Vojna titanov o ukrajinský titán. Ďalší dôvod, prečo Západ tak urputne zápasí o Ukrajinu

Bratislava 30. januára 2023 (HSP/Foto:Screenshot)

Americký časopis Newsweek venoval článok ďalšiemu zaujímavému dôvodu angažovania sa USA vo vojne na Ukrajine (okrem zúfalej snahy o udržanie svetovej hegemónie a oslabenie svojich strategického konkurenta Ruska a ekonomického rivala EÚ), ktorým sú ukrajinské zásoby titánu, ktoré odborníci označujú za „obrovské“

Ukrajina je jednou z piatich krajín sveta, ktoré produkujú koncentráty titánovej rudy. Nachádza sa tu 20 % svetových zásob produkcie tohto minerálu. Ukrajina sa podieľala 90 % na výrobe ilmenitových koncentrátov v bývalom ZSSR. Najväčšie európske ložisko apatitu a titánu Semigorodskoje sa nachádza v Žitomírskej oblasti.

Západná podpora Ukrajiny v uplynulom roku neoddeliteľne spojila USA a ich spojencov z Európskej únie a NATO s osudom Kyjeva. Newsweek tvrdí, že invázia Ruska na Ukrajinu sa nevydarila, čím sa Ukrajina dostala hlbšie do náručia euroatlantického spoločenstva a upevnila sa ambícia Kyjeva stať sa členom EÚ a NATO. A jedným dychom pokračuje, že „v súčasnosti sa v USA a spojeneckých krajinách rodí snaha identifikovať, rozvíjať a využívať obrovské ukrajinské zdroje kovu, ktorý je kľúčový pre vývoj najmodernejšej vojenskej technológie Západu, ktorá má tvoriť základ budúceho odstrašenia Ruska a Číny“.

Titán je ľahký a zároveň pevný kov, ktorý sa vo veľkej miere používa v moderných vojenských aplikáciách, ako sú stíhačky, vrtuľníky, námorné lode, tanky, rakety dlhého doletu a mnohé ďalšie. Ak Ukrajina zvíťazí, USA a ich spojenci budú mať výhodnú pozíciu na zabezpečenie nového kanála dodávok titánu. Ak sa však Rusku podarí zmocniť sa ložísk a závodov v krajine, Moskva posilní svoj globálny vplyv na zásobovanie sveta touto čoraz strategickejšiu surovinou.

Životne dôležitá komodita pre americkú vojenskú mašinériu

Ministerstvo vnútra USA zaradilo titán medzi 35 nerastných komodít, ktoré sú životne dôležité pre ekonomickú a národnú bezpečnosť USA. USA však stále dovážajú viac ako 90 % rudy, a to zďaleka nie všetku zo spriatelených krajín. Titán sa vyrába tzv. Krollovým procesom a jeho konečným produktom je „titánová špongia“, ktorá je potom pripravená na ďalšie spracovanie, z ktorého sa nakoniec dajú vyrobiť tyče, platne, plechy, drôty alebo čokoľvek iné. USA už nemajú titánovú špongiu vo svojich národných obranných zásobách a posledný domáci výrobca titánovej špongie ukončil svoju činnosť v roku 2020.

Ukrajina je jednou zo siedmich krajín, ktoré vyrábajú titánovú špongiu, základ pre kovový titán. Čína a Rusko – najvýznamnejší strategickí rivali Ameriky – patria do tejto skupiny krajín. Podľa údajov U.S. Geological Survey Čína vlani vyprodukovala viac ako 231 000 ton titánovej huby, čo predstavuje 57 % celosvetovej produkcie. Nasleduje Japonsko so 17 percentami a Rusko s 13 percentami. Kazachstan vyprodukoval takmer 18 000 ton a Ukrajina viac ako 4 000 ton. Keďže Moskva na sankcie Západu „prekvapivo“ odpovedá obmedzovaním dodávok energetických zdrojov vo Washingtone a ďalších hlavných mestách NATO to vyvoláva obavy, že Kremeľ môže jedného dňa zmraziť aj vývoz titánu, čo by dostalo letecké a obranné spoločnosti do ťažkej situácie. Závislosť Západu od ruského titánu znamená, že tento kov sa doteraz vyhýbal sankčným kampaniam, ktoré proti Moskve spustili USA, EÚ a ich spojenci.

Letecký gigant Boeing udržiava svoj spoločný podnik s ruskou spoločnosťou VSMPO-Avisma – najväčším svetovým vývozcom titánu – hoci po invázii zmrazil objednávky. Iné spoločnosti, ako napríklad európsky koncern Airbus, naďalej odoberá titán od VSMPO. Zdroj oboznámený s americkým obranným priemyslom, ktorý si neželal byť menovaný, pretože nebol svojím zamestnávateľom oprávnený verejne hovoriť, povedal pre Newsweek, že dodávky titánu „sú kľúčovým rizikom pre USA“. „Hovoríme o našej schopnosti vyrábať ďalšie lietadlá, hovoríme o našej schopnosti vyrábať muníciu. Všetky sa spoliehajú na titán a my sme dovolili, aby sme sa stali závislí od zahraničných dodávateľov týchto surovín. Rusko bolo predtým jedným z týchto hlavných dodávateľov.“

Experti na národnú bezpečnosť a zástancovia Ukrajiny v Kongrese USA čoraz častejšie vyzývajú politikov, aby sa pozreli na východ. Minuloročný návrh zákona o výdavkoch na obranu nariadil ministerstvu zahraničných vecí, aby preskúmalo „možnosť využitia zdrojov titánu z Ukrajiny ako potenciálnej alternatívy k čínskym a ruským zdrojom“.

„Ukrajina má skutočne významné ložiská nerastov vzácnych zemín, a ak budeme hrať správne, mohla by byť skutočne atraktívnou alternatívou k ruským a čínskym zdrojom, od ktorých je v súčasnosti veľká závislosť,“ povedal pre Newsweek jeden zo zamestnancov Kongresu – ktorý si tiež želal zostať v anonymite, pretože nebol oprávnený hovoriť verejne. „Keďže sa na Západe čoraz častejšie diskutuje o tom, prečo je v našom záujme naďalej podporovať Ukrajinu, myslím si, že toto je jeden z argumentov, ktoré budete teraz počuť častejšie.“

Vojnová korisť

Podľa Newsweeku zabratie ukrajinskej titánovej produkcie nie je jedným z verejných cieľov Kremľa, ale pre Moskvu by bolo prínosom. Rusko má údajne relatívne nízke zásoby titánových nerastov a v roku 2021 bola Ukrajina podľa americkej geologickej služby USGS v skutočnosti jeho hlavným zdrojom dovozu titánu. Väčšina bojov sa sústredila na východnú a južnú Ukrajinu, kde sa nachádza nerastné bohatstvo v hodnote biliónov dolárov. Ruské sily sa v prvých mesiacoch invázie zmocnili najmenej dvoch nálezísk titánovej rudy. Ešte pred februárovým útokom sa Moskva údajne snažila zabezpečiť životne dôležité zdroje titánu prostredníctvom svojej skorumpovanej siete oligarchov, úradníkov a spravodajských prostriedkov na Ukrajine.

Magnát Dmitrij Firtaš, ktorý teraz žije v exile v Rakúsku, bol v roku 2021 nútený predať svoj 49-percentný podiel v Záporožskom závode na výrobu titánu a horčíka – jedinom závode na výrobu titánovej špongie v Európe -, keďže bol obvinený z predaja titánu do Ruska na vojenské účely. V januári 2022 predal Firtaš krymský závod na výrobu titánu ruskej firme Titan. Andrij Brodskij, generálny riaditeľ ukrajinskej firmy Velta vyrábajúcej titán, povedal pre Newsweek, že tento kov je životne dôležitý pre pokračujúce útoky Ruska. „V raketách, ktoré takmer každý deň lietajú na Ukrajinu, je veľmi vysoký obsah titánu,“ vysvetlil. Moskva by podľa neho mohla čeliť „výraznému nedostatku moderných, vysoko presných zbraní”, ak sa jej nepodarí zabezpečiť nové dodávky titánu“.

Získanie lepšieho prístupu k ukrajinskému titánu podľa Newsweek pomôže Spojeným štátom v ich tlejúcom konflikte s Čínou, od ktorej politici očakávajú, že bude dominovať v 21. storočí. Titán, uviedol pre Newsweek zdroj oboznámený s obranným priemyslom, je potrebný na vytvorenie zbraní, ktoré pomôžu odradiť Peking. „Myslím si, že Číňania, žiaľ, veľmi dobre poznajú obrannú priemyselnú základňu USA a jej zraniteľnosť“.

Podpora snahy o získanie ukrajinských zdrojov titánu vo Washingtone naberá na obrátkach, povedal zamestnanec Kongresu a opísal, že v rozhovoroch so zákonodarcami „sa rozsvietila žiarovka“. „Je to určite dôležitá oblasť a určite sa jej nevenuje taká pozornosť ako naliehavým vojenským potrebám Ukrajiny, ale je to niečo, na čo sa chceme zamerať.“ Zdroj z obranného priemyslu uviedol, že na „premazanie kolies“ kongresovej mašinérie bude možno potrebné priame zapojenie Bieleho domu. „Nič nedokáže tak sústrediť myseľ ako kríza, myslím si, že to je určite spôsob, akým USA radi robia veci.“

S týmto vyjadrením sa isto nedá polemizovať a svedčí o tom aj história 52 invázií USA od druhej svetovej vojny.

„Rozhovory, ktoré prebiehajú na nízkej úrovni, niekedy potrebujú dosť času na to, aby sa prefiltrovali na vyššie úrovne, a myslím si, že práve to sa tu deje… Myslím si, že ľudia, ktorí sú zodpovední za veci ako zákon o obrannej výrobe, vedia, že musia zistiť, čo robiť s titánom.“ „Vedia, že sa musia pozrieť na veci, ako je ukrajinský zdroj. Nemyslím si, že dostali signál o požiadavke z najvyšších úrovní: od ministra obrany, ministra zahraničných vecí a Bieleho domu.”

Využitie Ukrajiny

Ukrajinu čaká náročná úloha obnoviť krajinu a prilákať západných investorov, keďže sa chce začleniť do euroatlantického spoločenstva. Odhadované náklady na obnovu dosahujú až 1 bilión dolárov; toto číslo uviedol sám prezident Volodymyr Zelenskyj.

Dá sa predpokladať, že v tejto obrovskej sume sú zahrnuté aj korupčné schémy jeho nohsledov. 

Kyjev dúfa, že jeho titánový priemysel bude jedným z nástrojov na prilákanie zahraničných peňazí a s nimi spojenej politickej ochrany. „Dnes máme titán a máme lítium, po oboch je teraz veľký dopyt a v budúcnosti bude ešte väčší,“ povedal pre Newsweek Oleg Ustenko, ekonomický poradca Zelenského. „Podľa mojich informácií väčšina týchto ložísk nie je ani využitá. Obchodné príležitosti v tomto sektore sú naozaj obrovské.“ „Je to dôležité z hľadiska zvýšenia stability globálneho systému a globálnej ponuky týchto produktov. Našu úlohu vidíme nielen v rámci EÚ, ale aj z hľadiska svetových dodávok. Som presvedčený, že je to naozaj dôležitá úloha, ktorú by mohla zohrávať Ukrajina. Ale opäť, na to sa musíme prepracovať k mieru.“

Stephen Blank, vedúci pracovník Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky a bývalý profesor ruských štúdií na Vojenskej akadémii americkej armády, povedal pre Newsweek, že Ukrajina by mohla dodávať významný objem titánu na Západ v priebehu niekoľkých mesiacov po skončení vojny, nech už to bude kedykoľvek. „Musia obnoviť celú krajinu zhora nadol, čo je vlastne veľká príležitosť pre investorov, ak sa nad tým zamyslíte,“ dodal Blank. Na uvoľnenie potenciálu bude podľa neho potrebná podpora vlád v Kyjeve a vo Washingtone. „Štát bude hrať veľkú úlohu… budete potrebovať signály od vlád, že je bezpečné investovať.“ Ak to Kyjev podporí, „potom uvidíte obrovský nárast investícií,“ dodal Blank.

Ukrajinský titánový priemysel, ktorý je zužovaný vojnou a roky pustošený korupciou, zúfalo potrebuje investície. Brodsky uviedol, že spoločnosť Velta patrí medzi firmy, ktoré hľadajú „strategických partnerov“ na výstavbu nových závodov – buď na Ukrajine, alebo v zahraničí. Spoločnosť Velta už pracuje na novom závode v Českej republike, aby predviedla svoj proces Velta Ti, ktorý podľa spoločnosti dokáže vyrábať kovový titánový prášok pri nižších nákladoch a výrazne nižšom vplyve na životné prostredie.

Brodsky uviedol, že medzi zahraničnými investormi je veľký záujem a že spoločnosť dúfa, že český závod bude spustený do jesene a dokáže, že prášok Velta sa dá použiť na lisovanie, razenie alebo 3D tlač leteckých dielov. Podobné zariadenia by sa podľa neho mohli vybudovať aj v USA. „Každému je jasné, že USA potrebujú mať zabezpečené dodávky titánu a potrebujú mať niečo vo vnútrozemí. Mohla by to byť dokonca priama výrobná spolupráca Ukrajiny a USA, pričom Ukrajina by poskytla technológiu.“

„Určite to potrebuje nejaké investície a vážnu pozornosť z našej strany,“ povedal zamestnanec Kongresu. „Ale z dlhodobého hľadiska to bude stáť za to, ak sa nám podarí vytvoriť udržateľné dodávky z priateľskej krajiny, akou je Ukrajina.“

V tejto súvislosti sa dnes na portáli Strana.ua objavila zaujímavá správa. Najvyšší protikorupčný súd Ukrajiny skonfiškoval ukrajinský majetok ruského podnikateľa Michaila Šelkova. Jeho byty v Odese a Mykolajive, peniaze na bankových účtoch a dokonca aj jeho traktor značky Belorus, ktorý patril Šelkovovi, boli predmetom konfiškácie. Súd však odmietol skonfiškovať kľúčový majetok spoločnosti Šelkov na Ukrajine – ťažobný a spracovateľský závod Demurinsk v Dnepropetrovskej oblasti, ktorý vyrába koncentrát ilmenitu potrebný na výrobu titánu a titánových zliatin.