Záporných cien elektriny na Slovensku pribúda

Podľa dostupných údajov sa záporné ceny v roku 2022 objavili počas dvoch hodín. V roku 2023 ich bolo 90, v roku 2024 už 288 a vlani približne 301,5 hodiny. Od 1. októbra 2025 je pritom obchodnou periódou denného trhu 15-minútový interval.

Záporná cena elektriny vzniká vtedy, keď ponuka v určitom časovom intervale výrazne prevyšuje dopyt, a prebytok nemožno spotrebovať, uskladniť ani vyviezť. Výrobcovi, ktorý pokračuje vo výrobe a predáva elektrinu za aktuálnu trhovú cenu, môže namiesto príjmu vzniknúť náklad.

Ak napríklad veľkoobchodná cena klesne na mínus 100 eur za megawatthodinu, výrobca predávajúci za aktuálnu trhovú cenu môže zaplatiť 100 eur za to, že trh odoberie jednu megawatthodinu jeho elektriny. Záporné ceny tak motivujú výrobcov k obmedzeniu produkcie a odberateľov reagujúcich na trhové ceny k zvýšeniu spotreby alebo uskladneniu elektriny.

Záporné ceny môžu priamo využiť najmä firmy a ďalší odberatelia so zmluvami naviazanými na krátkodobý trh, ktorí dokážu presunúť spotrebu alebo nabíjanie úložísk do najlacnejších intervalov.

V prípade domácností ide zatiaľ iba o malú skupinu. Podľa poslednej správy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bolo ku koncu roka 2024 v segmente domácností uzatvorených 2 541 zmlúv s dynamickou cenou elektriny. Predstavovalo to približne 0,1 % všetkých zmlúv domácností. Podmienkou uzatvorenia dynamickej zmluvy je inteligentný merací systém, ktorý zaznamenáva spotrebu v 15-minútových intervaloch.

„Najčastejšie sa vyskytujú počas slnečných jarných a letných dní okolo poludnia a počas víkendov a sviatkov. Vysoká výroba z fotovoltiky v regióne sa vtedy kombinuje s nižším dopytom po elektrine,“ uviedla Liptáková.

Samotná vysoká výroba z obnoviteľných zdrojov nemusí automaticky viesť k záporným cenám. „Samotný prebytok by ešte nemusel automaticky znamenať záporné ceny, ak by bol využitý flexibilnou spotrebou, absorbovaný batériami alebo prečerpávacími elektrárňami,“ dodala Liptáková.

Ďalšími možnosťami sú dočasné obmedzenie výroby alebo vývoz elektriny do zahraničia.

Problém podľa Lucie Liptákovej nastáva, keď prebytok vznikne súčasne vo viacerých krajinách. Cezhraničné vedenia majú obmedzenú kapacitu a susedné trhy nemusia mať o elektrinu záujem, ak samy zápasia s nadbytkom výroby.