Zákaz AfD by bol brutálnym útokom na demokraciu

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier minulý týždeň mimoriadne zasiahol. V prejave pri príležitosti 75. výročia Herrenchiemseeského dohovoru, ktorý viedol k prvému návrhu modernej nemeckej ústavy, vyslovil ostré varovanie. Konkrétne, že “nepriatelia” demokracie by mohli čoskoro obmedziť slobody Nemcov a “brutalizovať” spoločnosť. Zároveň ponúka riešenie týchto nebezpečenstiev. Nemci majú podľa neho “v rukách, aby sme tých, ktorí demokraciou pohŕdajú, vrátili na ich miesto.”

Od nemeckého prezidenta sa očakáva, že bude konať nad rámec straníckej politiky a preto si dal pozor, aby týchto “nepriateľov” priamo nemenoval, ani nešpecifikoval, aké kroky by mohol podniknúť na obranu nemeckej demokracie. Napriek tomu bolo úplne jasné, že Steinmeier má na muške pravicovo-populistickú AfD (Alternatívu pre Nemecko). A medzi nástroje, na ktoré sa odvoláva, ako sú stanovené v nemeckej ústave, patrí aj úplný zákaz tejto strany. Presne takto boli jeho vyjadrenia interpretované a napísané v nemeckých a svetových médiách.

Podpora zákazu AfD

Aj keď to môže znieť šokujúco, Steinmeier nie je sám, kto podporuje zákaz AfD.

Časopis Der Spiegel minulý týždeň vyzval na zákaz “nepriateľov ústavy” a tvrdí, že “je čas brániť demokraciu ostrejšími zbraňami.”

Nemecký inštitút pre ľudské práva, hlavný štátom financovaný think-tank, minulý mesiac vyhlásil, že AfD je dostatočne nepriateľská voči nemeckej ústave, aby ju bolo možné právne rozpustiť.

Je známe, že zákaz podporuje aj Nancy Faeserová (SPD), ministerka vnútra spolkovej vlády.

Tieto výzvy sú stále hlasnejšie, pretože AfD získava čoraz väčšiu podporu.

Hoci AfD v spolkových voľbách v roku 2021 stratila pôdu pod nohami, populisti teraz v prieskumoch predbiehajú vládnucu SPD. A zatiaľ čo AfD je v celoštátnom meradle na druhom mieste za stredopravou CDU, v súčasnosti je na čele prieskumov v štyroch z piatich východných spolkových krajín Nemecka. Pričom v troch z nich sa budúci rok konajú voľby. Nedávne víťazstvá v miestnych voľbách v Durínsku a Sasku-Anhaltsku len zvýšili obavy vládnych predstaviteľov.

Mylné presvedčenie o záchrane demokracie

Nemecké elity pritom akoby nepočuli samy seba. V podstate tvrdia, že jediný spôsob, ako zachrániť nemeckú demokraciu, je zničiť ju zákazom strany, ktorú podporuje pätina obyvateľstva.

Argument pre zákaz AfD vychádza z povojnovej nemeckej tradície “defenzívnej demokracie,“ ktorá je základom modernej ústavy.

Vychádza z mylného presvedčenia, že nacisti “zneužili“ demokratický systém, aby sa dostali k moci. Aby sa tomu zabránilo, ako sa hovorí, dnešné úrady musia byť na pozore, pripravené zakázať a obmedziť vznikajúce fašistické hnutia skôr, ako budú môcť prevziať moc a zničiť demokraciu zvnútra.

Netreba dodávať, že defenzívna demokracia je hlboko antidemokratická myšlienka.

Predpokladá, že úlohou elít je určiť, ktoré strany je pre verejnosť prijateľné voliť.

Tiež nesprávne vykladá históriu a dnešnú situáciu.

Ako vysvetľuje Bruno Waterfield: „Predpokladá sa, že ľudové vášne, rozpútané národnými voličmi, vedú k vzostupu totalitarizmu alebo agresívnemu štátnemu nacionalizmu, pokiaľ nie sú vystavené nejakému… politickému obmedzeniu.“

Je iróniou, že táto myšlienka v skutočnosti vychádza z mýtov šírenými fašistami. Ako napríklad, že nacisti hovorili za väčšinu.

Po pravde, Adolf Hitler nebol vybraný demonštráciami. Jeho popularita bola v skutočnosti na ústupe, kým sa v roku 1933 stal nemeckým kancelárom. Namiesto toho, aby sa niesol na vlne podpory verejnosti, bol pozvaný do vlády konzervatívnymi elitami, ktoré sa zúfalo snažili držať sa moci.

Snahy o démonizáciu opozície

AfD zle chápu aj nemecké elity. Iste, v AfD sú postavy, ktoré zastávajú hlboko protivné pravicové názory. Odpor strany voči imigrácii môže zablúdiť až do úplnej xenofóbie a rasizmu. Nie je nezvyčajné počuť, ako hovorcovia AfD rozlišujú medzi “skutočnými Nemcami“ a “pasovými Nemcami“ – teda nemeckými občanmi, ktorí nie sú etnicky Nemci. Prominentní politici AfD vystúpili na zhromaždeniach organizovaných krajne pravicovým, protiislamským hnutím Pegida. A čoraz vplyvnejší Björn Höcke, ktorý vedie stranu v Durínsku, bol obvinený z bagatelizovania holokaustu.

AfD však nie je fašistická strana a nedávny nárast jej podpory je takmer úplne spôsobený rastúcou neobľúbenosťou súčasnej koaličnej vlády. Vládna politika v oblasti prisťahovalectva a energetiky sa všeobecne nepáči. A jej oddanosť zelenej agende je ekonomicky ochromujúca. Napriek mnohým chybám AfD je to v súčasnosti jediná veľká strana, ktorá pripomína tieto problémy. Zákaz strany by znamenal zákaz najvýznamnejších kritikov vlády.

Tieto požiadavky na zákaz AfD sú logickým vyvrcholením snáh elít o démonizáciu strany a jej podporovateľov, ako aj o jej udržanie mimo moci, často pokútnymi prostriedkami. Voliči AfD sú politickou triedou a médiami špinení ako rasisti, fašisti a hlupáci ruských dezinformácií a preto nehodní hlasu. Každá z mainstreamových strán dlho udržiava okolo AfD prísny ochranný koridor a odmieta s ňou spolupracovať vo vláde. To znamená, že aj keby sa AfD dostala na prvé miesto v regionálnych alebo federálnych voľbách, bola by odstavená z moci. Želania voličov by boli v podstate neplatné.

Radšej umlčia voličov

Establišment sa tiež veľmi opieral o bezpečnostný štát, aby AfD udržal na uzde. Stranu sleduje od roku 2021 tajná služba – Bundesamt für Verfassungsschutz (Spolkový úrad na ochranu ústavy alebo BfV). Podskupiny AfD, vrátane jej mládežníckeho krídla, už boli v dôsledku toho zakázané. Minulý mesiac šéf BfV vyzval voličov, aby si dobre premysleli, než budú hlasovať za AfD, pričom uviedol hrozbu, ktorú údajne predstavuje pre demokraciu. Bol to vyslovene politický zásah.

Je iróniou, že voliči AfD, ktorí chcú údajne zvrhnúť demokraciu, majú tendenciu byť znepokojení nedostatkom demokratického zastúpenia v Nemecku. Podľa nedávnych prieskumov má asi 77 percent nemeckých voličov pocit, že nemajú žiadnu moc nad tým, čo robí vláda. Práve tento demokratický deficit ženie voličov smerom k AfD.

To je jeden z dôvodov, prečo antidemokratické machinácie elít len zvýšili podporu AfD. Potvrdzujú, že etablované strany radšej umlčia voličov, ako by sa mali zaoberať ich obavami.

To všetko pripomína satirickú báseň Bertolta Brechta “Die Lösung” (Riešenie) z roku 1953. Keď “ľudia“ stratili dôveru vlády, Brecht kladie otázku: “Nebolo by jednoduchšie… pre vládu rozpustiť ľudí a zvoliť si iných?“

Elity hovoria, že bránia demokraciu. Ich cieľom je však vrátiť problematických voličov späť do ich škatuľky. Nemýľte sa, skutočná hrozba pre nemeckú demokraciu nepochádza od populistickej pravice, ale od čoraz autoritatívnejšieho zriadenia.

Prečítajte si tiež:

• Nie je v bezpečí ani vo vlastnej krajine. Šéf AfD v Bavorsku zbitý pri organizovanom útoku migrantov