Západ v rozklade: Kým stavia (dronový) múr, zvyšok sveta nadväzuje spoluprácu

Taká mala byť budúcnosť EÚ: Jednota v rozdielnosti. Existujú samostatné kampane, ktoré mali túto myšlienku presadzovať. Žiaľ ukázalo sa, že „rozdielnosť” chápu západoeurópske elity veľmi limitovane. Vlastne máte vopred dané, čo je vítaná, a čo nevítaná inakosť. Sexuálnej odlišnosti sa máme radovať (tiež vám pochody PRIDE v niečom pripomínajú tie prvomájové?) a bezvýhradne si ju hýčkať, no inakosť režimovo-nábožensko-civilizačná je odmietaná. Neexistuje, aby občan demokratickej krajiny uznal, že napríklad iránska alebo saudsoarabská teokracia je tiež legitímny spôsob vládnutia. Nadarmo si ich vybral ľud (v Iráne sa konalo referendum)!

Takí sú naši „demokrati” – buď volíte americký model moci, alebo ste mimo hru. Žiadna jednota v rôznosti sa reálne nekoná. Diverzita je len prázdne ľúbivé heslo, nadarmo budú vykladať zaranžované fotografie mladých ľudí z rôznych etnických skupín.

Aj preto nie sú západné štáty schopné prijať inakosť slovanských národov. Tvária sa, že nás vzali medzi seba, ale úprimne – sme pre nich len odbytište tovarov, montovňa, a vôbec, trpený prívesok. V europarlamente síce môžu niektorí z nás urobiť kariéru, podmienkou však je, aby sa klaňali tým, ktorí tam majú hlavné slovo (ľudia ako Hojsík – Šimečka sú na to experti, to im treba uznať)…

Severoatlantická aliancia posilnila pozornosť v Pobaltí po incidentoch s dronmi v Dánsku

Západ prijme iba tých Slovanov, ktorí sa postavia na odpor Rusku. Preto tá horlivosť smerom k rýchlej integrácii Ukrajiny. Preto aj prepisovanie histórie, ktorá nie je ešte taká dávna – máme 80. výročie oslobodenia našej pologule spod fašistickej tyranie. Ľudia vítali v uliciach sovietske vojská, ktoré vyhnali nemeckých uzurpátorov. Stavali sa pomníky, ulice dostávali názvy na počesť osloboditeľov.

A dnes? Pomníky sú strhávané, premaľované, poškodené; ulice premenované, dejiny prepisované… A do toho prichádza Západ s myšlienkou „dronového múru”.

Inými slovami, sme na najstudenšom stupni medzinárodných vzťahov medzi veľmocami od čias Studenej vojny.

Lenže to je iba náš problém, pretože zvyšok sveta (resp. krajiny tzv. globálnej majority) nespí. Veľmoci nadväzujú spolupráce v ekonomickej, kultúrnej, politickej i vojenskej oblasti. Nie je reč len o BRICS alebo šanghajskej organizácie spolupráce, je toho omnoho viac. Akurát naše médiá neinformujú, ako zvyčajne…

Faktom je, že „spoločne v rozdielnosti” je fungujúce heslo práve krajín globálnej majority. Africké štáty i krajiny Latinskej Ameriky patria do rámca, v ktorom spolupracuje Východ: Čína, Rusko, India, alebo islamské národy, to nie sú izolované enklávy, nadarmo sa nám ich tak snažia západné elity vykresľovať.

Osobné ambície ľudí typu Merz-Leyenová-Macron však vyhrávajú nad službou občanom. Hrajú sa na veľkých demokratov, no neponechajú riešenie historicky zložitého problému na Donbase tým, ktorých sa imanentne týka, teda Ruskej federácii a Ukrajine. Akiste sa nebudeme sporiť, že zaslepená podpora kyjevského režimu nie je v záujme zastavenia bojov a začatia mierových rokovaní…

Diplomatické nástroje stratili svoj lesk, a s nimi, mimochodom, aj OSN – stále ešte je to dôležitá organizácia, no čoraz viac už len pre komunikáciu a gestá, než reálne riešenia. Upozornil na to cez víkend na jej vlastnej pôde bieloruský minister zahraničných vecí Maxim Ryzhenkov. Organizácia potrebuje reformu, a potrebuje dať slovo aj krajinám rozvojového sveta.

Pretože momentálne je OSN zneužívaná na manipulačné hry západných veľmocí na čele s USA. Kým na Rusko sú pravidelne uvalené ďalšie a ďalšie sankcie, Izrael si robí s občanmi Palestíny, čo sa mu zapáči.

Treba uvádzať rukolapnejšie príklady?

Takto nespravodlivo svet už dlhšie fungovať nemôže – a ani nebude. Buď sa svetový poriadok s doterajším diktátom kolektívneho Západu konečne zreformuje, alebo nám hrozí ďalšie hrotenie konfliktov až do okamihu, kedy sa súčasná studená vojna zmení na príliš horúcu…