V kontexte vývoja vojny na Ukrajine sa treba inšpirovať príkladmi krajín, ktoré napriek nepriateľským susedom či okolnostiam dokázali ekonomicky prosperovať. Napríklad Izrael je obklopený krajinami, s ktorými mal dlhodobé konflikty. Napriek tomu sa stal podľa analytika technologickou veľmocou, ktorá exceluje v IT sektore, medicínskych technológiách a poľnohospodárstve. Kľúčom sú podľa Kočiša investície do vzdelania a vedy, podpora startupov a technologických inštitúcií. „Technologická prevaha armády v štáte, ktorý nemá strategickú hĺbku je smrteľne dôležitá. Samozrejme, pevné spojenectvo s USA pomáha,“ uvádza analytik.

Juhokórejská ekonomika vyniká silným priemyslom a technologickými gigantmi, ako sú Samsung či Hyundai. Krajina prosperuje, napriek neustálym vojenským hrozbám zo strany Severnej Kórey. Kľúčom sú podľa Kočiša diverzifikácia ekonomiky a podpora strategických odvetví, napr. energetiky, poľnohospodárstva a IT. V patentoch na miliónom obyvateľov patrí Južná Kórea k svetovým lídrom. Taiwan zas prosperuje ako svetový líder vo výrobe polovodičov, napriek neustálemu tlaku zo strany Číny. Ostrov využíva svoju geografickú polohu na rozvíjanie priemyslu a medzinárodnej spolupráce. Výroba produktov s vysokou pridanou hodnotou je síce príťažlivá pre pevninskú Čínu, ale zároveň je to dôvod, ako si nájsť spojencov.

Politická neutralita

Fínsko si po druhej svetovej vojne, a najmä Zimnej vojne, dokázalo podľa Kočiša dlhodobo udržať politickú neutralitu, čo mu pomohlo rozvíjať svoju ekonomiku. Významnú úlohu zohrali investície do vzdelania a vedy. Cesta bola opäť vo vybudovaní robustného vzdelávacieho systému, malej no silnej armády a rýchlej integrácie do EÚ po rozpade ZSSR. Netreba podľa Kočiša zabúdať, že Fínsko benefitovalo aj z toho, že v istom momente dokázalo so Sovietskym zväzom normalizovať vzťahy na použiteľnú úroveň. Estónsko, Lotyšsko a Litva sú podľa analytika príkladmi krajín, ktoré sa po rozpade Sovietskeho zväzu dokázali rýchlo integrovať do EÚ a NATO. Estónsko je dnes známe ako digitálna veľmoc.

Vojna sa raz skončí a Ukrajinu čakajú povojnová obnova a reštart ekonomiky. Z istého uhla pohľadu je podľa Kočiša dôležitejšie ako strata územia možnosť, aby Ukrajina mohla využiť svoje zdroje, strategickú polohu a pokračujúcu podporu demokratického sveta na budovanie silnej a prosperujúcej krajiny. Pre Slovensko by susedstvo s „druhou Južnou Kóreou“ bola podľa analytika skvelá správa. Poľsko sa chce na tomto procese aktívne podieľať a robí potrebné kroky. Tisíce poľských firiem sú pripravené participovať na rekonštrukcii Ukrajiny.

V tejto oblasti na Slovensku podľa Kočiša zaostávame. Slovenské firmy sa tak budú ťažie presadzovať na veľkom ukrajinskom trhu v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. „Zhoršenie vzájomných diplomatických vzťahov našim podnikateľom určite nepomôže,“ hovorí analytik. Proces premeny Ukrajiny na plne rozvinutú krajinu bude vysoko pravdepodobne trvať ešte desiatky rokov a výsledok vôbec nie je istý. Šance na úspech sa však podľa Kočiša výrazne zvýšia, ak EÚ bude silná a jednotná.