Sankcie Západu voči Rusku: Keď obraciame kalendár, je to už 10 mesiacov, čo Západ uvalil sankcie na Rusko, a je ten správny čas obzrieť sa späť a analyzovať, či boli účinné.

Kým sa Európania ešte stále zaoberali Covidom 19, na dvere Európy zaklopala vojna na Ukrajine.

EÚ po začatí ruskej vojenskej operácie na Ukrajine uvalila na Rusko bezprecedentné sankcie, ktoré sa konkrétne zameriavajú na rôzne hospodárske odvetvia.

Ursula Von der Leyenová tvrdí, že účinky týchto sankcií mali značný vplyv na priemyselný sektor krajiny, pričom prezident Biden tvrdí, že Západ sa snažil premeniť rubeľ na trosky. A nielen to, európske krajiny sa tiež usilovali “oddeliť” svoje hospodárstvo od Ruska.

Je však dôležité položiť si otázku, či sú tvrdenia západných lídrov o ruskej ekonomike presné, alebo či sú len snahou odvrátiť pozornosť od úpadku ich vlastných ekonomík.

Po prvé, je nevyhnutné si uvedomiť, že Rusko malo v čase, keď sa pustilo do špeciálnej operácie na Ukrajine, pevne vybudovanú, stabilnú ekonomiku. Podľa MMF malo v roku 2021 jednu z najnižších úrovní dlhu na celej zemeguli, približne 17 % HDP.

Za zmienku stojí aj skutočnosť, že Rusko je okrem ropy a plynu významným vývozcom mnohých ďalších základných komodít. Podľa Svetového ekonomického fóra je najväčším vývozcom pšenice, železných polotovarov, niklu a dusíkatých hnojív na svete. Je druhým najväčším vývozcom vanádu, ktorý sa používa na výrobu obrovského množstva elektrickej energie a ocele, a kobaltu, ktorý sa používa na výrobu nabíjateľných batérií.

V praxi sa zdá, že ruská ekonomika odoláva západným sankciám veľmi dobre. Samozrejme, bolo by naivné myslieť si, že rozsiahly odchod západných firiem a zavedenie obmedzení, ako napríklad zákaz ruským bankám používať SWIFT, nemali na ekonomiku žiadny vplyv. Zdá sa však, že Rusko už zaviedlo záložné plány, aby účinne zmiernilo účinky sankcií, ktoré naň boli uvalené.

Rusko napríklad v roku 2014 vyvinulo svoj národný systém platobných kariet “MIR”, ktorý sa má používať v prípade, že by boli karty odpojené od globálneho platobného systému. Viac ako 50 % Rusov podľa Národného systému platobných kariet vlastnilo aspoň jednu kartu “MIR”. Tieto karty pomohli po tom, ako spoločnosti Visa a Mastercard pozastavili svoju činnosť v Rusku.

Okrem toho Rusko mohlo do Ázie predávať časť svojej ropy, ktorú predtým predávalo do Európy. Napríklad India od februára výrazne zvýšila dovoz ropy z Ruska. V máji roku 2022 dosiahol dovoz ropy z Ruska do Číny nové maximum, keď sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o 55 %. Podobný trend pokračoval až do konca roka. Rusko tiež presmerováva svoje dodávky plynu a iných prírodných zdrojov.

Rubeľ sa už vrátil na svoju predvojnovú úroveň. Zdá sa, že Rusko bolo negatívne ovplyvnené rozsiahlymi sankciami západného sveta, ale len dočasne. Vďaka prezieravosti a efektívnemu hospodárskemu riadeniu však dokázalo vplyv sankcií zmierniť a v roku 2024 predpokladá návrat k rozvoju.

Od februára do augusta sa ďalej zvýšil objem obchodu medzi Ruskom a EÚ. Z údajov Eurostatu vyplýva, že dovoz z Ruska výrazne vzrástol vo väčšine členských štátov EÚ vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska a Poľska.

Obchod medzi Nemeckom a Ruskom vzrástol v roku 2022 oproti roku 2021 o 33 %. V Taliansku to bol nárast o 100 %, vo Francúzsku o 84 %. Obchod Slovinska a Luxemburska sa zvýšil o 346 %, resp. 262 %.

Belgický poslanec Európskeho parlamentu Guy Verhofstadt vyhlásil, že sankcie, ktoré EÚ uvalila na Rusko v reakcii na situáciu na Ukrajine, boli úplným zlyhaním.

Verhofstadt, ktorý bol v rokoch 1999 až 2008 belgickým premiérom a od roku 2009 je poslancom Európskeho parlamentu, na Twitteri tvrdil, že vplyv deviatich balíkov sankcií, ktoré EÚ uvalila na Moskvu, “je menší ako 0”.

1 picture says it all…

9 packages of sanctions and the effect is less than 0 !

We are rewarding Russia for its war against us ! pic.twitter.com/k80XbYIkjA

— Guy Verhofstadt (@guyverhofstadt) January 2, 2023

Údaje Eurostatu zdôrazňujú, že západné sankcie sú samý kožuch a žiadne nohavičky. Vojna na Ukrajine navyše viedla len k nárastu počtu utečencov, prudkému rastu cien energií, zvyšovaniu inflácie a rastúcej možnosti recesie v Európe.