Biskupi burácali proti kotlebovcom

Bratislava 3. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR – AP Photo/Andrew Medichini)

Ten, kto bol túto nedeľu na omši, iste zachytil, že biskupi v pastierskom liste vyzývali veriacich, aby nevolili kotlebovcov

Kňazi dnes prečítali svojim veriacim okrem iného toto: „S katolíckou identitou nie je v súlade ani taká forma vlastenectva, ktorá kladie národ nad akékoľvek iné hodnoty. Sme si vedomí, že spolužitie ľudí rôznych národov, rás a jazykov nie je jednoduché. Všetci sme však stvorení na Boží obraz; za každého človeka zomrel Kristus na kríži. V žiadnom prípade nesmieme urážať, znevažovať alebo fyzicky útočiť na ľudí pre ich farbu pleti, národnosť alebo náboženstvo. Rasizmus a antisemitizmus s katolíckou vierou nemajú nič spoločné.“

„Všetci katolíci, či už ako voliči alebo verejní predstavitelia, mali by sme sa vo verejnom živote správať tak, aby boli naše postoje v súlade s našou vierou, nikdy nie proti nej. Z toho vyplýva, že by sme v žiadnych voľbách nemali podporovať takých kandidátov, ktorých postoje sú v zásadných otázkach s našou vierou v rozpore.“ (Celý pastiersky list TU)

Postoj cirkvi sa dá do istej miery pochopiť. Veriacim, ale hlavne biskupom, naskakuje pot na čele, keď si predstavia, že by od slniečkarov dostali nálepku klérofašisti, čím sa títo cirkvi neprestajne vyhrážajú. Takpovediac nad cirkvou visí táto hrozba – tento Damoklov meč -neustále, už len zaťať.

S cirkvou sa táto stigma vlečie historicky, už od Tisových čias a komunistami, ešte viac a radšej súčasnými neomarxistami – slniečkarmi je táto osobnosť našich dejín používaná ako obušok na cirkev, hlavne keď sa prihlási k niečomu národnému.

Zašlo to už tak ďaleko, že cirkevní predstavitelia majú potrebu sa už vopred vyviňovať.  Cirkev sa ku kotlebovcom nikdy neprihlásila, ani ich nepodporila, až na dvoch alebo troch kňazov, no i tak má potrebu opulentne ukazovať, že je proti nim.

Cirkev, ale teraz v širšom ponímaní mysliac nie len klérus, ale všetkých kresťanov, je v ťažkej situácii. Veriaci aj klérus si uvedomujú, že slniečkársky marxizmus porazil cirkev na Západe a porazí ju aj na Slovensku. Má na to vytvorené pojmoslovie, metódy, financovanie, vycvičený personál a je viac ako zdatným súperom. Všetci si uvedomujú, že ak sa niečo neurobí, ak sa im kresťania nepostavia teraz, tak títo zvíťazia a otázka už nie je či, ale len kedy.

Biskupi vo svojom liste píšu: „Katolíckej identite protirečí liberalizmus, ktorý relativizuje základné ľudské a prirodzené hodnoty. My katolíci nemôžeme súhlasiť s eutanáziou, údajnou možnosťou voľby pri tehotenstve; s rodovou ideológiou alebo so zmenou pojmu manželstva,“ a zároveň si všetci uvedomujú, že jediná politická sila, ktorá sa momentálne proti tomuto stavia, je pre nich nepoužiteľná.

KDH, ktoré by sa ako prvé malo proti týmto myšlienkam postaviť, je hodnotovo vyprázdnené a s týmito myšlienkami ako aj s ich nositeľmi kolaboruje (a treba povedať, že najmä preto je dnes mimo parlamentu). Hlavne teraz pod vedením Hlinu, sa strana mení z kresťanskej na konzervatívnu, čo v praxi znamená, že kresťanské hodnoty sú síce vhodné ale nie nosné.

Hlinovi sa nemožno čudovať, jeho ambície sú väčšie ako s kresťanskou stranou preliezať prah zvoliteľnosti, preto pokukuje skôr po štýle SDKÚ alebo nemeckej CDU. Uvedomuje si, že kresťanov stále ubúda a že tento trend sa v najbližšej dobe určite nezvráti. Ja tu však vidím jeden podľa mňa zásadný problém, ktorý neviem či Hlina do svojich kalkulácií započítal, ale KDH vždy existovalo popri SDKÚ. To znamená, že voliči KDH nevolili SDKÚ, preto neviem ako si Hlina túto prerábku reálne predstavuje. Ale to iba na margo, lebo pre dnešnú tému to nie je relevantné.

Kotlebovci, ktorí zas berú boj proti tejto ničivej agende, ktorej sa biskupi oprávnene obávajú, vážne a považujú sa i za skutočných kresťanov, sa zas diskvalifikovali svojím infantilným pohrávaním sa s číslami. Kotleba, keď písal na šek sumu 1488, si iste nepomyslel, že mu tento „žartík“ zrazí polovicu preferencií. Kotleba sa týmto stal neprijateľný pre množstvo veriacich a absolútne nepoužiteľný a ani nepodporovateľný oficiálnou cirkvou.

Kotleba si môže za túto situáciu sám. Teraz, ak má záujem rásť a stať sa do budúcna relevantnou politickou silou čaká ho očistný proces, ťažká rozlúčka so všetkými k fašizmu inklinujúcimi členmi strany. Či mu to však pomôže, aj keby sa mu takáto očista strany podarila, je dnes ťažko predvídať.

Dosť na tom, že všetci veriaci, celá cirkev je dnes vystavená obrovskému, nebezpečnému pôsobeniu zhubnej ideológie presadzovanej slniečkármi, na ktorú upozorňujú aj biskupi. Bez politickej sily, ktorá by sa tejto ideológii postavila na smrteľný boj, nebudú mať perspektívu.

V okolitých krajinách, najmä v Poľsku a Maďarsku, ale v posledných voľbách aj v Rakúsku a Českej republike, toto smrteľné nebezpečenstvo ľudia pochopili a volili podľa toho. Dnes majú oproti nám omnoho lepšiu pozíciu na záchranu svojich národov, svojho spôsobu života a svojich kresťanských koreňov.

Zatiaľ čo v Poľsku svoju prácu v tomto boji odviedla v značnej miere cirkev, v Maďarsku je odpor proti slniečkárskym ideológiám postavený skôr na národnom princípe. Premiér Orbán sa hrdinsky postavil samotnému Sorosovi, čo je vlastne viditeľná časť mozgu, vôle a mešca elít, sila, ktorá presadzuje, koordinuje a financuje toto zlo namierené proti národom a kresťanskej civilizácii ako takej.

Ak sa má Slovensko zachrániť ako kresťanská krajina, ako krajina Slovákov, bude musieť vzniknúť politická sila, lebo momentálne tu takáto použiteľná sila nie je a budú musieť odviesť veľa práce aj biskupi, klérus, ale i laici hlavne na poli ideologickom, keď budú musieť nebezpečenstvo nielen pomenovať, ako v dnešnom pastierskom liste, ale ho aj vysvetľovať, aby boli veriacim jasné súvislosti, keď pôjdu najbližšie k volebným urnám. K tomu treba biskupom popriať veľa odvahy.

Každopádne, lepšie je mať odvahu teraz, keď sa ešte dá chodiť k voľbám a tam sa dajú veci riešiť, ako neskôr, o pár desiatok rokov, keď miesto po slniečkármi porazenej kresťanskej cirkvi zaberie islam a kresťania, ktorí vytrvajú, budú musieť za vieru klásť životy, ako je tomu dnes na Blízkom východe.

Ľuboš Macko