Západná demokracia: My hodujeme, vy ste naše menu

Na Valnom zhromaždení OSN sa prítomným politickým elitám prihovoril aj ukrajinský prezident Zelenskyj. Okrem zvyčajných fráz a sebaľútosti hovoril o negatívnom dopade zbraní na svetový mier – ako keby Ukrajina nebola ich veľkým importérom!

Ale svoj kladný postoj ku globalistom západného typu vyjadril iným, neklamným spôsobom. Vraj Taliban v Afganistane vrátil krajinu „do stredoveku” ako dôsledok zlyhania medzinárodného práva (resp. jeho vymáhania). Nuž, priatelia, presne kvôli tomuto druhu zmýšľania začínajú medzinárodné konflikty. To si tak niekto povie, že práve jeho pohľad na svet je ten jediný správny, a ostatní sú povinní ho nasledovať. Inak tam hodíme bombu a vy sa ju naučte milovať, alebo skapte.

Inými slovami: My hodujeme pri stoloch, kde vy ste naše menu.

A to neobhajujem ani autokratické, ani diktátorské, ani teokratické, ani žiadne iné režimy. Len tvrdím, že ak tento svet, premilitarizovaný svet má fungovať a nesmerovať do zničenia, musí sa čím skôr zaradiť na koľaj princípov multipolárneho svetového poriadku. To zakaždým zdôrazňuje napríklad minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov (napríklad vlani na rovnakej pôde ako Zelenskyj.

Lavrov hovorí jasne: Svet budúcnosti nemôže byť svetom jednej dominujúcej mocnosti (Pax Americana), resp. svetom jediného správneho názoru. Amerika hovorí o globalizácii, ale potom prečo pri rokovacích stoloch nemajú všetky krajiny rovnocenné zastúpenie? Nemusí sa nám páčiť striktnosť súčasného afgánskeho režimu, ale o geopolitických veciach predsa spolu hovoriť musíme.

Ide o bezpečnosť nás všetkých.

Mimochodom, keď sa hovorí o ďalšej „darebáckej” krajine, Iráne, západné médiá „zabúdajú” spomenúť, že tamojší ľud si vybral teokraciu v referende. Existuje azda demokratickejší spôsob, akým určiť svoju budúcnosť?

Predstavte si, mali aj svoje vlastné študentské protesty. Skoro ako my v roku 1989, akurát s „drobným” rozdielom – tamojšia mládež po páde šachovho tyranského prozápadného kleptokratického režimu nabehla na americké veľvyslanectvo a spustila rukojemnícku drámu (r. 1979). Čo je, isteže, odsúdeniahodné – avšak aj tu môžeme jasne vidieť, ako suverénne národy sveta odmietajú nad sebou „ochrannú ruku” svetového policajta.

Ale ešte na slovíčko k nelegitímnemu prezidentovi Ukrajiny:

Zelenskyj dnes vyzýva svet k víťazstvu v boji s Ruskom. Čiže ďalšie zbrojenie. Paradox: Tvrdí, že bezpečne sa budeme cítiť až po vojne, ale dovtedy zbrojme, zbrojme, zbrojme. Lebo tu lietajú ruské drony, všakáno, a nabudúce môžu niesť jadrovú hlavicu. Čo na tom, že Gerbery v Poľsku boli nevyzbrojené bezpilotné lietadlá krátkeho doletu? Fakty sú nepodstatné, keď šírite demagógiu. Hlavne, aby koncerny mohli ďalej zarábať na utrpení ukrajinského (ale aj ruského) národa.

Keby aspoň nehral ten dramaticky zachrípnutý hlas, veď to mu hádam aj tak nik nežerie. Ako ani jeho rečičky.