Tunis 30. marca 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Christophe Ena)
V roku 1973 bol v Tunisku vydaný obežník, ktorým sa Tunisankám zakazuje vydať sa za nemoslima. Pokiaľ by predsa len chceli uzavrieť manželstvo s mužom iného vyznania, je tento povinný konvertovať na islam a doložiť to príslušným certifikátom. Ak sa žena aj napriek tomu vydá za inoverca v cudzine, jej manželstvo nebude tuniskými úradmi právne uznané
Muži, naopak, žiadne takéto obmedzenia nemajú, môžu sa ľubovoľne ženiť, s kým chcú. Vysvetlenie je potrebné hľadať v ich náboženskom a kultúrnom postoji, kde je žena podriadená mužovi a deti patria otcovi. V prípade rozvodu moslimského manželstva deti zostávajú s otcom a žena na ne stráca nárok.
Obežník síce nemá právnu silu zákona, ale aj tak ovplyvňuje život tisíckam tuniských žien. Tie sa však rozhodli konečne brániť.
Francúzsky týždenník Valeures actuelles informuje o tom, že zhruba 60 asociácií podalo sťažnosť za nerovnoprávne zaobchádzanie.
Wahid Ferchichi z tuniskej Asociácie na obranu individuánych slobôd (Adli) poukazuje na ďalší problematický bod, a to že na všetky tuniské ženy sa a priori vzhliada ako na moslimky. V Tunisku pritom neexistuje „žiadny náboženský certifikát“ a obežník je rozpore s ústavou prijatou v roku 2011, ktorá zaručuje slobodu svedomia a rovnosť medzi občanmi.
Uvedený obežník „spochybňuje základné ľudské právo“ slobodne si vybrať partnera. “Tento zákaz priniesol mnoho utrpenia tisíckam tuniských žien a ich rodinám, ktoré sú zbavené základnej právnej istoty“, cituje francúzsky týždenník vyjadrenie Sany Ben Achour, prezidentky asociácie Beity.
Katarína Hanzlíková