Zákon o sponzoringu či kultúrny pas, aj to sú priority opozície v kultúre

Bratislava 9. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Dušan Hein)

Opozičné strany by chceli zmeniť fungovanie viacerých inštitúcií v oblasti kultúry a zaviesť v rezorte legislatívne zmeny. Hoci majú výhrady k pôsobeniu šéfky rezortu Ľubice Laššákovej (Smer-SD), väčšina parlamentnej opozície s jej postojom voči LGBTI komunitám súhlasí

Ministerku Laššákovú viacerí pochválili v súvislosti s jej postojom k LGBTI projektom, za ktorý ju kritizovala časť verejnosti. „Je chvályhodné, že tento rok schválilo ministerstvo kultúry viac peňazí na folklórne podujatia. Zároveň pozitívne vnímame neschválenie peňazí na LGBTI projekty. Sme toho názoru, že ministerstvo kultúry by malo peniaze určené na kultúru znevýhodnených skupín smerovať výhradne na podporu zdravotne znevýhodnených občanov. Odmietame, aby peniaze z tohto balíka boli posielané na podporu LGBTI komunity, tak ako sa to dialo v predchádzajúcich rokoch. Vulgarizujúce a nemravné podujatia by štát v žiadnom prípade nemal finančne podporovať,“ uviedol pre agentúru SITA podpredseda Ľudovej strany Naše Slovensko Martin Beluský.

Proti podpore LGBTI projektov sa postavila aj podpredsedníčka Výboru NR SR pre kultúru a médiá Natália Milanová z OĽaNO: „Naša kultúra nepotrebuje zbabrané eurofondy, nevysvetlené dotácie pre LGBTI komunity, aféru Kunsthalle, poslanecký tlačový zákon, ktorý obišiel ministerstvo na míle, oddialené hlasovanie o zákone o audiovizuálnom fonde či iné zlyhania.“ Podobne reagovalo aj hnutie Sme rodina Borisa Kollára. „Niektoré kroky, ktoré vyvolali v médiách negatívny ohlas, považujeme za správne. Ani my si nemyslíme, že napríklad Dúhový PRIDE je kultúrne podujatie, ktoré by malo podporovať ministerstvo kultúry,“ myslia si v Sme rodina.

Nový pohľad na sféru kultúry prináša mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko (PS). Predovšetkým sa bude usilovať zmeniť vnímanie kultúry a jej úlohy v spoločnosti. „Chceme dosiahnuť, aby Slovensko bolo krajinou s modernou kultúrnou identitou, ktorá sa dokázala dôstojne vysporiadať so svojou minulosťou,“ uviedla podpredsedníčka PS a odborníčka na kultúru a kreatívny priemysel Zora Jaurová.

„Chceme ukázať, že kultúra nemusí byť len úzko chápanou rezortnou politikou, ale môže byť súčasťou všetkých politík štátu. Chceme zvýšiť prítomnosť kultúry a umenia v každodennom živote obyvateľov Slovenska a vo verejnom priestore, a tiež vďaka kultúre zvýšiť kultivovanosť verejného života a spoločenskej diskusie,“ povedala Jaurová.

PS chce okrem iného prehodnotiť úlohu médií verejnej služby, RTVS a TASR, a zabezpečiť ich dostatočné financovanie a nezávislosť. Jej prioritou je tiež definovať kreatívny priemysel, teda oblasť, v ktorej kultúra a tvorba vstupuje do ekonomických vzťahov. Jedným z cieľov je zavedenie kultúrneho pasu – vouchera, ktorý dostane každý 15-ročný občan pri preberaní občianskeho preukazu a bude ho môcť použiť výhradne na kultúrne účely, pri návšteve divadiel, galérií, múzeí, koncertov a podobne.

„Za kľúčové považujeme vytvorenie atraktívnych podmienok pre súkromných investorov, aby bolo pre nich lákavé investovať do umenia a tým pozdvihovať kultúru ako celok. Tak ako je rozmanitá kultúra, malo by byť rôznorodé aj jej financovanie,“ uviedla pre agentúru SITA podpredsedníčka Výboru NR SR pre kultúru a médiá Natália Milanová (OĽANO). Podľa nej chýba funkčný zákon o sponzoringu, a tiež nástroje daňových úľav. „Neefektívna je tiež záchrana nášho kultúrneho dedičstva, najmä nehnuteľných kultúrnych pamiatok,“ povedala.

Hnutie Sme rodina považuje za najväčší problém ničenie kultúrneho dedičstva, a to predovšetkým v materiálnej rovine. Ľahostajnosť ku kultúrnym pamiatkam podľa hnutia Borisa Kollára nemá v regióne strednej Európy obdobu.

Aj v programe strany Sloboda a Solidarita (SaS) sa nachádza cielená podpora obnovy pamiatok a kultúrnej infraštruktúry. Strana tiež žiada efektívnejšie granty a dotácie, zrušenie koncesionárskych poplatkov súbežne s reformou financovania verejnoprávnych médií, zdobrovoľnenie dvojpercentnej umeleckej dane, zrušenie povinných kvót na slovenskú hudbu v rádiách a podporu rozvoja školských knižníc na centrá kultúrno-spoločenského života mladých ľudí. „Ako hlavný problém v oblasti kultúry vnímame, že financovanie je nastavené skôr na krátkodobé než na dlhodobé výsledky,“ uviedla poslankyňa parlamentu a tímlíderka SaS pre kultúru Renáta Kaščáková.

SMK sa dožaduje podpory amatérskej národnostnej kultúry. „Základom je vybudovanie inštitucionálneho rámca samosprávy v oblasti vzdelávania, kultúry a médií. K tomu je potrebné prijať zákon o postavení a ochrane národnostných menšín,“ uviedla podpredsedníčka Stany maďarskej komunity (SMK) pre školstvo a kultúru Beáta Kiss.