Zomrela brankárska legenda Montrealu po boji s rakovinou. Dryden vyhral až šesťkrát Stanleyho pohár

„Ken Dryden bol výnimočný športovec, ale aj výnimočný človek. Za maskou bol väčší ako život. Smútime za rodinným typom človekom, rozvážnym občanom a gentlemanom, ktorý hlboko ovplyvnil naše životy a komunity naprieč generáciami. Bol jednou zo skutočných legiend, ktoré pomohli formovať tento klub do dnešnej podoby,“ povedal majiteľ a prezident klubu Geoff Molson.

„Ken stelesňoval to najlepšie zo všetkého, čo Montreal Canadiens predstavuje, a jeho odkaz v našej spoločnosti presahuje hranice nášho športu. V mene celej organizácie by som chcel vyjadriť úprimnú sústrasť jeho rodine, priateľom a všetkým, ktorí mali tú česť skrížiť mu cestu a poznať ho na osobnej úrovni,“ doplnil Molson.

Dryden je členom Hokejovej siene slávy, ktorý v 70. rokoch minulého storočia pomohol Montrealu Canadiens šesťkrát vyhrať Stanleyho pohár. Neskôr sa stal autorom, televíznym analytikom, hokejovým manažérom a poslancom kanadského parlamentu.

„Od chvíle, keď sa Dryden v roku 1971 ako 23-ročný nováčik pripojil k Habs, mal okamžitý a trvalý vplyv na NHL, Canadiens a brankársku pozíciu,“ povedal komisár NHL Gary Bettman podľa webu nhl.com.

„Po tom, čo Ken v prvom roku odohral iba šesť zápasov základnej časti, doviedol svoj tím k zisku Stanleyho pohára, a zároveň získal Conn Smythe Trophy ako najužitočnejší hráč play-off. Jeho skorý úspech bol len predzvesťou toho, čo malo prísť. Počas ôsmich rokov pôsobenia v Canadiens doviedol Ken tím plný budúcich členov Siene slávy k šiestim prvenstvám v Stanleyho pohári a rýchlo sa stal obľúbenou postavou vo svojom adoptívnom rodnom meste Montreale,“ doplnil Bettman.

Ako najlepší brankár ligy získal päť Vezinových trofejí, z toho štyri za sebou v rokoch 1976 až 1979. V 70. rokoch minulého storočia sa stal dominantným brankárom NHL a bol zaradený do rebríčka 100 najlepších brankárov ligy.

Drydena si v roku 1964 vybral v treťom kole draftu NHL Boston Bruins, ale o niečo viac ako dva týždne neskôr ho vymenil do Montrealu. Hokej však odložil na druhú koľaj a rozhodol sa radšej pokračovať v štúdiu na Cornellovej univerzite, než aby sa zúčastnil tréningového kempu Canadiens, čo bolo na svoju dobu nezvyčajné rozhodnutie.

Na jeseň 1973 sa nehlásil v tréningovom kempe, keďže bol nespokojný s ponukou zmluvy od Habs. Už vo veku 26 rokov tak oznámil koniec kariéry a odišiel pracovať do právnickej firmy v Toronte. Vynechal jednu sezónu, no potom sa k hokeju vrátil – opäť do Montrealu. Brankársku výstroj definitívne odložil v roku 1979.

O štyri roky neskôr sa stal najpredávanejším autorom, keď vyšla jeho kniha „The Game“ (Hra), ktorá je opisom Drydenovej sezóny 1978/79 z pohľadu prvej osoby. Aj po takmer piatich desaťročiach je stále považovaná za jednu z najlepších kníh o hokeji. V tom istom roku bol tiež uvedený do Hokejovej siene slávy.

V roku 1997 sa stal prezidentom klubu Toronto Maple Leafs. V tejto pozícii vydržal sedem rokov a šiel do politiky, keď sa stal poslancom, a zároveň bol vymenovaný za kanadského ministra sociálneho rozvoja. V roku 2006 bol opätovne zvolený.

Montreal ocenil jeho úspech slávnostným vyvesením jeho čísla 29.