Ashenden v úvode svojho textu definuje, čo je cieľom progresívcov, v minulosti označovaných ako marxisti, a identifikoval ho ako úplné zničenie kresťanstva.

Sekularizmus a náboženstvo

„Posledných 150 rokov prebiehal konflikt medzi sekularizmom a náboženstvom. Najmä progresívna ľavica bola presvedčená, že náboženstvo zanechané napospas sebe samému zvädne a nakoniec zanikne,“ píše Ashenden.

Uvádza, že to nebránilo marxistickým režimom, aby sa tento proces snažili urýchliť pomocou štátnej perzekúcie. „To však mohlo byť znakom ich netrpezlivosti, ako aj nesmierneho nepriateľstva,“ domnieva sa Ashenden.

Výsledok bol v skutočnosti podstatne iný: „Napríklad v roku 1989 bol v Sovietskom zväze po takmer storočí propagandy, nátlaku a útlaku len zanedbateľný počet kresťanov. V roku 2008 však podľa prieskumu agentúry Pew prijalo kresťanskú vieru 72 % z nich.“

Na Západe sekularizmus ešte nevyhorel. Jedným z jeho symptómov je neochota mať deti, Ashenden vysvetľuje : „ Existuje na to množstvo rôznych a zložitých dôvodov – niektoré súvisia s priamym sebectvom a vlastným záujmom. Deti sú náročné a vyžadujú si obetu. Hedonistická kultúra na to zanechala generácie nedostatočne pripravené.“

Problém vidí napríklad v populárnom feminizme, ktorý si podľa neho “vyžaduje obetovanie plodných žien pre prácu“. „V čase, keď si (rodiny) môžu dovoliť splácať hypotéku len z jedného platu, sa okno pre ľahké alebo početné rodenie detí zatvára. U niektorých rastie vedomie, že mať deti je príliš drahé,“ vyčíta Ashenden.

Ďalších podľa neho odrádza apokalyptická klimatická kríza, ktorej sa ľudia desia. „Niektorí považujú zasahovanie štátu do rodičovstva za hlboko ohrozujúce , zatiaľ čo výskyt neplodnosti alebo len ťažkostí s počatím sa zvýšil tak u mužov ako aj u žien,“ uviedol.

Rodina a demografická kríza

Kombinácia týchto a ďalších faktorov spôsobila, že najmä Európa sa ocitla v demografickej kríze, ktorá má vážne dôsledky.

Poznamenáva, že existuje niekoľko rôznych uhlov pohľadu na rodičovstvo ako aj na neochotu mať deti. Osobitne vyzdvihol vieru a vplyv náboženského presvedčenia.

Citoval tiež novú rozsiahlu správu inštitútu Iona s názvom “Náboženstvo, manželstvo a plodnosť: zmení náboženstvo Írov?“

Predmetná správa hovorí, že pokračujúci úpadok náboženskej praxe demografickú krízu prehlbuje. „Pretože takmer určite bude znamenať, že trend znižovania počtu ľudí, ktorí sa sobášia, zakladajú rodiny a majú deti, bude pokračovať a zosilnie. To urýchli starnutie obyvateľstva, a to aj pri zohľadnení vysokej miery prisťahovalectva,“ citoval Ashenden.

Výskumom sa zistilo, že kresťania, a najmä katolíci, majú vyššiu mieru sobášnosti a pôrodnosti, ako sekulárna časť spoločnosti. „Možno teda urobiť jednoduchý výpočet, ktorý dokazuje, že čím je kultúra kresťanskejšia, tým menšia je hrozba demografickej krízy, a naopak,“ uviedol.

Spomínaný výskum ďalej upozorňuje, že na udržanie stabilnej demografie je potrebná úroveň reprodukcie 2,1 dieťaťa na ženu. V Írsku je súčasná pôrodnosť približne 1,5 dieťaťa. „Jednou z ťažkostí demografických ukazovateľov je, že sa nedajú ľahko previesť do reálnych výsledkov,“ konštatuje Ashenden.

Vysvetlil to na príklade : „Lepšie to pochopíme, keď si uvedomíme, že do roku 2050 bude počet osôb starších ako 65 rokov vyšší ako počet osôb mladších ako 15 rokov o viac ako jeden milión.“

Starší ľudia si vyžadujú mladú generáciu, ktorá sa o nich nielen postará, pretože ich starnutie kladie čoraz väčšie nároky na zdravotné a sociálne služby, ale aj to, aby mladá generácia pracovala a zabezpečila tým peniaze na dôchodky. „To je ďalšia katastrofa, ktorá sa môže stať,“ upozornil Ashenden.

David Quinn, výkonný riaditeľ Iona Institute, sa o tom vyjadril: „Hroziacej demografickej kríze sa v Írsku nevenovala dostatočná pozornosť a najmä, prehliadli sme súvislosť medzi úpadkom náboženských zvykov a poklesom sobášnosti a pôrodnosti.“

Viera a blahobyt

Quinn sa snaží zvrátiť zaužívané podmienky sekulárneho náporu na realitu náboženstva a jeho hodnôt, ktorý bol v Írsku obzvlášť zúrivý v súvislosti s tragickým kolapsom katolicizmu. „V nedávnych diskusiách o náboženstve sa venovalo príliš veľa pozornosti jeho negatívnym aspektom namiesto jeho pozitívnych stránok, medzi ktoré patrí lepšie fyzické a duševné zdravie, nižšia miera užívania alkoholu a drog, viac času a peňazí venovaných na charitu, ako aj vyššia miera sobášnosti, nižšia miera rozvodovosti a vyššia miera plodnosti,“ uvádza autor.

„Dúfame, že naša správa prispeje k pochopeniu nadchádzajúcej demografickej krízy a najmä zvýši povedomie o veľmi dôležitom prínose náboženskej praxe pre spoločenskú a osobnú pohodu. Pokles náboženskej praxe v žiadnom prípade nie je takým prínosom, ako si niektorí ľudia zrejme myslia,“ vyjadril sa autor štúdie Quinn.

„Až na prelome storočí sa vedci zaoberajúci sa štúdiom psychológie náboženstva dokázali dostatočne striasť z rúk Freuda a Webera a položiť si otázku, či veriaci ľudia našli vo svojom živote väčší zmysel, a teda či sú šťastnejší. Na veľké prekvapenie inteligencie sa ukázalo, že medzi vierou a blahobytom existuje priama súvislosť,“ konštatuje Ashenden.

„Tí, ktorí verili v Boha a praktizovali svoju vieru, mali väčší zmysel pre život, lepšie odpúšťali, žili s väčším pocitom nádeje a vďaka vedomému záväzku milovať svojich blížnych vytvárali lepšiu sociálnu súdržnosť ako agnostici alebo ateisti,“ uvádza.

Quinn a Iona Institute posúvajú tento argument ešte o krok ďalej. „Upozorňujú, že dôkazy naznačujú, že v postkresťanskej kultúre má len kresťanstvo vo všeobecnosti a najmä katolicizmus silu zachrániť spoločnosť pred implóziou, chudobou a kolapsom. Ich dokument dáva ľudovej fráze, že “deti sú dar od Boha“, politický a ekonomický rozmer, ktorý má potenciál zachrániť sekulárnu spoločnosť pred ňou samou,“ uviedol.

V závere Ashenden konštatuje, že tento zámer sa ani po 150 rokoch od počiatkov ich snáh síce nevydaril, ale sekularizmus zanechal na Západe po sebe strašnú skazu – fyzickú, duchovnú, i morálnu.

Prečítajte si tiež:

• Manželský večer v Kojšove v rámci Národného týždňa manželstva
• Vatikán poskytol nové informácie o zdravotnom stave pápeža Františka. Stále je v nemocnici