Výskyt akútneho koronárneho syndrómu v SR v roku 2024 vzrástol o štvrtinu

Napriek vyššiemu počtu pacientov sa úmrtnosť na AKS dlhodobo znižuje. TASR o tom informovala hovorkyňa NCZI Alena Krčová.
„V roku 2024 bolo do Registra akútneho koronárneho syndrómu, ktorý je v správe NCZI, nahlásených spolu 6609 prípadov hospitalizácií u 6113 pacientov. Väčšinou išlo o mužov, ktorí tvorili 67,5 percenta hospitalizovaných,“ priblížila Krčová. Nárast prípadov bol zaznamenaný u mužov i žien. Kým u mužov bola najviac zastúpená veková skupina 45 až 64 rokov, v ženskej populácii dominovali seniorky vo veku 65 až 74 rokov. Podľa kraja trvalého pobytu pacientov s AKS bola najvyššia miera prípadov zaznamenaná v Prešovskom kraji. Najmenej prípadov bolo v Banskobystrickom kraji.

Podiel úmrtí pacientov s AKS každým rokom klesá. Krčová uviedla, že je to vďaka lepšej zdravotnej starostlivosti a efektívne cielenej liečbe. Častejšie zomierali ženy ako muži. Od roku 2017 vykazuje smrtnosť pacientov s AKS klesajúci trend, čo podľa lekárov úzko súvisí s rýchlosťou, s akou sa pacienti dostanú k adekvátnej liečbe. „Aj samotná liečba je čoraz kvalitnejšia. Zlepšuje sa tiež sekundárna prevencia, teda starostlivosť o pacientov po AKS,“ ozrejmil lekár z oddelenia akútnej kardiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Ivan Hovanjec.

Ako uviedol, register AKS poskytuje lekárom viacero dôležitých údajov. Jedným z nich je napríklad informácia o rýchlosti poskytnutia akútnej liečby pacientom, tiež údaje o type podanej liečby či priebehu samotnej hospitalizácie. „Máme tak podrobný prehľad o tom, či mali pacienti s AKS nejaké zdravotné komplikácie a aké bolo ich prežívanie. Je to pre nás zároveň dôležitá spätná väzba, v čom by sme sa mohli zlepšiť a zvýšiť tak kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ priblížil odborník.

Akútny koronárny syndróm je súhrnné lekárske označenie pre spektrum náhlych stavov, ktoré vznikajú v dôsledku kritického zníženia alebo úplného zastavenia prietoku krvi srdcovými tepnami. Tento stav vedie k nedostatočnému okysličeniu srdcového svalu (ischémii) a bez okamžitej pomoci môže spôsobiť jeho trvalé poškodenie alebo smrť.

Medzi ľudí najviac ohrozených AKS patria tí, ktorí majú rizikové faktory. Niektoré z nich, napríklad vyšší vek, mužské pohlavie či rodinnú záťaž, nemožno ovplyvniť, niektoré však áno. Ide najmä o zlú životosprávu, nedostatočný pohyb, fajčenie, vysoké hodnoty cholesterolu, nedostatočne korigovanú alebo neliečenú artériovú hypertenziu, ale aj obezitu či diabetes. Údaje z registra potvrdzujú, že najčastejšie hláseným rizikovým faktorom pri vzniku AKS bol vysoký krvný tlak, ktorým trpelo až 83 percent pacientov. Kardiológ upozornil, že v prípade AKS je rýchle rozpoznanie príznakov a okamžitý zásah zdravotníkov kľúčový pre prognózu pacienta.

„Stretávame sa s prípadmi, keď má človek bolesti na hrudníku, no niekoľko dní vyčkáva, kým vyhľadá pomoc. Nie je to správny prístup. Ak bolesti neustupujú do desiatich až 15 minút, prípadne sa ešte zhoršujú pri fyzickej aktivite, rozhodne netreba čakať. Čím neskôr sa pacientovi podá liečba, tým vyššie je riziko, že nemusí prežiť a ak prežije, kvalita života bude uňho výrazne znížená,“ poznamenal lekár.

Medzi najbežnejšie klinické príznaky AKS patrí náhla, silná, tlaková alebo pálivá bolesť za hrudnou kosťou, ktorá môže vyžarovať do ľavej ruky, ramena, krku, sánky alebo chrbta. Sprievodnými javmi sú dýchavičnosť, studený pot, nevoľnosť, vracanie a strata vedomia.