Galaktická Nobelova cena?

Podľa prognostikov to nie je až taký bláznivý nápad: tohtoročná Nobelova cena za mier by mohla mať galaktický rozmer, ak by ju získala Medzinárodná vesmírna stanica.

Odborníci však uvádzajú, že v hre sú aj “pozemskí” uchádzači, medzi ktorých patria americký prezident Donald Trump, kanadský premiér Mark Carney, záchranné tímy v Sudáne, obhajcovia práv detí na Ukrajine a dva najvyššie medzinárodné súdy.

Každoročné špekulácie o tom, kto cenu získa – často označovanú za najprestížnejšie ocenenie na svete – naberajú na obrátkach pred tým, ako Nórsky Nobelov výbor 9. októbra v Osle oznámi víťaza.

Predpovedanie výsledku je zo svojej podstaty čisto špekulatívne. V priebehu rokov sa objavili niektoré prekvapivé a kontroverzné voľby. Výbor dostal 287 nominácií na tohtoročnú cenu, pričom niečo vyše štvrtinu z nich tvoria organizácie.

Odborníci tvrdia, že výbor sa pri udeľovaní ceny zvyčajne zameriava na trvalosť mieru, podporu medzinárodného spoločenstva a tichú prácu inštitúcií, ktoré posilňujú tieto ciele.

Medzinárodná vesmírna stanica ako symbol globálnej spolupráce

Haakon Gjerløw, riaditeľ Inštitútu pre výskum mieru ( Peace Research Institute) v Osle, je považovaný za jedného z najlepších prognostikov. Tvrdí, že ISS – resp. organizácia, ktorá za ňou stojí – je vzácnym symbolom globálnej spolupráce v úsilí o dobytie vesmíru v čase, keď sa multilateralizmus rozpadá a mnohé krajiny sa stiahli do úzkeho rámca národných záujmov na Zemi.

Každoročný zoznam kandidátov tohto inštitútu je jedným zo zdrojov, ktorý najviac informuje odborníkov a tipujúcich o hlavných uchádzačoch.

Trump a Carney sú obaja kandidátmi

Americký prezident Donald Trump netajil svoju túžbu získať túto cenu a bol opäť nominovaný, avšak po tom, čo USA spolu s Izraelom vo februári začali pretrvávajúcu vojnu proti Iránu, by mohol byť vnímaný ako kontroverzná voľba.

Kanadský premiér Mark Carney sa tento rok presadil na medzinárodnej scéne, a to najmä tým, že sa postavil proti Trumpovi v otázkach, ako sú americké clá.

Na tohtoročnom zozname Gjerløwa figurujú aj ukrajinský obhajca práv detí Mykola Kuleba a organizácia Save the Children; sudánska sieť miestnych záchranných centier Emergency Response Rooms; a Výbor na ochranu novinárov (Committee to Protect Journalists) po dvoch najsmrteľnejších rokoch pre reportérov od začiatku vedenia štatistík pred takmer 45 rokmi.

Spoločne boli ocenené aj Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice) a Medzinárodný trestný súd (International Criminal Court). Medzinárodný trestný súd čelil kritike a kontroverziám zo strany niektorých, zatiaľ čo iní mu prejavovali rešpekt, a to v súvislosti s jeho zatykačmi na lídrov, ako sú ruský prezident Vladimir Putin a izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Trump už dlho kritizuje Medzinárodný trestný súd a minister zahraničných vecí Marco Rubio v júli ohlásil kampaň zameranú na „odstránenie hrozby, ktorú Medzinárodný trestný súd predstavuje pre suverenitu USA“. Neskôr v tom istom mesiaci bol hlavný prokurátor ICC odvolaný z funkcie kvôli obvineniam zo sexuálneho obťažovania.

Gjerløw uviedol, že voľbu výboru komplikujú nedávne nepokoje po tom, čo laureátka za rok 2025 María Corina Machadová z Venezuely symbolickým gestom odovzdala svoju cenu Trumpovi niekoľko dní po tom, čo americké sily zbavili venezuelského prezidenta Nicolása Madura moci.

Konflikty a vojny charakterizujú tohtoročnú cenu

Tohtoročná cena za mier prichádza v období, ktoré je poznačené najväčším počtom vojen a konfliktov za posledné desaťročia, vrátane Sudánu, Ukrajiny, Jemenu, Iránu a Blízkeho východu.

Shawn Davies, vedúci analytik v Uppsala Conflict Data Program, ktorý monitoruje konflikty, poukázal na „zvýšené medzinárodné napätie a zmeny v globálnom bezpečnostnom poriadku“, ktoré spojil s oslabením ochoty USA presadzovať medzinárodné pravidlá. Washington sa v niektorých prípadoch zmenil z garanta povojnového poriadku na jeho porušovateľa, povedal.

„Nemyslím si, že by tomu uverili ani jeho vlastní stúpenci,“ povedal Davies, „keď vezmeme do úvahy, ako uviazol v tom, čo vyzerá ako nekonečná vojna v Iráne.“

Jody Williamsová, ktorá v roku 1997 získala Nobelovu cenu za mier spoločne s Medzinárodnou kampaňou za zákaz pozemných mín, vyjadrila nádej, že trend udeľovania ceny ženám bude pokračovať. Za 125 rokov existencie ceny bolo spomedzi 112 individuálnych laureátov len 20 žien.

Za posledných 15 rokov získalo cenu individuálne osem žien, zatiaľ čo mužov bolo len šesť.

Medzi menami žien, ktoré sa tento rok objavujú na prognózových trhoch, sú chirurgička z Gazy Sara al-Saqqa a Julija Navaľna, ruská opozičná aktivistka a vdova po Alexejovi Navaľnom.

Nobelov týždeň začína cenou za medicínu

Nobelov týždeň sa začína v pondelok 5. októbra oznámením ceny za medicínu, v utorok nasleduje cena za fyziku, v stredu za chémiu a vo štvrtok za literatúru. Po piatkovom udelení ceny za mier bude 12. októbra oznámená Nobelova pamätná cena za ekonomické vedy.

Finančná odmena za cenu tento rok predstavuje 12 miliónov švédskych korún (približne 1,2 milióna dolárov), či už ide o jednotlivca, malú skupinu laureátov alebo organizáciu.

Pokiaľ ide o výber laureáta ceny za mier, treba očakávať politické dôsledky bez ohľadu na to, kto vyhrá.

„Trump bude nespokojný bez ohľadu na to, kto Nobelovku získa,“ povedal Nelson Wiseman, emeritný profesor Torontskej univerzity. „Ak by ju získal Carney, vzťahy s Kanadou by boli ešte napätejšie, než sú teraz,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Trump možno Nobelovu cenu za mier nezíska, no môže ovplyvniť, kto ju dostane
• Machadová síce darovala Nobelovu cenu Trumpovi, no v Bielom dome ju neznášajú