ZMOS podpísal memorandum o spolupráci so združením venujúcim sa biopalivám

„Najlepší odpad je ten, ktorý vlastne nevznikne. Dnes je síce odpadové hospodárstvo pokryté mnohými smermi, tzn. že použité kuchynské oleje z prevádzok, či je to z jedální alebo z reštaurácií, sú zbierané, ale stále tu ostáva veľký podiel použitých kuchynských olejov, ktoré z domácnosti zbierané nie sú,“ povedala predsedníčka Výkonnej rady ZVVB Diana Štrofová.

Zber kuchynského oleja podľa Božika aktuálne prebieha v 220 mestách a obciach. Manažér výroby biodiesla a olejov Združenia pre výrobu a využitie biopalív Igor Červeň priblížil, že za jeden liter použitého kuchynského oleja dostanú ľudia jeden liter octu, za tri litre im dajú čerstvý olej. Od spustenia projektu podľa Červeňa vyzbierali 1700 ton použitého oleja a následne z neho vyrábajú biopalivo, ktoré je emisne úsporné. „Jedna tona použitého kuchynského oleja ušetrí tri tony produkcie CO2,“ skonštatoval.

Biopalivá sú podľa Božika dôležitou zložkou palív v rámci ekonomiky a hospodárstva SR. Ich podiel by sa mal zvyšovať, keďže ide o čistejšie palivo, než sú klasické fosílne palivá, doplnil predseda ZMOS-u.

Generálna sekretárka Asociácie vodárenských spoločností Ivana Máhriková poukázala na to, že vylievanie oleja do umývadla upcháva kanalizáciu. „Verejná kanalizácia sa nachádza v hĺbke od dvoch, niekedy až do šiestich metrov. Teplota v týchto hĺbkach je oveľa nižšia ako v kuchyni, čiže celá zmes, ktorú pustíme do kanalizácie v tej kanalizácii stuhne a vytvorí sa z nej naozaj pevná tuhá hmota, ktorá sa postupne nálepkuje na obvod tej verejnej kanalizácie a stáva sa nám, že zníži prietočnosť kanalizácie až o 80 percent. Čiže z 1000-milimetrového potrubia máme zrazu iba 200-milimetrové potrubie,“ priblížila.

Kanalizácia tak podľa Máhrikovej nie je schopná odviesť dostatočné množstvo odpadových vôd so zrážkovými vodami, čiže obsah kanalizácie sa vyplavuje na ulice. Kuchynský odpad je tiež potravou pre rôznych škodcov. Tvrdí, že čistenie zanesených potrubí stojí veľa peňazí. „Veľakrát táto hmota je taká tvrdá, že ju nedokážeme prepláchnuť ani tlakovou vodou a tlakovým preplachom a musíme používať frézovanie,“ podotkla Máhriková s tým, že zvýšené prevádzkové náklady sa automaticky premietajú do cien stočného.