Môj profil 
Predplatné
Maďarsko začalo tiež stavať zvýhodnené domy pre rodiny, ktoré sa môžu zväčšovať.
A teraz prišlo s ďalším návrhom. Ženy so štyrmi deťmi budú zbavené dane z príjmu. A to doživotne. … Ak si myslíte, že západné médiá majú úprimnú radosť z Maďarska a z jeho síce malého, ale ambiciózneho národa, mýlite sa, píše v úvode svojho komentára Viktor Marachovskij.
Je tom práve naopak. Britský denník The Guardian vyjadruje spoločný názor pokrokovej verejnosti v autorskom stĺpčeku pod titulkom: Nacionalistickí lupiči sa snažia kontrolovať ženské telá.
Okrem Maďarska si to odnieslo aj Poľsko (kde ženám platia 500 zlotých mesačne za každé ďalšie dieťa) a Brazília (kde napriek stereotypom už tiež dávno dozrieva určitá demografická kríza).
… V skutočnosti dôvody, prečo Maďarsku takto nadávajú za podporu materstva, sú komplexné.
Je v tom samozrejme kus módneho šialenstva radikálneho feminizmu, podľa ktorého keď nie je žena chránená, je to zločin proti nej, a keď je chránená, je to poníženie a tiež zločin, keď ju obdivujú, je to zmena ženy v sexuálny objekt, a keď ju ignorujú, je to znehodnotenie, keď jej platia za dieťa, je to vykorisťovanie a sexuálne otroctvo, a keď neplatia, je to špinavá rodové konkurencia, a tak ďalej.
Je v tom ale aj iná zložka. Maďarský premiér Orbán (za podpory drvivej väčšiny verejnosti) odmieta celoeurópsku schému doplnenie ubúdajúceho obyvateľstva migrantov.
Podľa bežnej európskej (v skutočnosti tiež americkej, austrálskej i.) schémy, k vymieraniu pokrokových národov nedochádza. Dochádza k „demografickému prechodu“. Je to v podstate to isté, znie to ale príjemnejšie.
Keď v pokrokovej krajine bude príliš veľa starcov a príliš málo pracovníkov, treba nepostačujúcich pracovníkov dovážať z iných krajín. Po prvé, pretože to je výhodné (sú to predsa už hotoví, dospelí pracovníci). Po druhé (a hlavne) preto, že na zemeguli je príliš veľa obyvateľstva, ktoré príliš veľa je a pije, zaberá plochu pre svoje neekologické autá a plytvá zdrojmi.
A ak vezmeme prebytok obyvateľstva z krajín, kde je to zatiaľ s pôrodnosťou dobré, a s prácou zle a premiestnime ho do krajín, kde je to už s pôrodnosťou zle a ak budeme zároveň pracovať na znižovaní pôrodnosti v tých zaostalých krajinách, potom už za niekoľko desaťročí bude vo svete príjemná demografická rovnováha.
A zrazu uprostred tejto skvelej schémy začína vyčíňať jedna európska krajina, ktorá vyhlasuje, že chce mať vlastné deti a reprodukovať sa aj naďalej bez toho, aby potrebovala výmenu obyvateľstva.
Nie je to príjemné, a nie preto, že by mohlo desaťmiliónové Maďarsko prijať nejakých pár miliónov Afričanov, ale aj preto, že dáva iným krajinám veľmi zlý príklad.
Najzaujímavejšie je ale niečo iné.
Ide o to, že maďarský premiér, ktorý sa uchyľuje k naozaj bezprecedentným opatreniam, aby zastavil vymieranie (obyvateľstvo Maďarska sa znižuje ročne o 32 tisíc ľudí), vykonáva experiment, ktorý môže byť mimoriadne dôležitý pre budúcnosť ľudstva.
Ide o to, že bude fakticky v „poľných podmienkach“ zistené, či sú ochotní sa rozmnožovať aspoň na úrovni prostej reprodukcie (kedy má žena dve deti) občania v „civilizáciách európskeho urbanistického typu“.
A nezáleží na tom, či je to Švédsko, Japonsko, Rusko, Brazília, Maďarsko alebo Čína.
Takto sú všetky urbanistické civilizácie vybudované (viac alebo menej úspešne) vzhľadom na blahobyt v jeho dosť „svetskom“ variante. Teda formálne môže byť spoločnosť dokonca aj náboženská (ako v Poľsku alebo v Iráne), ale za šťastie sa tam pokladá nie vychovať dve alebo viac cnostných detí, „ako nám prikázali predkovia a náboženstvo“, ale zariadiť si pohodlný vlastný život. A možno sa dokonca aj realizovať.
Nie je náhoda, že vo všetkých pokrokových národoch sa aktívne rozmnožujú členovia náboženských obcí, ktorí tvrdošijne zachovávajú tradície. V USA to sú Amiši a mormóni. V Izraeli ortodoxní Židia. Vo Francúzsku africkí imigranti prvých dvoch generácií, ktorí ešte nestratili tradičné predstavy o kráse života. V Rusku sú to tiež „oddaní veriaci“, kresťania a moslimovia. Títo ľudia sú demograficky efektívny práve preto, že nie sú nositeľmi typických moderných predstáv o šťastí.
V tomto kontexte Maďarsko, krajina celkom svetská a urbanizovaná, dá dosť presvedčivú odpoveď na otázku, či je životaschopná moderná sociálna sústava v zmysle reprodukcie, ak bude pôrodnosť stimulovaná všetkým možným? Alebo ľudia „moderného urbanistického typu“ sa rozmnožovať nebudú, či už k tomu budú podporení akokoľvek? A potom už bude potrebné vytvárať iné formy sociálnej organizácie.
