„Ako lesnícka stavovská organizácia vnímame signály, že zonácia sa ‚šije horúcou ihlou‘. Riziko straty 900 miliónov eur z plánu obnovy môže byť zanedbateľné oproti škodám, ktoré môže spôsobiť slovenskej prírode nezvládnutá zonácia,“ povedal predseda SLsK Igor Viszlai. Lesníci preto žiadajú pozastavenie procesu zonácie národných parkov, pokiaľ nebude spracovaná dosahová štúdia environmentálnych, sociálnych a ekonomických dôsledkov. Zároveň by táto štúdia mala byť podkladom pre diskusiu zainteresovaných strán vrátane všetkých vlastníkov pozemkov v národných parkoch, tvrdí Viszlai.

Lesnícka komora pripomína, že zonácia národných parkov má priniesť jasne vymedzené územia s presne definovaným stupňom ochrany a pravidlami starostlivosti. Skúsenosti z Národného parku Muránska planina podľa SLsK dokazujú, že unáhlené politické rozhodnutia bez dostatočnej odbornej diskusie vedú k negatívnym následkom. „Napriek opakovaným upozorneniam lesníkov neboli ich argumenty akceptované a dôsledkom je dnes rozsiahle odumieranie smrečín spôsobené podkôrnym hmyzom. Tento stav môže významne ovplyvniť aj vodný režim v regióne, keďže Muránska planina predstavuje jednu z najdôležitejších zásobární podzemných vôd na Slovensku,“ uviedli lesníci. Slovensko má podľa nich v rámci Európy najvyšší index biodiverzity a hazard s týmto prírodným bohatstvom je hazardom s budúcnosťou krajiny a jej obyvateľov.

Aktuálne sú v procese medzirezortného pripomienkového konania štyri návrhy zonácií, a to Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Poloniny a Malá Fatra. Dokončenie procesu zonácie prijatím vyhlášok vládou SR je cieľom plánu obnovy pre vyplatenie ôsmej žiadosti o platbu.