Banská Bystrica 10. februára (TASR) – Pod zlatú medailu Anastasie Kuzminovej na ZOH v Soči sa podpísala aj rodičovská stráž svokrovcov z ďalekej Kamčatky, dedko a bábuška. Boris a Nataľja Kuzminovci si už navykli, malého Jeliseja, synčeka zlatej Nastenky, vždy opatrujú, keď sa jeho mama poberie do biatlonového sveta. Pred štyrmi rokmi sa v banskobystrickom byte na Tatranskej 7 sídliska Sásová radovali zo zlata a striebra a v nedeľu opäť prežívali veľké emócie. Veľa sa toho nezmenilo, panelákový byt síce odvtedy zateplili zvonka rovnako ako celý dom, na podlaží už zrušili kvetinárstvo, prírodná scenéria ich však rovnako chytá za srdce. A rovnako sa oddávali aj oslavám po zlatom šprinte slávnej nevesty. Boris od radosti nevyskakoval, zlomená noha a nedobrovoľná pozícia ležmo mu takýto prejav nadšenia nedovoľovali. Okolo neho sa však vytvorila rovnaká kôpka šťastia, s Nataľjou, prváčikom Jelisejom a navyše aj so psíkom Šurkom, ‘orieškom’ až z Kamčatky.

"Prežívali sme obrovskú radosť a nával emócií," vykresľovala Nataľja. "Pre nás je šťastím aj to, že bývame na Slovensku a radosť vnímame dvojnásobne. Nasťa sa predtým nevyhla chybičkám v pretekoch, no teraz neurobila ani jednu. Bolo to krásne, už sme nepočúvali odvšadiaľ, že keby trafila, mohla byť prvá. V živote takto spokojne nestieľala, zapôsobila obdivuhodne."

Gratulácie sa hrnuli zo všetkých strán, kamaráti, susedia, aj neznámi ľudia. "Práve som sedela pri počítači a radosť z neho doslova kypela, skoro sa zavaril. Až teraz vidieť, ako veľmi Nasti držalo Slovensko palce. My sme sa počas pretekov nakričali, ruky stískali tak, že aj zaboleli a cítim ich doteraz."

Rozradostená rodinka v malom v byte na Tatranskej spontánne zlatý šprint prežívala, aj malý Jelisej si ponamáhal hlasivky. "Kričal s nami ostošesť," popisuje babka. "Na predchádzajúcej olympiáde vo Vancouveri príliš nerozumel, čo sa deje, mal jasličkárskych dva a pol roka, aj my sme sa vo výkrikoch krotili, aby sme ho nezobudili. Predtým vždy, keď videl mamu v televízii, kričal hurá, hurá. Ráno pred štyrmi rokmi sme mu povedali, že mama je zlatá, no neboli sme si istí, či to úplne pochopil. Teraz už chápe inak, hlavne skutočnosť, že mamička je najlepšia na svete. Nepochybujem však, že najlepšia by v jeho očkách bola, aj keby nevyhrala."

Dokonalý výkon sa nezrodil náhodne. "Pripravená bola stopercentne. Pred olympiádou nás starých rodičov poprosila, aby sme jej priviezli Jeliseja na sústredenie do Anterselvy, boli sme tam týždeň, aj malého sme zo školy vypýtali. Pre Nasťu nebolo viac treba, spokojnosťou žiarila. Jej fanúšikovia vnímajú hlavne výsledky, aké dosahuje, rada by som však povedala, že je aj vzorná mamička a manželka. Aj v detailoch sa vyhrá, rada upratuje, varí, jedlo pripraví tak, aby sa hneď slinky zbiehali."

Aký to rozdiel. Pred štyrmi rokmi Nataľja Kuzminová označila zlato za zázrak. "Po tom všetkom, čo sa stalo, bolo úžasné. Pamätám si, boli sme Rakúsku v Obertilliachu, Nasťa plakala nad opuchnutou rukou, zlomenina vyzerala hrozne. Psychicky sa nalomila, no Daniel bol pri nej veľkou oporou. A potom sa začala naháňačka, operácia, lyžovanie bez palice, s jednou palicou, až nakoniec s dvoma. V Anterselve pri posledných dvoch štartoch pred ZOH bežala s polovičnou silou, s ortézou na ruke. Na olympiáde sa vo Whistleri oprela poriadne oboma, so všetkou energiou a vyžmýkala na ťažkej trati obdivuhodné zlato."

Malý Jelisej v pondelok ráno zamieril do školy so starou mamou akoby sa nič nestalo. "Školu má veľmi rád a po víkende netrpezlivo čaká, aby vbehol do triedy. Našiel si v nej veľa kamarátov, aj na polročnom vysvedčení si nazbieral len výborné známky. Aha, pozrite, visí na stene, je naň hrdý a chváli ho aj pani učiteľka."

Odsledovať prváčika Jeliseja počas pretekov, na ktorých štartuje jeho mama, je úžasný zážitok. "Radostná kôpka. Predtým nie vždy pozeral, no už pochopil, čo je to olympiáda. Očká mu zažiarili, keď mu mama sľúbila aj darček. Vraj ak bude mať medailu, pôjde s ním do obchodu nakúpiť lego, radosť teda dvojnásobná," zasmiala sa Nataľja.

Zlatý šprint vo Vancouveri pred štyrmi rokmi Jelisej v noci prespal, teraz sa už teší na lego. "Zapáčilo sa mu to a možno bude chcieť aj ďalšie, ak niečo medailové pribudne. Nasťa sa pripravila dokonale, a tak je možné všetko. Pracovala na sebe do úmoru, od rána od siedmej, behala, strieľala, bez úľav. Vyzerá to tak, že možno po ďalších pretekoch na olympiáde vykúpime aj celý obchod s legom a ešte ho vyzametáme," predpovedá ‘bábuška’.

Najskôr sa zo Soči po zlatom šprinte ozval s radostnou zvesťou Daniel Kuzmin, aby s mobilom v ruke potešil na diaľku aj svojho otca, ktorý šport miluje. "Nasťa si najskôr splnila povinnosť na press konferencii, potom nám zavolala, bola strašne unavená, ale nesmierne šťastná. Aj sme si poplakali, city neskrývali."

Na Tatranskej sedem sa zapĺňa byt vtedy, keď mladí rodičia putujú svetom a o malého Jeliseja sa starajú dedko a babka. Inak sa hráva doma pod Suchým vrchom, odkiaľ to do školy na Okružnej nemá ďaleko. V utorok sa opäť nachystá, babka síce šampanské po ruke zatiaľ nemá, no ťažkú hlavu si z drobného nedostatku nerobí. "Zbehnem dole, obchod je blízko a nakúpim, lego sa bude zháňať až po príchode mamy, takže Jelisej si bude musieť chvíľu počkať."

dd /k dispozícii zvukový záznam a videozáznam/