Čo nám hovorí tento sviatok?

“Je zaujímavé ako sa neustále obohacuje liturgický kalendár Cirkvi. Je zaujímavé, ako vhodne pápeži odhaľujú viac a viac tajomstvo života Krista pre prítomnosť a budúcnosť. Všetky slávnosti a sviatky Krista vychádzajú z veľkonočného mystéria. Osobitným spôsobom Cirkev od ranného stredoveku slávi Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Slávi sa vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice (druhý štvrtok po Turícach – Zoslaní Ducha Svätého).”

Aký ďalší sviatok spojený s Ježišom Kristom ešte slávime?

“Ďalším sviatkom Ježiša Krista, ktorý je v liturgickom kalendári je Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý sa slávi v piatok o týždeň po Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Emeritný pápež Benedikt XVI., zdôrazňuje, že týmto sviatkom „osobitným spôsobom zvelebujeme Božiu lásku k ľudstvu, jeho vôľu spasiť celý svet, jeho nekonečné milosrdenstvo.“

Kedy a za akých okolností vznikla úcta k Ježišovmu Srdcu?

“Úcta k Ježišovmu Srdcu vznikla ako reakcia proti abstraktnému, prehnanému, chladnému chápaniu Boha, ktoré sa šírilo medzi európskymi vzdelancami v 17. storočí. Náznaky tejto úcty však nachádzame už u stredovekých mystikov. Osobitná úcta k Ježišovmu Srdcu začala v 12. storočí. Sv. Anzelm (†1180), sv. Bernard (†1154) často hovoria o Spasiteľovom Srdci. Bl. Jozef Hermann okolo roku 1200 napísal hymnus Sumni Regis Cor aveto (Zdrav buď, Srdce Kráľa Najvyššieho). V 13. storočí táto úcta slávila svoj vrchol. Bola to sv. Luitgarda (†1246), sv. Mechtilda Magdeburská, ktorá mala roku 1250 prvé videnie modlitieb Najsvätejšieho Srdca. V pravom zmysle slova sa však začína až zjaveniami sv. Margite Márii Alacoque (1648-1690), rehoľníčke v Paray-le-Monial. V júni roku 1675 sa jej zjavil Ježiš, ukázal jej svoje srdce so slovami: „Pozri sa na to srdce, ktoré ľudí tak milovalo, ktoré nevynechalo nič, vyčerpalo sa a zničilo, aby tým dosvedčilo svoju lásku. Dostávam však miesto uznania iba nevďačnosť, neúctivosť, svätokrádež, chlad, pohŕdanie, tak sa správajú ku mne v tejto sviatosti lásky. Viac má trápi najmä to, že sa tak správajú i osoby, ktoré sa mi zasvätili. Preto ťa žiadam, aby sa zasvätil prvý piatok po oktáve Najsvätejšej sviatosti a stal sa zvláštnym sviatkom na počesť môjho Srdca, aby sa zmierujúcim sv. prijímaním podala náhrada za všetky urážky, ktorých sa mu dostalo v Oltárnej sviatosti.“

Kto zaviedol samotný sviatok?

“Samotný sviatok bol zaviedol v roku 1856 bl. Pius IX. Pius XII. pri príležitosti 100. výročia zavedenia sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, vydal encykliku s názvom Haurietis aquas (Čerpajte vodu), v ktorom vysvetľuje teológiu úcty k Božskému Srdcu. Ján Pavol II. vyhlásil vo Vatikáne 25. 3. 1995 na Sviatok Zvestovania Pána, Sviatok Najsvätejšieho Srdca ako “Deň za posvätenie kňazov”.

Ako vznikla myšlienka Sviatku Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza?

“Napriek tomu, že, tieto sviatky plne zjavujú Krista ako Lásku, Boží ľud neustále zdôrazňoval, že ešte k plnému osláveniu z našej strany chýba osobitný sviatok zdôrazňujúci Krista ako najvyššieho a večného kňaza. “Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v júli 2012 v liste adresovanom konferenciám biskupov oznámila rozhodnutie pápeža Benedikta XVI. povoliť konferenciám biskupov, ktoré o to požiadajú, zapísať do ich partikulárnych kalendárov sviatok „Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza“ na štvrtok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Na Slovensku sa bude odteraz každý rok vo štvrtok po Zoslaní Ducha Svätého sláviť Sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza,” uvádza Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska (KBS).”

Ako ho môžeme chápať, čo nám prináša tento sviatok?

“Aktuálnu možnosť zaviesť sviatok Krista Veľkňaza je podľa Liturgickej komisie KBS potrebné chápať v línii Svetového dňa modlitieb za posväcovanie kňazov, ktorý zaviedol svätý Ján Pavol II. a v duchu nedávneho Roku kňazov sláveného na podnet emeritného Svätého Otca Benedikta XVI. Ide o dôležité iniciatívy podporujúce svätosť života duchovenstva a povolania na sviatostné kňazstvo. Tento sviatok sa už niekoľko rokov slávi v niektorých reholiach a krajinách, a to s bohatým duchovným ovocím, pričom vyzýva celú Cirkev, aby rozjímala o svätosti a kráse Kristovho kňazstva, oduševňuje všetkých veriacich v ich úsilí o svätosť, podnecuje k intenzívnej modlitbe za posvätenie duchovenstva a pobáda tých, ktorí sú povolaní skrze sviatosť posvätného stavu k služobnému kňazstvu, aby sa neochvejne a verne usilovali o osobné posväcovanie, v úplnom odovzdaní sa Bohu a Cirkvi. Formulár svätej omše o Našom Pánovi Ježišovi Kristovi, najvyššom a večnom kňazovi sa doteraz nachádzal v Rímskom misáli medzi votívnymi omšami a jeho pôvod siaha k encyklike pápeža Pia XI. o katolíckom kňazstve Ad Catholici Sacerdotii (20. decembra 1935), ktorá viedla k významnému posilneniu spirituality a posväcovania katolíckeho duchovenstva, a ktorej mnohoraké ovocie sa pretavilo do dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu Presbyterorum ordinis.”

Ako sa na tento sviatok pozeráte vy osobne?

“Môžeme len s veľkou radosťou privítať tento osobitný sviatok a obrátiť sa k Bohu vo vrúcnej modlitbe: Bože, ty si na svoju slávu a na spásu ľudského pokolenia ustanovil svojho jednorodeného Syna za najvyššieho a večného kňaza, daj, aby tí, ktorých si vyvolil za vysluhovateľov a správcov tvojich tajomstiev, boli v sile Ducha Svätého verní vo vykonávaní prijatej služby. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.”

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.