Zdechovský o tomto práve písal ešte v januári v spojitosti s prípadom z Rakúska, kedy žena vrazila mužovi päsťou do nosa, pretože ju sexuálne obťažoval a nestačilo mu povedať nie. Zlomila mu pritom neplánovane nos a polícia ju potom obvinila z ťažkého ublíženia na zdraví. V spomínanom blogu ďalej priblížil aj prípad 17-ročného dievčaťa z Dánska, ktoré dostalo pokutu za to, že proti mužovi, ktorý jej stiahol nohavice a chcel ju znásilniť, použila slzotvorný sprej.

Podobných absurdných prípadov sme si mohli v médiách všimnúť mnoho. Zdechovský vo svojom poslednom blogu píše, že toto nie sú jediné príklady absurdít. Taká Británia už má jasnú legislatívu k predávaniu, kupovaniu a noseniu nožov. Momentálne jedna z britských diecéz dokonca žiada vládu o celkovú reguláciu kuchynských nožov a sprísnenie legislatívy, pretože aj napriek doterajším opatreniam, stúpol počet útokov nožmi od roku 2014 o 80%.

“Stále viac sa tak presadzuje utopická ideológia, že ak ľudia nebudú mať žiadne zbrane, nebude násilie. Keď už niekto niekoho napadne, nemala by sa obeť vôbec brániť, pretože to potom vraj len stupňuje agresivitu útočníka, čo dôrazne radia aj niektoré neziskové organizácie,” upozorňuje europoslnec.

Zdechovský je ale osobne presvedčený, že základným princípom právneho štátu je možnosť brániť sa proti agresorovi. Pretože ak niekto niekoho napadne, musí počítať s tým, že mu to napadnutý môže vrátiť. A to je aj hlavný dôvod, prečo on sám sa rozhodol podporiť novelu Listiny základných práv a slobôd, kam by sa malo pripísať “právo brániť sa aj so zbraňou”.

Zdechovský ďalej v blogu vypísal ďalších 19 dôvod na zavedenie práva brániť sa aj so zbraňou:

Novela je prirodzeným posilnením základného práva obrany a ochrany seba a svojho života.

Dáva na vyššiu úroveň naše súčasné funkčné zákony a konzervuje súčasný stav pred prípadnými politickými tlakmi a otrasmi, z ktorých niektoré už sú zrejmé.

Takáto úprava nenesie žiadne riziko pre spoločnosť. Naopak, pôsobí preventívne a prispieva k bezpečnosti ako občanov, tak i samotného štátu.

Nie je pravdou, že právo na obranu je dnes nejako výraznejšie pre občana ČR zaručené. To môže zaručiť iba ústava.
Táto klauzula nie je zbytočná, aj keď téma momentálne tzv. “ďalej upravuje zákon”. Po novele nebudú môcť byť ani budúce zákony čisto reštriktívne. Ak by boli, umožnilo by to napr. podať ústavnú žalobu.

Nie je to len a len o zbraniach, vzťahuje sa to aj na sebaobranné prostriedky. Takže je vlastne nepresné hovoriť “ústavné právo na zbraň”, čo sa v médiách v rámci rôznych skratiek používa. Ide o možnosť brániť sa prípadne aj so zbraňou.

V Listine je zakotvené právo na život, nie je tam ale nič o práve si ho brániť a najmä, čím si ho brániť, spresnenie so sebou preto prinesie väčšiu právnu istotu. Navyše, nie je totiž úplne pravda, že právo na sebaobranu je dnes zaručené.

Novela Listiny nemení doterajšie zákony – len už tie existujúce, kľúčové a overené funkčné, povyšuje na ústavnú úroveň.

Je to o práve brániť sa, čo by mal každý demokratický štát svojim občanom umožniť. Sú totiž prípady, keď polícia (teda vlastne štát) nemôže byť vždy, všade a za všetkých okolností a bezpečnosť teda nemožno garantovať.

Novela Listiny bude slúžiť aj proti prípadným populistickým snahám o zmenu zákona. Teda “hrozba” nemusí prísť len zvonku, ale aj na vnútroštátnej úrovni, ak by sa dostala k moci nejaká politická strana, čo bude mať dostatočnú silu v snemovni a budú jej po vzore štátov na západ od nás vadiť nielen legálne zbrane v rukách bežných občanov, ale aj sebaobranné prostriedky, nosenie nožov a pod.

Novelou Listiny nenastane žiadne  masívne či voľné ozbrojovanie (stále budú platiť súčasné náročné kritériá) – a novelou Listiny nedostanú ľudia ani širšie právomoci zbraň užiť. Jednoducho nenastane žiadne rozvolňovanie, všetko sa ďalej bude riadiť súčasnou a fungujúcou legislatívou k nutnej obrane v krajnej núdzi.

ČR je jednou z najbezpečnejších krajín sveta a má funkčné zbraňové zákony. Zdechovský chce zakonzervovať  tento stav.

Zároveň platí, že tam bol spáchaný najmenší podiel trestných činov u ľudí, ktorí legálne držia zbrane.

O dôležitosti, účelnosti a potrebe novely Listiny svedčí aj to, že jej návrh podpísal rekordný počet senátorov a to naprieč politickým spektrom.

S pribúdajúcimi útokmi v EÚ a so zhoršujúcou sa globálnou situáciou, hrá bezpečnosť pre občanov čoraz dôležitejšiu úlohu. Prežívame dlhú dobu mieru a patríme medzi najbezpečnejšie krajiny sveta, napriek tomu však dochádza aj u nás k individuálnemu násiliu a obetiam musí zostať možnosť brániť sa. Bezpečnosť musíme posilňovať, ako to len ide.

Zakotvenie ústavného práva na zbraň nie je primárne namierené proti EÚ, ale naopak myšlienke EÚ pomôže. Inštitúcie EÚ totiž niekedy svojimi prílišnými regulačnými tendenciami (či ide o už spomínanú nešťastnú zbraňovú smernicu, či list EK agentúre ECHA kvôli príprave plošného zákazu oloveného streliva, či odporúčanie Europarlamentu, aby členské krajiny EÚ zvážili zákaz nosenia nožov “bez zjavného dôvodu”) vyvolávajú pocit , že jediným riešením je odchod z EÚ.

Ústavná poistka nie je ani niečo, čo by ČR poškodilo vo vzťahu k EÚ. Podľa zmlúv EÚ spadá vnútorná bezpečnosť do kompetencie členskej krajiny. Túto kompetenciu by to tak len symbolicky posilnilo.

Zakotvenie ústavného práva by dalo istoty a tým eliminovalo zbytočné antipatie k EÚ a obavy z nadmerných únijných regulácií v oblasti bezpečnosti a zbraní.

Príklad z praxe, ktorý budí euroskeptickej nálady. V súčasnosti prebieha súdne konanie pred Súdnym dvorom EÚ vo veci českej žaloby o neplatnosť EÚ smernice o zbraniach, ktorú podala naša krajina v r. 2017. Predpokladá sa, že súd rozhodne na jeseň 2019. S poistkou všetky podobné konania odpadnú, bude hneď jasno.

Zdechovský na záver dodáva, že si uvedomujem, že ústavne zabezpečené právo brániť sa aj so zbraňou neovplyvní napr. plošné obmedzenie olova. “Výška je ale devätnásť a jeden dôvod, prečo by napriek tomu mala byť ústavná poistka prijatá.”