Konzumujeme tisícky toxínov. Odkiaľ sa ale berú? Výskum prezrádza viac

Nebezpečné chemické látky sa našli v ľudskej krvi, vlasoch a dokonca aj v materskom mlieku. Medzi nájdenými látkami sú zlúčeniny ako napríklad PFAS(perfluorované a polyfluorované látky), bisfenol, kovy, ftaláty a prchavé organické zlúčeniny – ktoré sú spájané s vážnymi zdravotnými problémami a o ktorých je známe, že sú vysoko toxické, čo len podčiarkuje potrebu ich ďalšieho skúmania.

Mnohé z týchto látok sú spojené s rakovinou, hormonálnymi poruchami a inými vážnymi zdravotnými problémami.

Nedostatočný výskum

Mnohými ďalšími sú však látky, ktorých toxikologické charakteristiky sú verejne známe len v obmedzenej podobe – ako napríklad syntetické antioxidanty používané ako konzervačné látky a oligoméry, ktoré fixujú atrament na obaloch výrobkov. Autori štúdie tvrdia, že nedostatky v znalostiach upozorňujú na potrebu ďalšieho skúmania chemických látok prichádzajúcich do kontaktu s potravinami.

„Rozhodne je znepokojujúce, že existujú silné spojitosti, ktoré ukazujú, že niektoré nebezpečné chemikálie prechádzajú z obalov aj do potravín… Jasne existuje určitý podiel pôsobenia chemikálií z obalov(na potraviny),“ povedala Birgit Geuekeová, spoluautorka štúdie z Food Packaging Forum, neziskovej organizácie so sídlom v Zürichu, ktorá sa zasadzuje za prísnejšie predpisy.

Štúdia identifikovala približne 14 000 chemických látok schválených pre styk s potravinami a skontrolovala databázy a vedeckú literatúru, aby zistila dôkazy o ich kumulácii u ľudí. Ľudia však môžu prísť do styku s týmito chemickými látkami aj v iných prípadoch, takže výskum nechce naznačiť, že za ne sú zodpovedné výlučne obaly na potraviny.

Jedným z najhorších pôvodcov je plast – materiál, ktorý je do veľkej miery neregulovaný a môže obsahovať tisíce chemikálií.

„Silikón a povrchové úpravy kovových plechoviek môžu tiež obsahovať toxické alebo nedostatočne preskúmané chemické zlúčeniny,“ uviedla Geuekeová. Podľa jej slov boli mnohé výrobky z papiera a lepenky donedávna ošetrované látkami PFAS a môžu obsahovať vrstvu plastu.

Niekoľko faktorov môže spôsobiť, že sa chemikálie z obalov vylučujú do potravín vo väčšej miere – ako napríklad vyššie teploty, obsah tuku a kyslosť. Záleží aj na veľkosti obalu vzhľadom na veľkosť výrobku – potraviny v menších nádobách môžu byť oveľa viac kontaminované.

Priestor na zlepšenie

V USA sa množstvo chemických látok s obmedzenou kontrolou povoľuje podľa pravidiel stanovených Úradom pre potraviny a liečivá(FDA) – tieto látky sú označené ako “všeobecne považované za bezpečné“. Výrobcovia môžu používať tieto zlúčeniny na styk s potravinami s veľmi malou kontrolou zo strany regulačných orgánov. Právne predpisy USA tiež nevyžadujú, aby FDA po schválení chemických látok na styk s potravinami posudzoval nové odborné zistenia. A práve to bol problém v prípade zlúčenín, ako sú PFAS alebo oxid titaničitý, ktoré boli desaťročia na trhu, kým boli z neho stiahnuté alebo aspoň ďalej preskúmané.

Hoci Európska únia zaviedla prísnejšie predpisy pre niektoré chemické látky, ako napríklad PFAS, Gaueková uviedla : “Stále je tu veľký priestor na zlepšenie“.

Uviedla tiež, že spotrebitelia sa môžu chrániť tým, že budú kupovať potraviny v sklenených nádobách – ktoré zvyčajne obsahujú veľmi málo chemických a toxických látok. Niektorí výskumníci, ktorí pracujú v tejto oblasti, hovoria, že si napríklad do reštaurácií nosia vlastné sklenené nádoby pre prípad, že si chcú zabaliť zvyšky nedojedeného jedla.

Podľa Geuekeovej už len preloženie potravín z plastových obalov, v ktorých sú uskladnené v obchode, do sklenených nádob skracuje čas, za ktorý môžu do potravín prenikať chemikálie.

„ Chemickým látkam sa však nedá úplne vyhnúť,“ konštatovala Geukeová a dodala, že riešením je prísnejšia regulácia.

Prečítajte si tiež :

• Mnohí to stále nevedia. Neopakujte túto chybu, inak riskujete vážne zdravotné problémy
• Kliešte sú aktívne aj na jeseň, pri pobyte v prírode treba byť obozretný, upozorňuje úrad