové obyvateľstvo, ale skupiny násilných mladíkov, ktoré si opatrne vyhliadnu obeť. Pracujúci imigranti budú bojkotovať svoju prácu, aby ukázali, akou dôležitou silou sú pre Spojené kráľovstvo. Často robia veci, na ktoré sú Briti proste príliš “fajnoví” a za mzdy, ktorými pohŕdajú.

Briti majú iste plné právo na to spravovať si svoju krajinu, ako sami uznajú za vhodné, pokúsia sa preto maximálne zabrániť príchodu nových imigrantov, ktorí sú pre krajinu záťažou, vyhostiť súčasných problémových, uzavrieť s EÚ výhodné obchodné zmluvy, posilniť export, ktorému slabá libra veľmi prospieva a stabilizovať krajinu.

Anton Smatanik