Zaútočili na Pellegriniho

Očividne je ľahko ich zabaviť…

A aj zmanipulovať.

Protest, ktorému predchádzal symbolický pochod (čelný transparent pridŕžal z jednej strany Richard Stanke) od novej budovy SND až na námestie SNP, poznačila zlosť a svojvôľa. Ako ináč označiť fakt, že ľudia, ktorí vystupovali na pódiu, vyzývali priamo k odstúpeniu nielen ministerku s tajomníkom Machalom – oni priamo žiadali zrušenie SNS!

No chápete? Lebo ja nie. Tak rozhnevaný dav si ide dávať požiadavky na rozpustenie politickej strany? Navyše takej, ktorej značka má na Slovensku tradíciu a určitý cveng? Kam sme sa to dostali? Snaží sa niekto nabudiť ľudí do atmosféry ako v roku 1989?

Zrejme áno, pretože ku koncu Hvorecký vyhlásil, že ej veru po tomto proteste nie je možné, aby vedenie ministerstva neodstúpilo…

Vari mu udreli do hlavy tie teplá?

Zvrátená kreativita „činovníkov“ kultúry sa opäť predviedla v plnej paráde. Napríklad prostredníctvom transparentov. Ktosi spravil veľký nápis Martina prestaň klamať do telky, a na jeho vrch posadil rozmernú slamenú bábiku. Ako si to máme vysvetliť? Že po akcii ju symbolicky zapália a pustia dolu prúdom Dunaja?

Lebo nálada v uliciach by tomu nasvedčovala…

Podľa červených denníčkov sa na proteste zišlo okolo deväť tisíc protestujúcich. Ako keby to malo niečo znamenať. Veď nech vezmú nabudúce aj susedov a domácich miláčikov, pokojne. Žijeme v parlamentnej demokracii, našu vôľu zastupujú riadne zvolené orgány. Puč sa konať nemôže, také veci sa predsa stávajú len v „banánových“ republikách, či nie?

Jaj, prepáčte, zabudol som na nášho východného suseda…

Organizátor podujatia, akási „platforma“ (stále netuším, aká je to právna forma…) Otvorená kultúra, žiada okamžité odstúpenie ministerky. Vyhlásili to Kusá s Drličkom. Ten už maká na zriadení štrajkového výboru.

Ó, aké hrozby! Život zostane stáť, keď sa divadlá na chvíľu zatvoria!

Prosím vás, veď je ľahké ich prekuknúť. Tu nejde o žiadnu „ochranu umeleckej slobody a slobodnej kultúry“. Tá je a bude slobodná vždy – ešte aj za najväčšieho útlaku tu vznikali umelecké diela, ktoré pretrvali! Samozrejme v náročných podmienkach, ale dnes predsa žiaden útlak nehrozí. V skutočnosti sa ľudia z brandže zľakli niečoho iného…

Privretia kohútikov.

Veď to niektorí rečníci priznali na pódiu aj sami: Nesúhlasia s tým, aby peňažné toky do kultúry prerozdeľovalo jej súčasné vedenie. Tam je celý pes zakopaný. Peniaze, ako vždy ide o peniaze…

Viete, tam, kde títo ľudia údajne vidia „pomstu“ či „hrozbu“ pre slobodnú tvorbu, tam môžeme vidieť pravý opak: Teda konečne vyslobodenie štátnej (z našich daní financovanej) kultúry spod extrémistických vplyvov liberálnej ideológie.

Prečo sa bojíme to povedať nahlas?

Ultraliberalizmus a jeho bezbrehé, neohraničené odhadzovanie noriem a znevažovanie tradícií (oni to volajú ušľachtilo „sloboda“) ničil náš národ spoločensky, kultúrne, aj morálne. Na pôde SND predsa nemajú čo znieť urážky či vulgarizmy, tam nie je priestor na avantgardné hry či autorské divadlo, kde si herec robí, čo mu práve zíde na um. Také kúsky stváral so svojimi zverencami nepochybne špeciálne nadaný režisér Blaho Uhlár – avšak v na to určenom priestore Divadla STOKA. To je miesto riadne vyhradené pre úzky okruh odborníkov a fajnšmekrov.

Keď však chce bežný divák navštíviť SND, má tam dostať na výber program, aký neprovokuje, neuráža, nerozdeľuje spoločnosť, nebičuje vášne. Overená klasika, prípadne novšie veci bez potenciálu urážať a štiepiť. Taká má byť národná, štátom zastrešená kultúra.

Tých deväť tisíc protestujúcich to hádam časom tiež pochopí, ak Boh dá…

Prečítajte si tiež

• A je to tu znovu. Opozícia zvoláva ľudí na protivládny protest. Má to ale háčik, nie každý je vítaný alebo súhlasí
• V Bratislave sa protestovalo: Žiadali odstúpenie Šimkovičovej a jej pravej ruky Machalu