vojna na ukrajine

NAJČÍTANEJŠIE










.

Izraelská pasca pre Ukrajinu

Môžu byť ukrajinské ozbrojené sily obvinené z porušenia medzinárodného práva?

HS
vojna na ukrajine
Ilustračné foto / Foto: TASR/AP-Iryna Rybakova/Ukraine’s 93rd Mechanized Brigade via AP
▶ ❚❚ ↻
.

 

V článku sa dočítate:

  • Článok amerického právneho portálu Just Security spochybňuje, či ukrajinské útoky na dátové centrá sú v súlade s medzinárodným právom.
  • Krajiny EÚ určite vynaložia maximálne úsilie, aby zabránili začatiu vyšetrovaní Medzinárodného trestného súdu voči ukrajinským vojakom.

 

Článok amerického právneho portálu Just Security o oprávnenosti ukrajinských útokov na ruské dátové centrá z hľadiska medzinárodného práva poukazuje na potenciálne vážnu hrozbu pre Ukrajinu.

Pripomeňme, že tento článok spochybňuje, či ukrajinské útoky na dátové centrá sú v súlade s medzinárodným právom, keďže vojensko-politické vedenie Ukrajiny vo svojich vyhláseniach o nich nezdôraznilo, že tieto centrá slúžili na vojenské účely, ale použilo inú argumentáciu. Napríklad – boj proti propagande, odpoveď na útok na ukrajinské dátové centrá.

.

Autori Just Security – profesori Marko Milanovič a Michael Schmitt – zdôraznili, že medzinárodné humanitárne právo zakazuje útoky na civilné objekty ako odvetu, aj keď protivník sám porušuje tieto normy.

„Skutočnosť, že Ukrajina je obeťou agresie, ju nezbavuje zodpovednosti za nezákonné útoky v priebehu vojenských operácií. Každé porušenie týchto noriem oslabuje pozície, ktoré Ukrajina tak ťažko vybojovala. Odôvodnenia, ktoré Ukrajina doteraz uvádzala v súvislosti so svojimi údermi na ruské dátové centrá – odvetné opatrenia a potláčanie dezinformácií – nemajú žiadny právny základ. Dúfame, že Ukrajina má k dispozícii pádnejšie argumenty podložené faktickými dôkazmi než tie, ktoré doteraz predložila,“ píšu autori článku.

Tomu článku sa na Ukrajine venovala len malá pozornosť. Hoci poukazuje na problém, ktorý sa za určitých okolností môže pre Kyjev stať veľmi akútnym.

V prvom rade treba povedať, že Just Security je v právnom svete autoritatívny portál, ktorý sa špecializuje na otázky bezpečnosti a dodržiavania medzinárodného práva. Pokiaľ ide o jeho ideologickú orientáciu, súdiac podľa súboru publikácií, je blízky ľavicovo-liberálnemu mainstreamu. To znamená k tomu prostrediu, ktoré v súčasnosti tvorí kostru skupiny podporujúcej Kyjev na Západe.

Doposiaľ bezvýhradne podporovala Ukrajinu ako obeť agresie, avšak v nedávnej histórii sa vyskytli príklady, ktoré ukazujú, že tento status v očiach daného prostredia ešte nie je ospravedlnením akýchkoľvek činov.

.

Po útoku hnutia HAMAS 7. októbra 2023 Západ jednohlasne odsúdil Izrael a uznal Ukrajinu za obeť agresie. Charakter reakcie Izraelčanov v podobe masívnych bombardovaní Gazy s desiatkami tisíc obetí medzi civilistami však viedol k radikálnej zmene postoja. A teraz má Izrael obrovský problém, keďže veľké množstvo ľudí na svete ho už nevníma ako obeť, ale ako agresora, čo priamo ovplyvňuje medzinárodnú podporu krajiny aj jej geopolitické pozície.

Nepochybne sa tu prejavuje aj skutočnosť, že pro-palestínske a protizraelské sily už dávno vytvorili silné lobistické skupiny v mediálnych a politických kruhoch na Západe, čo v súčasnosti v prípade Ruska ani zďaleka neplatí. Nie je však isté, že sa situácia nezmení. Obzvlášť ak na to bude dávať dôvody samotný Kyjev.

Preto by sme sa k tézam článku v Just Security mali postaviť s väčšou opatrnosťou.

Stručne povedané, sú tam uvedené dva kľúčové body. Prvý – vykonanie určitých činov agresorskou krajinou nie je z hľadiska medzinárodného práva ospravedlnením pre vykonanie podobných činov krajinou, ktorá je obeťou. Druhý – útoky na civilné objekty predstavujú porušenie medzinárodného práva, ak nie je preukázané, že boli použité na vojenské účely.

V tomto smere je typická argumentácia Zelenského a ďalších predstaviteľov vedenia krajiny po útokoch na infraštruktúru a iné objekty v Ruskej federácii v duchu „to je naša odpoveď na ich útoky, nech pocítia bolesť tak, ako my“, pravdepodobne pôsobí v médiách vnútri krajiny priaznivo, ale potenciálne môže spôsobiť problémy vo vzťahoch s partnermi, od ktorých podpory Ukrajina kriticky závisí.

.

Argumentácia týkajúca sa útokov na Rusko je však ešte to menšie zlo. Koniec koncov, pre Kyjev nebude problém prevziať štýl správ ruského ministerstva obrany, ktoré útoky na akékoľvek objekty na Ukrajine – či už ide o lode, sklady, továrne alebo elektrárne – odôvodňuje tým, že sa „využívajú na vojenské účely“.

Hlavný problém pre ukrajinské orgány a armádu môže spočívať v niečom inom.

V roku 2024 Ukrajina ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu. A od 1. januára 2025 sa stala členskou krajinou MTS. Už v roku 2015 však Kyjev v samostatnom adhoc vyhlásení uznal jurisdikciu MTS na vyšetrovanie vojnových zločinov na území Ukrajiny počnúc 20. februárom 2014 (na tomto základe MTS v roku 2023 vydal zatykač na Putina).

Po ratifikácii Rímskeho štatútu sa však situácia v jednom ohľade predsa len zmenila: Ukrajine bude teraz oveľa ťažšie chrániť svojich vojakov pred stíhaním zo strany Medzinárodného trestného súdu (MTS) ako štátom, ktoré tento štatút neratifikovali (ako napríklad Ruská federácia, USA alebo Izrael). Okrem toho budú ukrajinskí občania podliehať jurisdikcii Medzinárodného trestného súdu, ak spáchali vojnové zločiny nielen na území Ukrajiny, ale aj v iných krajinách. Vrátane Ruska.

Práve preto Ukrajina ratifikovala štatút s výhradou k článku 124, podľa ktorej sú ukrajinskí občania vyňatí zo zodpovednosti za vojnové zločiny počas siedmich rokov od ratifikácie. Táto výhrada sa však nevzťahuje na genocídu a zločiny proti ľudskosti.

A práve v tom môže byť pre ukrajinských vojakov problém. 25. júna 2024 vydal Medzinárodný trestný súd (MTS) zatykač na náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Ruskej federácie Gerasimova a bývalého ministra obrany Ruskej federácie Šojgu na základe obvinenia z útokov na energetiku Ukrajiny, ktoré súd kvalifikoval ako zločin proti ľudskosti.

26. októbra 2026 Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu (zriadená Radou OSN pre ľudské práva) kvalifikovala útoky ruských síl na energetickú infraštruktúru Ukrajiny ako zločiny proti ľudskosti.

Ako bolo uvedené vyššie, Rusi odôvodňovali takéto útoky tým, že objekty „slúžili na potreby armády“, a tiež ich prezentovali ako odpoveď na útoky na ruské energetické objekty. Ako však vidíme, ani Medzinárodný trestný súd, ani komisia pri OSN to nepovažovali za „poľahčujúce okolnosti“.

Údery však na ukrajinský energetický sektor nezasahuje len Ruská federácia, ale aj Ukrajina na energetické objekty na území Ruska, ako aj – a to obzvlášť intenzívne – na energetiku na obsadených ukrajinských územiach, v dôsledku čoho tam stovky tisíc ľudí pravidelne trpia bez elektriny, vody a tepla. Pritom jednotky bezpilotných systémov ukrajinských ozbrojených síl otvorene, oficiálne a s hrdosťou informujú o útokoch na energetiku Krymu. Kyjev tiež odôvodňuje tieto útoky „využívaním energetických zariadení na vojenské účely“ a „odvetou na útoky na ukrajinský energetický sektor“.

A preto kedykoľvek môžu napríklad obyvatelia Krymu alebo nejaká medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv podať podnet na Medzinárodný trestný súd (MTS) o spáchaní zločinu proti ľudskosti ukrajinskou armádou v súvislosti s útokmi na energetiku, pričom ako precedens môže použiť zatykač MTS na Gerasimova a Šojgu, ako aj vyššie spomenuté rozhodnutie Medzinárodnej komisie OSN. Čo by teoreticky mohlo byť dôvodom pre prokurátorov MTS na začatie vyšetrovania.

.

A dôsledky pre Ukrajinu môžu byť mimoriadne negatívne. Začnime tým, že MTS je v súčasnosti predovšetkým projektom Európanov. Je to jeden z mála zostávajúcich pák globálneho vplyvu, ktoré im zostali. Preto sa Európa snaží posilniť postavenie tohto súdu a bráni ho pred útokmi zo strany USA, Izraela a Ruska.

Okrem toho prax vyšetrovania vojnových zločinov, a to tak zo strany MTS, ako aj zo strany Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu zriadeného OSN, ukazuje, že obvinenia sa vznášajú voči všetkým bojujúcim stranám ako prejav nestrannosti, bez ohľadu na to, kto je obeťou a kto agresorom. Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu súdil tak Srbov (ktorých na Západe považujú za iniciátorov vojny), ako aj Chorvátov, Bosniakov a kosovských Albáncov.

Medzinárodný trestný súd (MTS) vydal zatykač nielen na veliteľa Hamasu, ktorý zorganizoval útok zo 7. októbra, ale aj na Netanjahua a izraelského ministra obrany.

Preto nemožno vylúčiť, že rovnaký postup by sa mohol uplatniť aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine a obvinenia by boli vznesené nielen proti ruským vojakom, ale za podobné činy aj proti ukrajinským.

Z čisto procesno-byrokratického hľadiska sú pritom ukrajinskí vojaci pre MTS oveľa ľahšími cieľmi pre trestné stíhanie ako ruskí. Ukrajina, na rozdiel od Ruskej federácie, ratifikovala Rímsky štatút, čím uznala jurisdikciu MTS nad svojimi občanmi.  Ukrajina, na rozdiel od Ruska, nevlastní jadrové zbrane a nemá právo veta v OSN. Ukrajina sa usiluje o vstup do EÚ, pričom na seba prevzala záväzky týkajúce sa dodržiavania zásady nadradenosti práva ako jednej z podmienok európskej integrácie.

.

Krajiny EÚ určite vynaložia maximálne úsilie, aby zabránili začatiu vyšetrovaní Medzinárodného trestného súdu voči ukrajinským vojakom aspoň do ukončenia vojny (hoci ani vyšetrovania po prímerí nebudú pre ukrajinských vojakov príliš príjemné).

Európania majú na to dostatočný vplyv na Medzinárodný trestný súd.

Avšak, po prvé, veľa závisí od reakcie verejnosti. Ak sa na Západe v médiách a vo verejnosti zdvihne vlna otázok typu „prečo uplatňujeme dvojité štandardy vo vzťahu k vojne na Ukrajine“, nebude jednoduché zastaviť vyšetrovanie.

A je tu niekto, kto túto vlnu môže vyvolať.

A nejde len o Rusko, ale aj o tie sily v Európe, ktoré sa zasadzujú za ukončenie alebo obmedzenie podpory Kyjeva a za začatie dialógu s Ruskou federáciou, ako aj o organizácie na ochranu ľudských práv (mnohé z nich, najmä Amnesty International, kritizovali sedemročné odloženie zodpovednosti za vojnové zločiny ukrajinských vojakov podľa Rímskeho štatútu) a o predstaviteľoch ľavicového tábora, v ktorom už dlho prevláda nejednoznačný postoj voči ukrajinským orgánom (napríklad Mélenchon odsúdil diaľkové údery ukrajinských ozbrojených síl na Rusko).

.

Po druhé, aj keby sa podarilo zabrániť začatiu vyšetrovania Medzinárodného trestného súdu proti Ukrajine, samotné rozmaznávanie tejto témy môže prinútiť Európanov, aby posilnili kontrolu nad vojenskými operáciami ukrajinských ozbrojených síl zavedením dodatočných obmedzení. A celkovo to poskytne ďalšie argumenty tým silám v Európe, ktoré sú proti podpore Kyjeva.

V súvislosti s tým vzniká otázka – existuje vôbec nejaký závažný vojensko-strategický účinok útokov na energetiku napríklad Krymu, Donecka alebo Melitopolu, kvôli ktorému je potrebné ich neustále vykonávať, pričom obyvatelia týchto území, z ktorých drvivá väčšina sú občania Ukrajiny (ukrajinské orgány opakovane vyhlásili, že neuznávajú ruskú pasovú kontrolu na okupovaných územiach, keďže ju považujú za nútenú a nezákonnú), zostávajú bez elektriny, tepla a vody?

S cieľom prinútiť Putina, aby urobil ústupky v podmienkach ukončenia vojny? Ale ak k takýmto ústupkom neprešiel ani po zavedení nespočetných sankcií, v dôsledku ktorých jeho najbližšie okolie prišlo o miliardy dolárov, ani po útokoch na rafinérie a ďalšie ropné zariadenia, keď sa po celom Rusku vytvorili obrovské rady na benzín, prečo by mal Putin urobiť ústupky len preto, že obyvatelia Melitopolu, Mariupolu alebo Simferopolu zostanú bez elektriny?

Príklad ruských útokov na ukrajinský energetický sektor už ukázal, že majú minimálny vplyv tak na postoj vlády, ako aj na situáciu na fronte a vo vojenskom sektore, dokonca aj keď milióny ľudí zostávajú bez elektriny a tepla. A aj hospodárske škody spôsobené dočasnými obmedzeniami dodávok elektrickej energie sú síce citeľné, ale nie kritické (kľúčové podniky sú tak či onak zásobované elektrickou energiou).

Je pravda, že v súčasnosti môžu mať útoky Ruskej federácie globálnejší cieľ – definitívne „zlikvidovať“ energetiku, vyvolať globálny a dlhodobý výpadok prúdu a tým „vypnúť“ ukrajinské hospodárstvo. Nie je však jasné, či je tento cieľ v zásade dosiahnuteľný. A ešte menej pravdepodobné je, že by ukrajinské údery mohli spôsobiť takýto globálny výpadok elektrickej energie v celom Rusku.

A ak rakety a drony zasahujú transformátory a rozvodne na Kryme, v Donecku alebo Mariupole, znamená to, že menej rakiet a dronov mieri na vojenskú logistiku Ruskej federácie, letiská a ďalšie kľúčové objekty, pričom účinok útokov na ne má zjavne oveľa väčší vplyv na priebeh vojny než odpojenie ukrajinských občanov od elektrickej energie na okupovaných územiach.

Pravdepodobne je pre mnohých Ukrajincov, ktorí sú teraz sami bez elektriny kvôli ruským úderom, ťažké prijať úvahy na tému: „Oplatí sa odpovedať údermi na energetické objekty na území kontrolovanom nepriateľom, ak to môžu považovať za porušenie medzinárodného práva?“  Mnohí povedia: „Samozrejme, že to stojí za to, veď my sme obeť a oni sú agresori, a na sebaobranu sú všetky prostriedky dobré. My trpíme, takže aj oni musia trpieť. A čím viac, tým lepšie.“

.

Logikou „sme obeť, na sebaobranu sú všetky prostriedky dobré“ sa riadili aj Izraelčania po 7. októbri 2023. V konečnom dôsledku ich to zaviedlo do pasce a viedlo k prudkému poklesu medzinárodnej podpory krajiny. Pre Ukrajinu by však takýto scenár mal oveľa katastrofickejšie dôsledky ako pre Izrael, vzhľadom na väčšiu závislosť od vonkajšej podpory a prítomnosť oveľa silnejšieho protivníka.

Zatiaľ sa takáto hrozba javí len ako teoretická a veľmi vzdialená, ale ako vidíme, prvé varovné signály sa už ozývajú. A je dosť tých, ktorí ich chcú čo najviac zosilniť.

V tomto kontexte predstavuje už bežná informačná taktika ukrajinských orgánov, spočívajúca v podnecovaní pomstychtivých inštinktov – aj keď to nemá zjavný vojenský účinok – potenciálnu hrozbu so závažnými medzinárodnými dôsledkami.

 

Prečítajte si tiež:

 

.

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Prievidza sa zapája do projektu 5000 darčekov pre deti z ukrajinského Chersonu , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip Pridajte si nás ako preferovaný zdroj v Google
Podpora od vás, našich čitateľov, je pre nás najdôležitejšia – Hlavné správy
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


Poslanci ukončili rokovanie debatou k návrhu PS o financovaní strán

Počas celého piatkového rokovania Národnej rady SR sa poslanci venovali návrhom z dielne opozičného PS. Prebrať stihli novelu zákona o…

20. 11. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |
20. 11. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |

Zelenskyj: Ukrajina potrebuje „obrovskú sumu“

Ukrajina potrebuje „obrovskú sumu“ na pokračovanie vojny, vyhlásil Zelenskyj po zasadnutí „Koalície ochotných“

20. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
20. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

Vláda nesúhlasí s návrhom na odvolanie ministra zahraničných vecí Blanára

Vláda SR nesúhlasí s opozičným návrhom na odvolanie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára . Rozhodla o tom na piatkovom zasadnutí,…

20. 11. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |
20. 11. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |

Maďarsko mení kurz: Ukrajine má uvoľniť ďalšiu prekážku na ceste do EÚ

Maďarsko sa chystá zrušiť veto na otvorenie posledných dvoch rokovacích klastrov Ukrajiny s EÚ. Posun by umožnil Kyjevu aj Moldavsku…

20. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
20. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

„Prejdite na našu spoločnú stranu,“ prihovoril sa Putin ukrajinskému ľudu

Ukrajinský ľud musí myslieť na budúcnosť svojich detí a usilovať sa o zjednotenie s Ruskom, pretože úpadok ich krajiny je…

20. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
20. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov
.