Opäť je veľa obetí – v súčasnosti je známych 11 mŕtvych, pokračuje odstraňovanie trosiek (pripomeňme, že minule bolo 30 mŕtvych). Šesť ľudí zahynulo vo výškovom dome v Darnyckom okrese, ďalších päť vo výškovom dome v Podolskom okrese, ktorý utrpel rozsiahle škody. Útoky zasiahli aj okresy Holosiivskij a Obolonskij. Poškodených bolo najmenej 15 obytných domov, ako aj sklady a neobytné budovy.

Útoky zasiahli aj Kyjevský región. V meste Višneve došlo k silnému zásahu s výbuchom, po ktorom sa v okolitých štvrtiach začala evakuácia obyvateľstva – kvôli riziku sekundárnych výbuchov. Potvrdené sú aj zásahy zamerané na energetiku v Kyjevskej oblasti.

Rusko tvrdí, že hlavným cieľom sa stali objekty vojensko-priemyselného komplexu a palivovo-energetického komplexu Ukrajiny. Konkrétne ide o podnik „Kyjev-71“, ktorý sa špecializuje na výrobu bezpilotných lietadiel, závod „Burevestnik“, lodné staviteľstvo „Kuznica na Rybalskom“ (nachádza sa tam budova televízneho kanála „5“, ktorá bola poškodená), závod „UkrArmoTech“ na výrobu obrnených vozidiel a závod na výrobu prístrojov „Kvant“, ktorý vyrába rakety „Neptún-MD“.

Ruské ministerstvo obrany tiež tvrdí, že bol zasiahnutý Žuliansky strojárenský závod „Vizar“, kde sa opravujú protilietadlové raketové systémy. Poznamenajme, že tento objekt sa práve nachádza vo Višneve, kde v noci došlo k rozsiahlym výbuchom s detonáciou výbušných predmetov.

Ukrajina nepotvrdila zasiahnutie všetkých týchto podnikov.

Kyjev pritom priznáva, že sa mu nepodarilo útok odraziť najlepším spôsobom – nezostrelili ani jednu balistickú ani hypersonickú raketu. Celkovo ide o 29 rakiet, z ktorých 23 sú balistické. Zelenskyj a ďalší predstavitelia vlády už informovali, že to súvisí s nedostatkom protiraketových striel pre systémy Patriot.

Táto skutočnosť sa javí ako veľmi príznačná z hľadiska najnovších diplomatických snáh týkajúcich sa Ukrajiny.

V poslednej dobe sa v západnej tlači veľa píše o tom, že Trump zmiernil svoj postoj voči Ukrajine a osobne voči Zelenskému a už nepovažuje Kyjev za „bez šance“.

Zatiaľ však nie je celkom jasné, v čom sa toto oteplenie prejavuje. Biely dom, ako vidíme, neponáhľa sa vyriešiť jednu z najzávažnejších slabín ukrajinských ozbrojených síl – ich zraniteľnosť voči ruským leteckým úderom. A už po niekoľkýkrát Kyjev, ktorý je najviac chránený pred leteckými útokmi, inkasuje desiatky raketových úderov kvôli nedostatku protiraketových striel.

To znamená, že napriek opakovaným žiadostiam Zelenského nedochádza k zvýšeným dodávkam protiraketových zbraní z USA. A to vyvoláva veľké pochybnosti o teóriách, že americký prezident zmenil kurz a je pripravený poskytnúť Ukrajine podporu.

Zelenskyj už vyhlásil, že na samite NATO v Ankare, ktorý sa začína zajtra, bude kľúčovou otázkou získanie nových rakiet pre protivzdušnú obranu. Ešte včera, keď avizoval ruský útok, ho spájal práve s týmto samitom.

Už sme písali, že v predvečer stretnutia v Ankare sa vyhrotila situácia okolo Konstantinovky – Rusko tvrdí, že ju úplne obsadilo, Ukrajina to popiera. Akonáhle ide o Konstantinovku, tak aj o súčasné ostreľovanie, ide o zjavné pokusy Ruska vyvrátiť ukrajinský a európsky naratív o tom, že Kyjev v súčasnosti prevzal iniciatívu vo vojne.

Cieľom tohto naratívu je, ako už bolo spomenuté vyššie, vytlačiť Trumpa z „Ankoridžu“ a definitívne zrušiť požiadavky na stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu a prijatie ukrajinsko-európskych podmienok mieru, čomu bude do veľkej miery venovaný samit NATO pre Zelenského.

Rusko má preto opačnú úlohu – ukázať Trumpovi, že Ruská federácia neustúpi od svojich požiadaviek týkajúcich sa Donbasu a je pripravená zintenzívniť útoky na Ukrajinu. A to aj napriek stratám spôsobeným ukrajinskou kampaňou ostreľovania ropných rafinérií a logistických zariadení na Kryme.

V tejto súvislosti, ako sme už predpokladali, v deň samitu NATO možno očakávať aj rozsiahle vojenské akcie zo strany Kyjeva.

Prečítajte si tiež: 

• Kto kontroluje v skutočnosti Konstantinovku ?
• Prečo Putin nezasiahol proti Zelenskému? A kto ho môže nahradiť?