Môj profil 
Predplatné
Geotermálna energia sa dá podľa Matečnej využiť v poľnohospodárstve na prospech potravinovej či energetickej sebestačnosti krajiny, napríklad pri pestovaní zeleniny v skleníkoch či vykurovaní poľnohospodárskych budov.
“Island je lídrom vo využívaní geotermálnej energie v poľnohospodárstve. Máme sa čo od tejto krajiny učiť. Na území Slovenska sa totiž nachádza 25 perspektívnych oblastí s geotermálnymi zdrojmi s teplotou vody do 150 stupňov Celzia v hĺbkach do päť tisíc metrov. Z toho 14 oblastí má teplotu nad 100 stupňov Celzia. Využitie je teda u nás naozaj vysoko potenciálne,” uviedla Gabriela Matečná.
Podnikateľská agromisia na Islande má podľa rezortnej ministerky svoje opodstatnenie aj pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, nakoľko ide o opatrenie do budúcnosti. “Táto návšteva nie je samoúčelná. Sme v príprave strategického plánu EÚ, ktorého hlavnými piliermi sú otázky klimatickej zmeny, využívanie digitálnych technológií a inovácií v poľnohospodárstve. Na Islande môžeme spojiť obe tieto výzvy zo strany EÚ. Budeme chcieť, aby sa do tohto plánu za Slovensko do druhého piliera dostala podpora na využívanie geotermálnej energie v poľnohospodárstve. To nie je dôležité pre túto chvíľu, ale poľnohospodársku budúcnosť SR,” pokračovala Matečná.
Farmári na Slovensku už dostali v minulosti možnosť požiadať o príspevok na využívanie geotermálnej energie cez výzvu, no nezareagovali na ňu. To slovenský agrosektor mrzí. “Farmári na Slovensku využívali výzvu na obnoviteľné zdroje energie najmä na bioplynové stanice. O geotermálnu energiu nebol záujem. Dostali sme nejaké prihlášky, ale splniť podmienky sa daným subjektom nepodarilo stihnúť, nakoľko pri geotermálnych prameňoch potrebujete rôzne povolenia EIA. Celkovo však vyčlenená alokácia bola nízka,” povedal generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Juraj Kožuch.
“Sme veľmi radi, že máme možnosť informovať krajinu ako Slovensko o možnostiach využívania geotermálnej energie v poľnohospodárstve. Ministerku Matečnú informujeme o tom, prečo sme do tejto sféry investovali toľko prostriedkov. Tu na Islande využívame túto energiu na pestovanie zeleniny ako uhoriek či paradajok, no aj na vykurovanie budov,” konštatoval na rokovaní Kristján ?ór Júlíusson.
.jpg)
.JPG)
