Západ pripravuje nový front v boji proti Rusku

Rusko a Západ proti sebe stoja nielen na Ukrajine, píše Cumhuriyet. Novou arénou ich boja sa stáva Moldavsko. Epicentrom krízy sú Gagauzovia, ktorí sa hlásia k pravosláviu a tradične zaujímajú proruský postoj. Turecký autor článku je presvedčený, že riešenie tejto situácie je v rukách Turecka

Deniz Berktay

16. 08. 2023 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke zľava americký prezident Joe Biden a ruský prezident Vladimir Putin

Washington/Moskva 16. augusta 2023 (HSP/cumhuriyet/Foto:Twitter)

▶ ❚❚ ↻

Vieme, že vojenský konflikt na Ukrajine je konfrontáciou medzi Moskvou a Kyjevom a zároveň bojom medzi Ruskom a Západom. Inými slovami, Ukrajina je jedným z frontov tohto boja.

Ako som už napísal, vo východnej Európe sa nachádzajú tri bývalé sovietske republiky, ktoré nevstúpili do EÚ ani NATO a ako také sú už mnoho rokov arénou konfliktu medzi Ruskom a Západom (akousi šedou zónou): Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko. V tejto súvislosti som poznamenal, že konflikt medzi Ruskom a Západom sa nemusí obmedziť len na Ukrajinu a môže sa preniesť aj do Moldavska. Teraz to môžeme vidieť ešte jasnejšie. Okrem toho sa v epicentre tejto krízy ocitli aj Gagauzskí Turci v Moldavsku.

Gagauzovia sú turkický kmeň, ktorý prišiel od Kaspického mora a severne od Čierneho mora a usadil sa na území dnešného Rumunska a Bulharska. Na rozdiel od mnohých iných turkických národov nie sú moslimovia, ale pravoslávni kresťania. Rusi začiatkom 19. storočia opustili Bulharsko, ktoré bolo v tom čase územím Osmanskej ríše, a spolu so státisícmi Bulharov zobrali so sebou aj Gagauzov. Tento národ sa dlho cítil byť blízky Rusom. Hoci je prevažujúca etnická skupina v Moldavsku príbuzná s Rumunmi, Gagauzovia nemajú radi Rumunov. Preto začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď Sovieti vykazovali známky rozpadu, v Moldavsku rástli nálady v prospech zjednotenia s Rumunskom, zatiaľ čo Gagauzovia spojení s Rusmi boli proti.

Ankara uregulovala problém

Kríza, ktorá trvala niekoľko rokov, sa vďaka úsiliu Turecka (vtedy pod vedením prezidenta Suleymana Demirela) vyriešila v roku 1994 a Gagauzom bola udelená autonómia. Problémy sa však neskončili.

Samotné Moldavsko je malá krajina (33,8 tisíc km2 , čo je dvadsatina Turecka) a autonómna oblasť Gagauzsko je malým kúskom tejto malej krajiny (1,8 tisíc km2 ). Moldavsko aj Gagauzsko sa však môžu stať novými problematickými regiónmi.

Moldavské vlády sa dlhodobo snažia potlačiť gagauzskú autonómiu a zabrániť prílevu investícií do regiónu. Moldavské obyvateľstvo žije chudobne. Gagauzovia sú však ešte chudobnejší. Moldavci odchádzajú za prácou do Rumunska a krajín EÚ, zatiaľ čo Gagauzovia si vyberajú Rusko a Turecko. Títo pravoslávni Turci vždy volili proruské strany.

Nová aréna konfliktu

Tento rok vstúpila kríza do novej fázy. Prozápadné sily sú v Moldavsku pri moci od konca roka 2020. Po začatí ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine tieto sily podporované Západom prevzali kontrolu nad všetkými inštitúciami v Moldavsku. Väčšina Gagauzov má však naďalej blízko k Rusku. Vo voľbách hlavy Gagauzska, ktoré sa konali v máji tohto roku, zvíťazila kandidátka proruskej strany Šor Eugenia Gutsulová, ktorá nahradila svoju predchodkyňu Irinu Vlahovú. Moldavsko však Gutsulovej vedeniu nie je naklonené. Napriek tomu, že ústava krajiny stanovuje, že hlava Gagauzka má byť členom vlády, moldavským orgánom sa to nepáči. Gagauzsko sa mení na novú arénu konfliktu medzi Ruskom a Západom. Turecko stojí pred ešte ťažšou úlohou ako v roku 1994.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Rakúsko zvyšuje kvóty pre sezónnych pracovníkov z krajín mimo EÚ. Chce tak čeliť nedostatku zamestnancov v cestovnom ruchu. Informuje agentúra APA.