Jeho kontúry sú však zatiaľ veľmi nejasné a vyhliadky skôr nejednoznačné.

V predvečer Trumpovej inaugurácie prevládal v západných médiách názor, že Putin bude hlavnou prekážkou mierového urovnania. Predpokladalo sa, že keďže jeho armáda drží iniciatívu na fronte, má len malú motiváciu ukončiť vojnu. Predpokladalo sa, že Trump na neho preto bude vyvíjať nátlak všetkými možnými spôsobmi. Na to sa vyzývalo aj v Kyjeve. „Putin by mal pocítiť bolesť,“ citoval vtedy britský denník The Telegraph Zelenského poradcov.

Nakoniec to však bol sám Zelenskyj, kto v prvom rade pocítil bolesť od Trumpa. Práve jeho zasiahla najtvrdšia vlna kritiky zo strany nového amerického prezidenta. Na základe Trumpových vyjadrení to teraz vyzerá tak, že práve Zelenskyj je hlavnou prekážkou ukončenia krviprelievania. Zatiaľ čo Ruská federácia je podľa Trumpa pripravená rokovať o ukončení vojny.

Samotný Trumpov mierový plán zatiaľ nebol predstavený, ale zo súhrnu informácií možno usúdiť, že americký prezident chce v blízkej budúcnosti vyhlásiť prímerie, potom zrušenie stanného práva a konanie volieb a následne podpísanie mierovej zmluvy.

Zelenskyj sa už proti tomu vyslovil a požadoval bezpečnostné záruky, ktoré by zahŕňali záväzok USA zostreliť ruské rakety a lietadlá v prípade ďalšej invázie. Keďže by to v podstate znamenalo záväzok Ameriky ísť do vojny s Ruskou federáciou, je veľmi nepravdepodobné, že by s tým Trump (a vlastne ktorýkoľvek iný americký prezident) súhlasil. Zelenskyj tiež požaduje zavedenie západných jednotiek na Ukrajinu po skončení vojny, ale aj to je bez súhlasu Ruska nepravdepodobné.

Čo si o pláne „prímerie – voľby – mier“ myslí Rusko? Západné médiá tvrdia, že Moskva a Washington sa na ňom už dohodli. Ruská federácia to však oficiálne nepotvrdila. Stále tvrdia, že Rusko sa neuspokojí „len s prímerím“ a že je potrebné „odstrániť základné príčiny konfliktu“. Na druhej strane však Rusi Trumpa priamo nekritizujú (naopak, zatiaľ sa o ňom vyjadrujú len pozitívne). A k téme volieb na Ukrajine sa Moskva stavia pozitívne. A zároveň Kremeľ takmer denne vyhlasuje, že je pripravený sadnúť si za rokovací stôl s Ukrajinou, a dokonca aj osobne so Zelenským, aby ukončil vojnu.

A na tomto pozadí Zelenskyj so svojou neustálou kritikou Trumpových „mierových plánov“ skutočne vyzerá ako hlavná „brzda“ ukončenia vojny. To je konfrontované s jeho odmietnutím podpísať dohodu o prírodných zdrojoch, ktorú navrhli Američania. To všetko spolu vytvára dojem narastajúceho konfliktu medzi Kyjevom a Washingtonom, ktorého výsledkom by mohol byť pre Ukrajinu najnebezpečnejší scenár – pokračovanie vojny, ale už bez pomoci USA, čo by malo pre front fatálne následky.

Prečo Zelenskyj vystupuje proti plánu Američanov?

Oficiálne, ako sme už písali, Bankov žiada bezpečnostné záruky ako podmienku prímeria (ochota poskytnúť ich zo strany západných krajín je zatiaľ otázna).

Neoficiálne sa v politických kruhoch diskutuje o verzii, že Zelenskyj požaduje záruky zachovania vlastnej moci po skončení vojny (pričom podľa západných médií Trump vychádza z toho, že moc na Ukrajine sa musí zmeniť). A ak takéto záruky dostane, Zelenskyj pristúpi na prímerie a podpísanie dohody o ukončení vojny, ako aj na dohodu o zdrojoch podzemných vôd a mnohé ďalšie veci.

Na jednej strane je Zelenskyj skutočne osobnosťou, ktorú je ťažké obísť pri riešení akýchkoľvek otázok na Ukrajine. Počas vojny zaviedol prísnu kontrolu prakticky nad všetkými procesmi v krajine, politická konkurencia bola prakticky zničená a väčšina médií je pod kontrolou. Donedávna mali právo kritizovať Zelenského len osoby a štruktúry priamo alebo nepriamo protežované americkým veľvyslanectvom a ministerstvom zahraničných vecí. Teraz, po ukončení financovania zo strany USAID, ako aj v dôsledku zmien v americkej vláde, sa však zdá, že Zelenskyj je pripravený skoncovať aj s touto „oázou demokracie“. Sankcie Rady národnej bezpečnosti a obrany proti Porošenkovi sú prvým varovným signálom.

A absencia akejkoľvek reakcie na ne zo strany orgánov USA a EÚ dáva Bankovovi podnet na zintenzívnenie úsilia o konečné vyčistenie zvyškov opozície a vytvorenie plne kontrolovaného politického a mediálneho poľa.

Zelenskyj sa teraz tiež snaží využiť Trumpove ostré vyjadrenia na svoju adresu (najmä obvinenia zo zodpovednosti za rozpútanie vojny), ako aj otvorene represívne podmienky navrhovanej „čiastkovej dohody“ na konsolidáciu verejnej podpory okolo seba.

Na druhej strane sa nedá povedať, ako sa bude správať ukrajinská elita a štátny aparát, ak bude konflikt medzi Zelenským a USA pokračovať a prehlbovať sa. Signály sú rozporuplné a dnešný veľkolepý (pred vysokými predstaviteľmi EÚ) neúspech hlasovania v Rade za rozšírenie právomocí prezidenta je jedným z ukazovateľov, že procesy nemusia prebiehať podľa scenára, ktorý naplánovala Bankova.

Samostatnou otázkou je situácia v armáde. Tá je tiež veľmi zložitá, ale zatiaľ sa neobjavili žiadne viditeľné známky kritického poklesu ovládateľnosti, bojovej efektívnosti alebo vyslovene vzdorovitých postojov v OS SR. Ak sa však situácia na fronte prudko zhorší, nálady v armáde sa môžu radikalizovať.

Avšak aj s ohľadom na tieto hrozby je nepravdepodobné, že by samotné zastavenie americkej pomoci prinútilo Zelenského k ústupkom. To by si vyžadovalo oveľa tvrdšie opatrenia zo strany Washingtonu.

Ďalším problémom je, že zastavenie americkej vojenskej pomoci a rastúci konflikt s Washingtonom v prípade pokračovania vojny zhoršuje vojenské vyhliadky Ukrajiny a časom by mohlo viesť k hrozivým následkom až k zrúteniu frontu a uzavretiu mieru za radikálne horších podmienok, než aké sa v súčasnosti ponúkajú.

Zelenskyj si túto hrozbu určite uvedomuje, a preto sa jej snaží zabrániť prácou na dvoch frontoch.

Prvým je zvýšenie podpory pre Európu. Je však absolútne nejasné, či je EÚ schopná nejakým hmatateľným spôsobom nahradiť nedostatok americkej pomoci. Okrem toho v európskych krajinách panujú silné nálady v prospech skorého ukončenia vojny s perspektívou obnovenia vzťahov s Ruskom. Preto nie je zďaleka isté, či Európa bude chcieť „vytiahnuť“ podporu pre Ukrajinu sama, namiesto toho, aby sa pokúsila rokovať s Ruskom. V Kyjeve je však v súčasnosti populárna myšlienka vytvorenia aliancie pozostávajúcej z Británie, Francúzska, Poľska, pobaltských štátov a Škandinávie, ktorá by spoločne čelila Rusku. Zároveň však nie je jasné, či toto „mini-NATO“ môže Ukrajine poskytnúť významnú pomoc (najmä vzhľadom na rastúce ekonomické problémy Británie a Francúzska). Okrem toho treba vziať do úvahy, že krajiny globálneho Juhu (najmä Čína) sú zväčša za skoré prímerie. Teda to, čo navrhuje Trump. A ak sa USA budú naďalej držať tejto línie, ale Ukrajina a niektoré európske krajiny budú naďalej proti, môžu sa ocitnúť v de facto diplomatickej izolácii.

Druhým smerom sú pokusy povzbudiť Trumpa, aby pokračoval vo vojenskej pomoci Ukrajine, prerušil rokovania s Ruskom a sprísnil sankcie voči nemu. Vzhľadom na všetko, čo Zelenskyj už povedal a urobil (vrátane dohody o podpovrchových vodách), a vzhľadom na strategickú líniu Trumpovho tímu obnoviť vzťahy s Ruskom, aby sa zabránilo ďalšiemu zbližovaniu Moskvy a Pekingu, to vyzerá ako veľmi ťažká úloha, ale snahy sa vyvíjajú. V tomto smere budú konať najmä Macron a Starmer počas svojej tohtotýždňovej návštevy Washingtonu. Západné médiá uvádzajú, že sa budú snažiť presvedčiť Trumpa, aby zastavil bilaterálne rokovania s Ruskom, ako aj aby podporil plán na zavedenie európskych mierových síl na Ukrajine po skončení vojny (ak Trump tento plán podporí, zhorší to vyhliadky na dohody s Ruskom, ktoré sa už postavilo proti rozmiestneniu vojsk členských štátov NATO na Ukrajine). Loby vojensko-priemyselného komplexu v Republikánskej strane sa tiež aktívne angažuje v snahe zmeniť Trumpovo rozhodnutie. Opakujeme však, že úspech nie je zaručený.

Avšak aj v prípade, že oba tieto smery (americký aj európsky) zlyhajú, Zelenskyj pravdepodobne nebude súhlasiť s Trumpovým plánom „prímerie – voľby – mier“ bez záruk, že zostane pri moci. Nemieni sa vzdať moci len tak pre nič za nič. Dokonca aj napriek zjavným rizikám pre Ukrajinu a pre neho samého.

Preto existujú štyri scenáre vývoja udalostí v budúcnosti

Prvý je, že Zelenskyj dostane od Trumpa a Putina záruky, že si po skončení vojny udrží moc, a podpíše všetko (alebo takmer všetko), čo mu USA a Rusko ponúknu. V tomto prípade sa vojna skončí pomerne rýchlo. Pravda, či Zelenskyj potom bude schopný využiť záruky a udržať sa pri moci, je otvorená otázka.

Po druhé, USA nájdu spôsob, ako prinútiť Zelenského prijať podmienky ukončenia vojny bez záruk, že zostane pri moci. Aj to povedie k rýchlemu ukončeniu vojny (vyhlásením prímeria), po ktorom budú nasledovať voľby a s najväčšou pravdepodobnosťou zmena moci na Ukrajine.

Po tretie – Zelenskyj a „vojnová strana“ na Západe presvedčia Trumpa, aby zmenil svoju politiku a pokračoval vo vojenskej pomoci Ukrajine a zvýšil sankcie voči Rusku. To bude znamenať, že vojna bude pokračovať a navyše hrozí jej eskalácia až do priameho stretu medzi NATO a Ruskom s hrozbou jadrovej vojny.

Štvrtý scenár je zotrvačnosť. Vojna pokračuje a americká pomoc Ukrajine sa zastaví. Vývoj udalostí v tomto scenári do veľkej miery závisí od toho, či Európa bude schopná zvýšiť pomoc, ako aj od situácie v Rusku (či tam situácia zostane stabilná a či sa kvôli dlhotrvajúcej vojne nezačnú sociálne a politické kvasenia). V každom prípade však pre Ukrajinu tento scenár vytvára obrovské riziko radikálneho zhoršenia situácie na fronte a tým aj radikálneho zhoršenia podmienok na ukončenie vojny.

Prečítajte si tiež:

• Rusko sa vo vojne proti Ukrajine čoraz viac spolieha na Irán a Severnú Kóreu
• Merz: Ukrajina musí byť súčasťou mierových rokovaní