Zabil viac než 33 ľudí, neľutuje žiadneho. Teraz je z neho národný hrdina a píše knihy

Mladý afroameričan Nick Irving, milujúci otec rodiny, podľa vlastných slov zastrelil ako sniper americkej armády 33 ľudí. Hovorí o tom v rozhovore pre ShawnRyan Show. Či tých ľudí ľutoval? Nie, nikdy. Akurát pri jednom mu prišlo „trochu smutno“, pretože počul plakať matku obete. No aký citlivý chlapec…

Je na seba natoľko pyšný, že svoj instagramový profil pomenoval „officialreaper33“. Teda ten, kto „skosil“ 33 ľudí.

Títo ľudia, „úspešní“ vojnoví veteráni modernej doby, dostávajú poslednou dobou enormný priestor v sociálnych médiách. Človek by si myslel, že americká vojnová propaganda už nemohla postúpiť na vyšší „level“, a ono – chyba lávky. Okrem masívnej hollywoodskej spolupráce teraz podporujú vojnové besnenie aj bývalí vojaci, ktorí si zakladajú civilné podcasty a youtube relácie. Tam pozývajú iných veteránov, aby „predstavili ich silné príbehy“ americkej verejnosti. Pretože ľud musí poznať „hrdinov“, ktorí ho chránia!

Pred kým, pred čím?

Malá historická odbočka: Vraj sa máme poučiť z dejín. Nuž, pokiaľ viem, tak v modernej histórii ľudstva nikdy nikto nezačal vojnu proti celému svetu s cieľom dobyť, ovládnuť a popritom aj vyhladiť určité rasy, národy a menšiny, s výnimkou Nemecka. Urobili to rovno dvakrát za jedno storočie, no to si dovoľ!

Aké vyvodil z tohto historického poznania svet dôsledky? Také, že Nemecko je teraz plne zotavenou, úspešnou a prosperujúcou krajinou, hlavným ťahúňom EÚ s hlavným slovom aj pokiaľ ide o presadzovanie ideologických otázok. Skoro ako za odmenu. A Von der Leynová sa spoza mikrofónu bije ozaj ako lev, akoby talent na zapálené rečnícke prejavy bol prítomný v nemeckej DNA…

A ich tanky sú opäť na východe.

Pred kým dnes chrabro bráni armáda USA? Len si pripomeňme čo sú zač ich top špeciálne námornícke jednotky: „mariňáci“ – námorná pechota, Seals (tulene) – špecialisti na výsadkové operácie. Americké jednotky sú trénované a pripravované na výsadok a boj všade vo svete. Doma totiž nemusia nič. Také sú fakty. USA nič nehrozí, pokiaľ si to sami nevyprovokujú. Naposledy významnejšie zasahovala ich národná garda, keď študenti protestovali proti vojne vo Vietname. Štyroch študentov zabili a deviatich zranili. Pretože vypálili do davu ľudí salvu (Kent State University, 1970). 67 efektívne vypálených guliek za necelých 15 sekúnd. Komunisti u nás boli ťažkí amatéri, takto sa potláčajú študentské nepokoje, do psej matere! (Sarkazmus.)

Takže teraz sa na sociálnych sieťach môžete pri skrolovaní videami krátkeho formátu bežne stretnúť s úryvkami rozhovorov s bývalými príslušníkmi rozličných zložiek americkej armády. Hoci kontextový algoritmus nemal dôvod mi ich podsúvať, pretože som sa o tú tému nezaujímal, začali sa objavovať jeden po druhom ako huby po daždi. Čo ma však skutočne znepokojilo, to je množstvo podobného obsahu. Akoby odrazu každý bývalý americký vojak chcel mať vlastný „podcast“ o „zážitkoch“ či „historkách“ kolegov veteránov…

Zatiaľ by si mohol človek povedať – nech majú, čo nás po nich. Lenže pozor. V týchto reláciách sa reálne schvaľuje vojnové ťaženie za hranicami vlastného štátu! A viete, ako hovoria o obetiach svojho zabíjania v Iraku či Afganistane? To sú len „potvrdené“ alebo „nepotvrdené“ zabitia. Žiadne obete na ľudských životoch, len štatistika. Žiadne výčitky svedomia, nič.Vyššie spomínaný sniper Nick Irving je dokonca momentálne úspešný publikujúci autor vojnových bestsellerov…

Rozumiem, že americká kultúra je postavená na zbraniach, práve silnejšieho, a kolonizácii. Prečo tomu nerozumie svet? Prečo tomu nerozumejú sami Američania? Vlastne rozumejú, lenže to zároveň schvaľujú…

Nejdem robiť reklamu tým americkým mimovládnym organizáciáma jednotlivcom, ktorí si stavajú kariéru na sprostredkovaní príbehov veteránov a glorifikácii ich skutkov. Len ako jeden príklad za všetky, aby ste sa mohli presvedčiť, pokiaľ máte na to žalúdok, uvediem instagramový profil Urban Valor (ich pracovný web). Tento projekt spovedá veteránov a predkladá ich „napínavé“ a „vzrušujúce“ príbehy z akcie – z bojísk ako Falúdža, Nasiríja, a ďalších. Iste, nájde sa aj vojačka, ktorú služba urobila drogovo závislou (napriek tomu by sa najradšej vrátila!), no to je skôr okrajová téma. Dôležití sú „hrdinovia“, ktorí vám s nadšením rozprávajú o tom, ako používali najmodernejšiu techniku a najlepší výcvik na „čistenie“. „Čistili sme sektor“, tak tomu hovoria, keď postupujú napríklad mestskou zástavbou, a zabíjajú miestnu domobranu. Či pritom umierajú aj civilisti? O tom sa taktne mlčí. Veď keď sa rúbe les…

Počúvajte: Keď je reč o ruskej vojnovej operácii na Ukrajine, tak na západe svorne hovoríme o tom, že Rusi „vraždia“ ukrajinských vojakov. Tak moment – Američania „čistia“, kým Rusi „vraždia“? To máme ako na rovnaký akt vojnového zabíjania odlišne vyznievajúce termíny v závislosti od toho, koho sa týkajú? „Vraždiť“ je predsa hrozné a trestné, ale „čistenie“ znamená podľa výkladového slovníka „zbaviť sa špiny“…

Nepriateľa treba dehumanizovať, armádu treba glorifikovať – to je špičková propaganda, za ktorú by aj Goebbels tlieskal. A nie, Rusi v tomto naozaj nie sú vôbec šikovní, oni musia platiť billboardy a nakrúcať náborové videá. Zato USA, teraz aj so svojimi projektmi veteránov na sociálnych médiách, by si zaslúžili za to „úprimné“ sprostredkovanie hodnôt „ochrany vlasti, slobody a demokracie“ pomocou legitimizovaného zabíjania na iných kontinentoch zlatú medailu z marketingu…

Nerozumiem jedinej veci: To naozaj stále žijú medzi nami ľudia, ktorých do očí nebije zvrátenosť doby, v ktorej žijeme?

Prečítajte si tiež:

• Členstvo v NATO alebo jadrovú bombu!
• (Aj) Slovenská kaviareň: v popredí ustarané tváre, v pozadí potoky krvi