WHO je nebezpečnejšia ako kedykoľvek predtým, aj napriek padlej Pandemickej dohode

Bolo by jednoduchšie ignorovať rokovania Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA), ktoré sa konali minulý týždeň v Ženeve, ale úvodný prejav generálneho riaditeľa Tedrosa Ghebreyesusa si zaslúži reakciu. WHO aj jej riaditeľ sa úplne odtrhli od reality – čo ilustruje, aká nebezpečná a nespôsobilá na svoj účel sa organizácia WHO stala.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Ghebreyesus v prejave kládol osobitný dôraz na problematiku pandémií a nefunkčné dohody určené na riešenie ich rizika, novú dohodu o pandémiách a zmeny a doplnenia Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR). Aj keď sú tieto opatrenia oslabené a Pandemická dohoda sa možno ani nedostane na hlasovanie, jeho pokračujúce odôvodňovanie, prečo je potrebné sústrediť väčšinu koordinácie právomocí vo WHO hovorí o probléme, ktorému čelíme.

Ako Tedros uvádza vo svojom prejave, obdobie COVID-19 malo za následok až 20 miliónov ďalších úmrtí. 20 miliónov úmrtí dosiahli politiky podporované WHO, a to v prípade vírusu, ktorého úmrtnosť sa väčšinou vyskytovala u chronicky chorých ľudí starších ako 75 rokov.

WHO konštatuje, že niečo vyše 7 miliónov úmrtí možno priamo pripísať tomuto vírusu. Mnohé z ďalších 13 miliónov sa vyskytli v krajinách s nízkymi a strednými príjmami a v populáciách, kde je menej ako 1 % ľudí starších ako 75 rokov a polovica populácie mladšia ako 20 rokov, napríklad v krajinách subsaharskej Afriky.

Je to ohromujúci, desivý, nekompetentný a úplne predvídateľný úspech. Bude to však ešte oveľa horšie.

Vplyv rastúcej chudoby

Politiky, ktoré WHO presadzovala, uzavreli zásobovacie linky, zatvorili pracoviská desiatkam miliónov robotníkov, zastavili príjmy z cestovania a cestovného ruchu, na ktoré sa spoliehajú milióny ľudí s nízkymi príjmami, uzavreli trhy a uvrhli viac ako stovky miliónov ľudí do ťažkej chudoby. Zvýšili zadlženosť štátov na celom svete, čo malo priamy vplyv na detskú úmrtnosť a schopnosť rastu budúcich ekonomík.

Ako predpovedá samotná WHO, úmrtnosť na maláriu a tuberkulózu sa zvýšila a zostane vyššia, keďže sa prejavuje vplyv rastúcej chudoby. Financovanie základných hygienických a výživových programov sa znížilo, pretože WHO presadzovala presun financovania na masové očkovanie v krajinách, v ktorých bolo vysoké zastúpenie mladých obyvateľov, ktorí voči ochoreniu už mali byť imúnni. A očkovanie len podporili idiotské slogany, ktoré majú viac spoločného s reklamou ako s verejným zdravím. „Nikto nie je v bezpečí, kým nie sú v bezpečí všetci“, napríklad.( “No one is safe until everyone is safe.”)

“COVID sa skutočne dotkol všetkých”

Zatvorením škôl, v niektorých krajinách až na dva roky, sa svet utvrdil v medzigeneračnej chudobe a nerovnosti, čo v drvivej miere poškodilo stovky miliónov detí, ktoré sú v budúcnosti najviac ohrozené.

V chudobných krajinách bol zaznamenaný nárast detskej práce a ďalších až 10 miliónov dievčat bolo (a je) nútených vstúpiť do manželstva s ” chudobou a zneužívaním “, ktoré so sebou toto manželstvo prináša.

Keď Tedros vo svojom otváracom prejave na WHA uvádza, že „celý svet sa stal rukojemníkom“, mal by mať na mysli práve toto. Ohavní ľudia si vzali za rukojemníkov celý svet. Ovládli verejné zdravotníctvo, použili WHO(so súhlasom jeho vedenia) ako nástroj a vďaka ujmám, ktoré uvalili na iných, nakoniec získali stovky miliárd dolárov zisku. Ako Tedros poznamenáva, „COVID sa skutočne dotkol všetkých“.

Uprostred tejto rétoriky WHO úplne ignoruje a vedome skresľuje to, čo jej hovoria jej vlastné údaje o riziku vzniku prírodných pandémií. Zatiaľ čo úmyselne zavádzajú krajiny a médiá tvrdeniami, že riziko pandémií sa rýchlo zvyšuje, plne si uvedomujú, že úmrtnosť na infekčné choroby a pandémie sa v minulých storočiach znížila a v súčasnosti stále klesá. Svedčia o tom databázy a citácie správ WHO, Svetovej banky a nezávislého panelu na vysokej úrovni G20.

Príčiny úmrtí na infekčné choroby sa prevažne točia okolo zlej výživy, slabej hygieny a nedostatočného zásobovania základnými liekmi. Všetky tieto faktory, ktoré sa zlepšili pred rokom 2020, sú teraz ohrozené.

Omyl 

Predstierať, že podstatné sú nové diagnostické technológie, ktoré nám majú umožniť odlíšiť malé ohniská vírusov ( ktoré predstavujú zvýšené riziko), je omyl v oblasti verejného zdravia. Omyl, ktorý musí byť určite zámerný. Keď Tedros uvádza, že tímy, ktoré pripravovali pandemické texty, „pracovali uprostred prívalu dezinformácií a zavádzania“, má pravdu. Príval dezinformácie a zavádzania však nepochádzal zo zdroja, ktorý Tedros naznačuje.

Keď nám teda Tedros hovorí, že „svet nebol pripravený“ na COVID-19, mali by sme to chápať tak, že svet nebol pripravení na prevzatie WHO a politiky verejného zdravia a nie na vírus, ktorého úmrtnosť sa vo väčšine krajín len málo líšila od chrípky.

Predstieranie, že úmrtia počas lockdownu boli spôsobené COVID, prispieva k súčasnému popieraniu reality. Lockdown (alebo doslova uzamknutie) bolo a malo by zostať termínom označujúcim uväznenie. Vo verejnom zdravotníctve ho presadzovali tí, ktorí na debakli COVID nakoniec získali : súkromní a korporátni sponzori a ich prívrženci. Existuje dôvod, prečo verejné zdravotníctvo predtým zdôrazňovalo poctivé podávanie správ a individuálnu slobodu voľby.

Príčina?

Ak má svet skutočne riešiť riziko, ktoré predstavuje opakovanie pandémie COVID, potom by sa mal radšej zaoberať jeho príčinou, ktorá sa zdá byť čoraz pravdepodobnejšia : a to laboratórnym únikom z výskumu zameraného na zisk funkčnosti.

V textoch navrhovanej dohody o pandémii ani v zmenách a doplneniach IHR sa o tom nič nehovorí. Vynaloženie desiatok miliárd ročne na sieť dohľadu nad prírodnými hrozbami ochudobní milióny ľudí a odkloní finančné prostriedky od chorôb s omnoho väčšou hrozbou, ale nijako nerieši problém výskumných laboratórií, ktorým sa platí za zvýšenie virulencie vírusov u ľudí.

Navrhovaná schéma PABS v dohode o pandémii, v rámci ktorej bude WHO dohliadať na zvýšený prenos patogénov medzi laboratóriami a farmaceutickými spoločnosťami, ktoré sú partnermi WHO, pravdepodobne len viac zvýši toto riziko, než ho zníži.

Všetci si však môžeme vydýchnuť, že navrhované pandemické texty sú oproti ich hrozivým pôvodným verziám oslabené a Pandemická dohoda na súčasné zasadnutie WHA ešte nie je pripravená. Avšak akákoľvek zvýšená koordinácia moci v rukách WHO v jej súčasnom stave je nebezpečná.

WHO vie najlepšie

Svet za posledné štyri roky utrpel dosť škôd v dôsledku nesprávneho smerovania a úmyselných dezinformácií zo strany medzinárodnej agentúry, ktorá “vždy všetko vedela najlepšie”. Kým sa neodstránia základné príčiny tohto stavu, vrátane stále väčšieho vplyvu súkromných osôb a podnikov na organizáciu a do očí bijúcich konfliktov záujmov v súvisiacich verejno-súkromných partnerstvách, ako sú Gavi a CEPI, svetu skutočne hrozí čoraz väčšie riziko opakovania katastrofy, ktorej bol nedávno vystavený.

Najskôr sa musíme zaoberať dôvodmi, prečo sa medzinárodné verejné zdravie v súčasnosti zameriava na zisk a centralizáciu, a nie na zdravie obyvateľstva. To sa za súčasnej verzie WHO nestane a neobjaví sa to ani v programe WHA. Čelíme masovému popieraniu reality zo strany WHO a jej vedenia. Kým sa to nenapraví, je nepravdepodobné, že by akékoľvek hlasovanie WHA, ktorým sa WHO udelia ďalšie právomoci alebo dohľad, bolo v záujme svetovej populácie alebo krajín, v ktorých žijú.

Prečítajte si tiež :

• Pandemická dohoda neprešla, ale…
• Predseda výboru Snemovne reprezentantov varuje pred trestnoprávnymi dôsledkami za zatajovanie informácií o pandémii COVID-19