Pred voľbami sa v Českej republike na portáli Seznam.cz objavila nová volebná kalkulačka. Je prezentovaná ako:

„Nejrozsáhlejší seriózní dotazník o 40 otázkách z několika klíčových oblastí pomůže lidem v rozhodování, komu dát ve volbách hlas. Ukáže, jaké názory sdílí se všemi osmi stranami, jež v průzkumech přesahují alespoň 1,5 procenta.“

Na prvý pohľad ide o užitočný nástroj pre nerozhodnutých voličov, ktorí nemajú čas čítať programy strán, politika ich zaujíma len pár dní pred voľbami a preto hľadajú jednoduchú orientáciu. Bližší pohľad ukazuje, že takáto pomôcka nemusí byť neutrálnym sprievodcom, ale rafinovaným prostriedkom manipulácie s verejnou mienkou. A že je zrejmé, že ju vytváral podporovateľ vládnej koalície, prípadne zástanca mainstreamových postojov.

Skúsenosť zo Slovenska, kde bola pred parlamentnými voľbami 2023 podobná kalkulačka financovaná britskou agentúrou Zinc Network, naznačuje, že nejde len o domácu iniciatívu, ale o nástroj, o ktorý majú záujem aj cudzie mocnosti.

(Pozn.: v českej kalkulačke sú odpovede „ANO/NE“, v texte používame slovenské „ÁNO/NIE“.)

Ako sa dá manipulovať otázkou

Kľúčovú úlohu hrá v kalkulačke psychológia. Ľudia majú prirodzený sklon odpovedať pozitívne. „ÁNO“ pôsobí ako súhlas, potvrdenie, niečo dobré, pozitívny pohľad na život. „NIE“ je negácia, odmietnutie, pesimizmus a preto sa k nemu väčšina uchyľuje ťažšie. Autori otázok to veľmi dobre vedia.

Preto tam, kde je vládna línia zachovať status-quo, sa pýtajú na „zachování“ – a správna odpoveď je ÁNO. Tam, kde vláda chce zmenu, sa otázka kladie opačne – a opäť mainstreamová odpoveď vychádza ÁNO.

Ukážme si to na príklade: otázka o eure znie „Chcete co nejrychlejší zavedení eura?“ Volič, ktorý chce zachovať korunu, musí kliknúť NIE. Naproti tomu pri členstve v NATO, v EÚ, pri muničnej iniciatíve, pri verejnoprávnych poplatkoch či pri inklúzii v školstve sa pýta na ‚zachování‘ – a odpoveď ÁNO znamená súhlas s vládou. V oboch prípadoch je teda mainstreamový postoj naviazaný na pozitívnu odpoveď, zatiaľ čo opozícia je tlačená do negatívnej.

Slová, ktoré spúšťajú reakciu

Ďalšou technikou sú emočne nabité slová. Otázka o obciach znie: „Souhlasíte s tím, aby malé obce byly donuceny ke slučování?“ Kto by súhlasil s „donucením“? Alebo otázka o utečencoch: „Souhlasíte, aby se ukrajinští uprchlíci vrátili domů a Česko jim zastavilo veškerou pomoc?“ Tu sa spája neutrálnejšie „návrat domů“ s tvrdým „veškerou pomoc“. Alebo posledná otázka: „Věříte, že založení státního stavebního podniku by vyřešilo nedostatek bytů a snížilo jejich ceny?“ Politická téma sa posúva do roviny viery – buď veríš, alebo neveríš.

Takto nastavené formulácie nútia človeka odpovedať podľa pocitu, nie podľa racionálnej úvahy.

Otázky bez kontextu, dve v jednom

Niektoré otázky sú úplne zmätočné. Napríklad: „Chcete, aby vláda určila zbytečné obory na vysokých školách, za něž budou studenti platit?“ Na čo má človek odpovedať, že nechce zbytočné odbory, alebo že nechce, aby ich určovala vláda? Podobne „Mají se více zdanit investiční a prázdné byty?“ spája dve odlišné témy do jedného balíka.

Otázky o nemocniciach („Měla by se zredukovat současná síť nemocnic akutní péče…?“) alebo o zrušení deviatej triedy základnej školy („Zrušili byste devátou třídu základní školy?“) sú bez kontextu a pre bežného občana prakticky nezodpovedateľné. Nerozhodnutý volič klikne skôr pocitovo, aby sa niečo nestratilo, nezrušilo, alebo naopak, aby sa niečo nezavádzalo nasilu.

Polarizácia spoločnosti

Niektoré otázky sú priamo polarizačné a posilňujú stigmatizáciu. „Měli by občané Ruska žijící v Česku platit vyšší daně než čeští občané?“ zavádza princíp kolektívnej viny. „Vidíte Rusko a Čínu především jako partnery…?“ spája dve rozdielne mocnosti do jedného vreca a núti voliča zaradiť sa k proruským a pročínskym, alebo k tvrdo protiruským a protičínskym.

Takéto otázky nevedú k pochopeniu, ale k ďalšiemu rozdeleniu spoločnosti a k podsúvaniu čierno-bielych odpovedí.

Čo v kalkulačke chýba

Najzaujímavejšie je, čo v kalkulačke nenájdete. Žiadne otázky o zdanení bohatých (napr. dnes aktuálne zdanenie predaja firiem), o daniach z nehnuteľností, o eurofondoch, o dotáciách, o poľnohospodárstve, o transparentnosti, dotáciách mimovládok, či o zákone FARA. Nič o hmotnej zodpovednosti politikov, nič o porušovaní listového tajomstva v digitálnom svete, resp. kontrole komunikácie (tzv. chat control). Chýba otázka o reálnom nasadení českých vojakov na Ukrajine. Chýba téma nelegálnej migrácie. Otázky ignorujú v Česku pálčivú tému zlepšenia dostupnosti bývania.

Namiesto toho sú tam otázky o povinnej vojenskej službe, o „zbytečných oborech“ na vysokých školách alebo o zrušení deviatej triedy. Témy, ktoré v predvolebných debatách reálne nezaznievajú, ale zato odvádzajú pozornosť od zásadných problémov. Ani otázka dotácií hypoték pre mladých sa témou predvolebných štúdií nestala.

Paralela zo Slovenska: otázka o eutanázii

Podobný príklad vidíme aj na Slovensku. V tamojšej volebnej kalkulačke sa pred parlamentnými voľbami 2023 objavila otázka, či by ľudia, ktorí považujú svoj život za naplnený, mali mať možnosť získať pomoc pri samovražde. Ide o extrémne liberálne chápanie eutanázie, ktoré nemá podporu v slovenskej spoločnosti ani v programoch relevantných strán.

Aj u našich susedov sa otázka eutanázie objavila v kalkulačke („Jste pro aktivní eutanazii, tedy v určitých případech právo na asistovanou sebevraždu?). Ale ani v Česku, ktoré je oveľa liberálnejšie nastavené ako Slovensko, nebola položená tak extrémne. Na Slovensku pritom ani len lekársky odôvodnená eutanázia nemá väčšinovú podporu.

Kalkulačka tak nevystihuje realitu, ale podsúva tému, ktorá do politickej diskusie vôbec nepatrí.

Kto má záujem s verejnosťou pred voľbami manipulovať?

Výsledkom je nástroj, ktorý podsúva voličom agendu a rámec debaty výhodný pre mainstreamové strany. Nerozhodnutý občan, ktorý prirodzene kliká ÁNO, sa ocitne bližšie k vládnej koalícii, aj keď v skutočnosti jeho postoje môžu byť iné.

Skúsenosť zo Slovenska ukázala, že takéto projekty dokážu financovať cudzie vlády v rámci „boja proti dezinformáciám“ a na podporu demokracie. Britská Zinc Network bola pred voľbami 2023 usvedčená z financovania kalkulačky a ďalších nástrojov zameraných na voličov. Prečo by to malo byť v Česku inak?

Otázky, ktoré by si mal klásť nerozhodnutý volič – adresát kalkulačky

Kto rozhoduje o tom, ktoré témy sa v kalkulačke objavia a ktoré nie?

Prečo je mainstreamová odpoveď obvykle pozitívne ÁNO, zatiaľ čo pre tých, čo chcú zmenu zostáva negatívne NIE?

Kto má záujem ovplyvňovať nerozhodnutých voličov – len domáci mediálny dom, alebo aj zahraniční partneri?

Volebná kalkulačka – chyták pre nerozhodnutých

Volebná kalkulačka na Seznam.cz nie je neutrálnym sprievodcom, ale nástrojom nastavovania rámca politickej diskusie. Je to chyták na nerozhodnutých, ktorý ich má nasmerovať k mainstreamovým stranám, aby náhodou neskĺzli k antisystému. Aby sa za asistencie voliča oslávila demokracia  prinajhoršom výmenou koalície za opozíciu. Ale aby sme z vlaku, v ktorom sa už 30 rokov opačným smerom vezieme, nevystúpili.

Ako to môže po voľbách vyzerať, keď volič väčšinovo povie, že by rád z toho vlaku konečne vystúpil, ukázali prezidentské voľby v Rumunsku. Tí, čo sa pri moci od volieb k voľbám striedajú, predsa vedia, čo je pre nás dobré.

A vzhľadom na skúsenosti zo Slovenska je namieste otázka, či aj tentoraz v Česku nestojí v pozadí cudzia mocnosť, ktorá vie, že najlacnejší spôsob, ako ovplyvniť voľby, je zasiahnuť do toho, ako a aké otázky dostáva a ako odpovedá nerozhodnutý volič.