Weis

NAJČÍTANEJŠIE










.

Peter Weis pre HS: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má dohliadať na zdravotnú starostlivosť, nie na názory lekárov

Advokát Jána Lakotu vysvetľuje, prečo považuje postup Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za neoprávnený zásah do povesti svojho klienta, čo vie o výsledku jeho preverovania a prečo označuje neprávoplatný rozsudok za prekvapivý

Weis
Na snímke JUDr. Peter Weis, advokát z kancelárie Weis & Partners / Foto: Matúš Plecho
▶ ❚❚ ↻
.

 

V rozhovore sa dočítate:

  • Prečo sa právny zástupca Jána Lakotu podľa vlastných slov dozvedal konkrétne výhrady ÚDZS až počas súdneho sporu.
  • Čo advokát vie a nevie o tom, ako sa preverovanie Jána Lakotu skončilo.
  • Prečo jedna sudkyňa podľa Weisa naznačovala úspech žaloby, zatiaľ čo jej nástupkyňa ju zamietla.

 

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v decembri 2021 verejne oznámil preverovanie piatich lekárov pre ich vyjadrenia o pandémii a očkovaní. Medzi nimi bol aj MUDr. Ján Lakota. Úrad zároveň vyzval médiá, aby zvážili poskytovanie priestoru menovaným lekárom.

Doktor Lakota sa obrátil na súd. Najskôr neúspešne žiadal o stiahnutie tlačovej správy neodkladným opatrením, neskôr podal žalobu na ochranu osobnosti. Mestský súd Bratislava IV ju 21. septembra 2026 zamietol. V rozhovore z 11. novembra Weis uviedol, že odvolanie ešte pripravuje. Podľa jeho najnovšej informácie už bolo medzičasom podané.

.

O tom, čo je skutočným predmetom sporu, prečo súdy dospeli k doterajším rozhodnutiam a čo zostáva neobjasnené, sme sa rozprávali s Lakotovým právnym zástupcom JUDr. Petrom Weisom z advokátskej kancelárie Weis & Partners.

Rozhovor bol redakčne krátený a usporiadaný. Poznámky redakcie vychádzajú aj z listín doručených po rozhovore; odpovede zachytávajú stav k 11. novembru 2026.

 

Úrad mal najskôr povedať, čo konkrétne doktorovi Lakotovi vytýka

Čo vlastne považujete za neoprávnený zásah ÚDZS do osobnostných práv Jána Lakotu? Je to samotné preverovanie jeho vyjadrení, verejné oznámenie preverovania, formulácie tlačovej správy alebo výzva médiám?

Základom je prvé oznámenie, v ktorom sa meno doktora Lakotu objavilo v spojitosti so šírením dezinformácií. Bez toho, aby boli uvedené zdroje a aby sme vedeli, z akých podkladov úrad pri tomto tvrdení vychádzal.

.

Toto spojenie mena Jána Lakotu so šírením dezinformácií považujeme za skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje do jeho osobnostných práv.

 

Ktorú časť postupu úradu považujete za zákonnú a kde podľa vás prekročil svoje právomoci?

Úrad má dohliadať na správne poskytovanie konkrétnej zdravotnej starostlivosti. Predmetom jeho dohľadu majú byť konkrétne zdravotné výkony, nie všeobecné názory, postoje alebo verejné vystupovanie lekára.

Ak úrad verejne hodnotí názory lekárov mimo svojich zákonných kompetencií, podľa mňa prekračuje rámec svojej právomoci. Tu sa bavíme o orgáne verejnej moci, pre ktorý platí článok 2 ods. 2 ústavy.

.

Z môjho pohľadu úrad konal svojvoľne, ideologicky motivovane a mimo zákonných kompetencií. Túto argumentáciu sme otvorili aj v písomných podaniach pred súdom.

 

Máte dokument, v ktorom úrad individuálne označil konkrétne výroky Jána Lakotu a vysvetlil, prečo ich považoval za nepravdivé, neodborné alebo odporujúce etickému kódexu?

K samotnému etickému kódexu sa úrad vo svojich vyjadreniach vôbec nedostal.

Cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám sme sa pýtali, kto podal podnet, čo malo byť protiprávnym konaním a ako má preverovanie vyzerať. Konkrétnu odpoveď sme nedostali. Úrad nám všeobecne odpovedal, že v niektorých prípadoch koná z vlastných poznatkov a v iných na základe podnetov. Viedli sme v tejto súvislosti aj samostatný spor o sprístupnenie informácií, ktorý sa skončil neúspešne.

Až v súdnom konaní, v reakciách ÚDZS na našu žalobu, sme sa dozvedeli, čo úrad primälo konať: vystupovanie Jána Lakotu v TV Slovan, určitá snaha o zosúladenie postupu so Slovenskou akadémiou vied a pravdepodobne aj jeho vystúpenie v ZVTV, ktoré mohlo byť prvotným impulzom.

To posledné je však domnienka, ktorú vyvodzujem z písomných vyjadrení úradu pred prvým pojednávaním. Pôvodne nám tieto dôvody konkrétne neidentifikovali.

 

Dostali ste sa napokon ku konkrétnemu zoznamu výrokov, ktoré úrad doktorovi Lakotovi vytýkal?

Pôvodne nie. Až v samotnom súdnom konaní sme sa dostali bližšie k tomu, čo úrad považoval za problematické.

.

Podľa nášho posúdenia sa pritom ukázalo, že niektoré výroky, ktoré sa úrad snažil Jánovi Lakotovi pripísať, sa v dodatočne uvedených zdrojoch ani nenachádzali.

Vnímam to tak, že sa namiesto preukazovania konkrétneho tvrdenia začal vytvárať akýsi celkový obraz jeho vystupovania. Pri ochrane osobnosti však podľa mňa treba byť exaktný. Ak niekto vysloví skutkové tvrdenie o inom človeku, musí vedieť preukázať jeho pravdivosť.

Vo vyjadrení k žalobe na ochranu osobnosti úrad podľa nás poprel, že by tvrdil, že doktor Lakota sa dopúšťal protiprávneho konania a šíril dezinformácie.

To považujem za dôležité.

Na jednej strane takto formuloval svoju procesnú obranu, na druhej strane následne znovu spomínal doktora Lakotu v súvislosti so šírením dezinformácií.

.

Podľa môjho názoru je to nedobromyseľný postup. Nemôžete tvrdiť, že ste niekoho za dezinformátora neoznačili, a zároveň poukazovať na jeho jednotlivé vystúpenia spôsobom, ktorý má takéto označenie podporovať.

 

Toto je zaznamenané aj v zápisnici?

Máme to priamo vo vyjadrení úradu. My sme naň reagovali ďalším podaním, replikou.

 

.

Preverovanie sa začalo verejne. Ako sa skončilo?

Úrad vyhotovil výpoveď konzultačnej zmluvy doktora Lakotu už 16. decembra 2021, teda pred zverejnením tlačovej správy. Neskôr tento krok spojil s prvým stupňom eskalačného mechanizmu. Poznáte interné pravidlá, podľa ktorých postupoval?

Nie, tieto interné pravidlá nepoznám.

Z môjho pohľadu by eskalačný mechanizmus mal vychádzať z identifikovaného protiprávneho konania a jeho prípadného pokračovania. My však nemáme vedomosť o konaní, v ktorom by bolo preukázané, že doktor Lakota porušil právny predpis alebo poskytol zdravotnú starostlivosť v rozpore s pravidlami lege artis. Dokonca ani o začatí takého konania.

 

Ale ak nepoznáte interný mechanizmus úradu, nemohol prvý stupeň spočívať jednoducho v rozhodnutí, s kým bude úrad ďalej spolupracovať?

Nevylučujem, že k tomu mohlo dôjsť. Pre našu žalobu na ochranu osobnosti to však podľa mňa nemá význam.

 

.

Samotné ukončenie konzultačnej zmluvy doktor Lakota označil za zmluvne prípustné. Posudzovali ste jeho zákonnosť?

Nie. V tejto veci sme doktora Lakotu nezastupovali a neposudzovali sme, či bola zmluva ukončená platne alebo neplatne. K tomu sa neviem vyjadriť.

 

ÚDZS 6. mája 2022 oznámil, že etická komisia odporučila ukončiť eskalačný mechanizmus pri troch z piatich preverovaných lekárov. Bol medzi nimi Ján Lakota?

Nemám o tom vedomosť.

Z môjho pohľadu je to pre žalobu na ochranu osobnosti nepodstatné, pretože voči doktorovi Lakotovi podľa našich poznatkov nebolo začaté správne konanie, v ktorom by sa preukazovalo nejaké jeho protiprávne konanie.

 

.

Dostali ste aspoň informáciu, či a s akým výsledkom bolo preverenie Jána Lakotu ukončené?

Nie.

 

Ak úrad verejne oznámil začatie preverovania, nemal informovať aj o jeho výsledku? Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd odkazoval na § 3 ods. 6 Správneho poriadku, ktorý sa týka aj informovania o skončení konania vo veciach verejného záujmu.

Tu treba podľa mňa rozlišovať, o čom úrad chce alebo musí informovať, a o čom vôbec môže informovať v rámci svojich zákonných kompetencií.

Ak voči doktorovi Lakotovi nebolo začaté správne alebo disciplinárne konanie, prípadne úrad svoj podnet nikam nepostúpil, potom sa musíme najskôr pýtať, čo vlastne úrad vykonával.

V právnom štáte by mal úrad najprv vedieť, v akej veci má právomoc, potom začať príslušné konanie, upovedomiť dotknutý subjekt a až následne informovať verejnosť. Ideálne o výsledku.

.

Podľa môjho názoru sa v tomto prípade postupovalo opačne. Úrad verejne oznámil preverovanie, ale my dodnes nevieme o konaní, v ktorom by sa Lakotovi vôbec preukazovalo konkrétne porušenie právneho predpisu.

 

Žaloba bola zamietnutá. Čo súd podľa právneho zástupcu vlastne posúdil?

Mestský súd Bratislava IV 21. septembra zamietol žalobu doktora Lakotu na ochranu osobnosti. Máte už písomné vyhotovenie rozsudku? Čo bolo kľúčovým dôvodom zamietnutia?

Máme už písomné odôvodnenie rozsudku a základ našej reakcie sme zverejnili aj na blogu.

Budem pri jeho interpretácii obozretný. Súd podľa môjho chápania vychádzal najmä z toho, že doktor Lakota bol verejne známou osobou a vyjadroval sa k otázkam verejného záujmu. Preto nepovažoval intenzitu zásahu do jeho osobnostných práv za natoľko závažnú, aby mohol so žalobou uspieť.

Tak by som ten hlavný dôvod charakterizoval.

Zároveň súd vyhodnotil skutkové tvrdenie ako hodnotiaci úsudok. Ak tak súd raz urobí, môže následne použiť odôvodnenie, že verejne známa osoba musí zniesť vyššiu mieru kritiky. S touto prekvalifikáciou zásadne nesúhlasím. Pri skutkovom tvrdení musí totiž strana, ktorá ho vyslovila, preukázať jeho pravdivosť. Ak niekto niekoho spojí s pojmom dezinformácia a nevie ani identifikovať, ktorá informácia má byť tou dezinformáciou, jediná cesta, ako z toho právne vyviazne, je prekvalifikácia na hodnotiaci úsudok. A potom sa už dá hovoriť aj o intenzite zásahu. A to sa podľa mňa v tomto konaní aj udialo.

.

Súd pritom neposudzoval, či sú rúška účinné alebo neúčinné, prípadne či je očkovanie účinné alebo škodlivé. Túto problematiku ponechal bokom. Podľa môjho názoru sa však dostatočne nevysporiadal so skutkovým tvrdením, ktoré spájalo doktora Lakotu so šírením dezinformácií.

Poznámka redakcie: Rozsudok 42Cos/1/2024 nestojí iba na intenzite zásahu. Súd uznal, že uvedenie mena mohlo zasiahnuť do profesionálnej reputácie, ale zásah nepovažoval za neoprávnený. Tlačovú správu vyložil ako informovanie o podnetoch a zamýšľanom preverovaní, nie ako konštatovanie preukázaného šírenia dezinformácií či protiprávneho konania. Pri peňažnej náhrade konštatoval aj nepreukázanie konkrétnych následkov v Lakotovom živote. O vedeckej správnosti jednotlivých medicínskych názorov nerozhodoval (body 21–28 a 30).

 

Septembrový rozsudok ste označili za „prekvapivé rozhodnutie“. Prečo?

Vecou sa najskôr zaoberala iná sudkyňa. Tá prezentovala predbežný právny názor, z ktorého vyplývalo, že do osobnostných práv doktora Lakotu bolo zasiahnuté, a súd posúdil zásah ako vážny voči osobe požívajúcej v spoločnosti významné postavenie v oblasti vedy a lekárstva.

Máme to zachytené vo zvukovej nahrávke a čiastočne aj v zápisnici.

Tento predbežný právny názor smeroval k tomu, že sa očakával úspech doktora Lakotu. Sudkyňa podľa mňa zároveň vytvorila priestor na mimosúdnu dohodu.

.

Potom prišla iná sudkyňa, ktorá rozhodla opačne.

 

Na septembrovom pojednávaní ste nenavrhovali doplnenie dokazovania. Nebol to procesný risk? Nemohol súd dospieť k záveru, že predložené dôkazy nestačili?

Nárok sme podľa nášho názoru preukázali.

Konanie prebiehalo prevažne písomne, cez vyjadrenia, repliky a dupliky. Procesne správne sme preukázali škodlivosť vakcín aj to, že prekrývanie horných dýchacích ciest je škodlivé.

.

Tvrdíme, že ÚDZS na podstatnú časť našej argumentácie procesne nereagoval. V takom prípade sa podľa nášho právneho výkladu určité skutkové tvrdenia stávajú nespornými.

My sme mali jasne vyjadrený predbežný právny názor pôvodnej sudkyne, ktorý nová sudkyňa pred skončením dokazovania nezmenila a jeho zmenu neodôvodnila. Včas sme predložili dôkazy aj argumentáciu k výške nemajetkovej ujmy.

Prečo by sme v takej situácii mali navrhovať ďalšie dokazovanie?

Poznámka redakcie: ÚDZS sa podľa rozsudku pri obhajobe svojho postupu odvolával na vedecký konsenzus, ktorý podľa úradu existoval v rozhodnom období v otázkach závažnosti ochorenia COVID-19, významu očkovania a prínosu prekrývania horných dýchacích ciest. Argumentoval vedeckými zdrojmi, stanoviskami SAV a rozhodnutím Najvyššieho súdu (s. 3).

Weis naopak tvrdí, že jeho strana v konaní procesne preukázala škodlivosť vakcín a prekrývania dýchacích ciest. Súd však nerozhodoval o vedeckej správnosti jednotlivých medicínskych tvrdení, ale o tom, či tlačová správa ÚDZS neoprávnene zasiahla do Lakotových osobnostných práv.

Otvorenou právnou otázkou preto zostáva, akú váhu možno pripisovať vedeckému konsenzu pri zásahoch orgánov verejnej moci do verejnej diskusie. Samotná existencia konsenzu totiž ešte neodpovedá na otázku, či štátny orgán postupoval v medziach svojich zákonných právomocí a rešpektoval slobodu prejavu.

 

Keby ste vopred vedeli, že súd žalobu zamietne, ktoré ďalšie dôkazy by ste predložili?

To je hypotetické. My sme podľa nášho presvedčenia predložili všetko potrebné.

Určite by sme reagovali, keby sudkyňa oznámila, že chce zmeniť predbežný právny názor svojej predchodkyne. Ale ona to neurobila.

A práve preto je to rozhodnutie prekvapivé. My sme procesne postupovali tak, aby sme dosiahli rozhodnutie v prospech doktora Lakotu, a myslím si, že sme postupovali procesne správne.

Prekvapivé rozhodnutie je podľa môjho názoru také rozhodnutie, ktoré odvolací súd musí zrušiť. Vyplýva to priamo zo zákona.

 

Podali ste už proti septembrovému rozsudku odvolanie?

Ešte nie, práve ho spracovávame. Podáme ho v zákonnej lehote.

.

Budeme namietať predovšetkým prekvapivosť rozhodnutia, posúdenie sporných a nesporných skutočností a otázku neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam úradu.

 

Najvyšší súd, vedecký konsenzus a hranica dokazovania

Úrad v tlačovej správe najskôr všeobecne kritizoval šírenie dezinformácií a potom menoval piatich lekárov. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení uviedol, že všeobecné výroky sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na všetkých piatich. V čom podľa vás spočíva zásah do práv doktora Lakotu, ak úrad neuviedol, ktoré konkrétne dezinformácie mal šíriť?

Pri rozhodnutí o neodkladnom opatrení je dôležitá aj právna stránka. V tomto konaní nejde o plnohodnotné dokazovanie. My sme chceli, aby úrad stiahol tlačovú správu, ktorú sme považovali za zásah do povesti doktora Lakotu.

Súdy však podľa môjho názoru išli nad rámec návrhu. Okresný súd sa v odôvodnení vyjadroval aj k účinnosti očkovania a rúšok. Podľa môjho výkladu pristúpil k týmto odborným otázkam ako k všeobecne známym skutočnostiam, takzvaným notóriám, ktoré sa nedokazujú. Namietam, že nevysvetlil, prečo ich takto posudzuje.

Sudca tak podľa môjho názoru vyjadril vlastný postoj k odbornej problematike bez vykonania dokazovania. Aj preto sme namietali jeho zaujatosť. Sám sa nevylúčil a súdy vyššieho stupňa našej námietke nevyhoveli.

Najvyšší súd potom v uznesení reprodukoval aj túto argumentáciu prvostupňového súdu. Naďalej však tvrdím, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neprebieha plnohodnotné dokazovanie, ktoré by mohlo nahradiť rozhodovanie v samostatnom spore o ochranu osobnosti.

Najvyšší súd dovolanie odmietol. Príslušné rozhodnutie o neodkladnom opatrení považoval za rozhodnutie vo veci samej. To nás prekvapilo, pretože my sme neskôr podali samostatnú žalobu, v ktorej sme už žiadali ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy.

ÚDZS sa potom bezúspešne snažil využívať výsledok konania o neodkladnom opatrení aj v tomto ďalšom spore vo veci samej.

 

Máme originál uznesenia Najvyššieho súdu. V bode 16 reprodukuje hodnotenie nižšieho súdu a v bode 17 sám posudzuje námietku zaujatosti sudcu. Nemôžeme teda povedať, že išlo výlučne o procesné rozhodnutie bez ďalšieho právneho hodnotenia. Ako tieto pasáže interpretujete?

Najvyšší súd nerozhodoval o samotnom merite neskoršej žaloby na ochranu osobnosti. Nevykonal dokazovanie k tomu, či sú skutkové tvrdenia obsiahnuté v tlačovej správe pravdivé alebo nepravdivé.

Ak pritom súdy uvádzali ďalšie hodnotenia, považujem ich za výroky extra petit, teda nad rámec toho, čo sme žiadali. Toto považujem za neprípustné.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu však musíme rešpektovať. Nemyslím si ale, že jeho extra odôvodnenie bez dokazovania môže nahradiť dokazovanie v samostatnom konaní o ochranu osobnosti.

Poznámka redakcie: Najvyšší súd v uznesení 9Cdo/257/2022 považoval rozhodnutie o neodkladnom opatrení za rozhodnutie vo veci samej vzhľadom na samostatne podaný návrh (bod 10). Následne preskúmal namietané procesné vady a nezistil ich; preto dovolanie odmietol (body 18 a 30–31). V bode 16 cituje hodnotenie okresného súdu, v bode 17 sám odmieta námietku zaujatosti. Nerozhodoval o neskoršej žalobe o ospravedlnení a peňažnej náhrade.

.

 

V súdnych rozhodnutiach sa objavuje argument vedeckého konsenzu a všeobecne známych skutočností. Ako môže lekár legitímne spochybňovať prevažujúci odborný názor?

Vedecký konsenzus považujem za nezmyselný konštrukt. Vedec má v prvom rade pochybovať, bádať a hľadať pravdu.

Ak sa vedci dohodnú, že niektorú otázku už netreba skúmať, podľa mňa sa dostávame skôr do oblasti viery alebo politiky než vedy. Viem si ho predstaviť aplikovať výnimočne napríklad v základných matematických východiskách.

Všeobecne známa skutočnosť je niečo iné. Napríklad že každý deň vyjde slnko. Je veľmi nepravdepodobné, že nevyjde, a keď nevyjde, asi nebude čo dokazovať. Ale ak ide o zložitú vedeckú problematiku, ktorá si môže vyžadovať odborné dokazovanie, súd by podľa môjho názoru mal vysvetliť, prečo ju považuje za všeobecne známu a dokazovanie nevyžaduje.

Poznámka redakcie: V pasáži citovanej v bode 16 uznesenia Najvyššieho súdu okresný súd výslovne označuje za všeobecne známu skutočnosť nebezpečnosť ochorenia COVID-19. Pri očkovaní a rúškach sa odvoláva na vedecký konsenzus a uvádza aj informačné zdroje. Peter Weis namieta spôsob, akým súd tieto odborné závery použil bez ďalšieho dokazovania.

 

Kde potom leží hranica medzi legitímnou vedeckou polemikou a šírením medicínsky nepravdivých informácií?

Odpoveď treba hľadať aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a v ochrane slobody prejavu.

Musí sa vykonať test proporcionality. Treba posúdiť, či ide ešte o chránený prejav, alebo o tvrdenie, ktoré možno na základe dostupných poznatkov jednoznačne vyvrátiť.

Pri vedcoch by som bol obzvlášť opatrný. Vedecké poznanie sa vyvíja a to, čo sa dnes považuje za platné, môže byť zajtra spochybnené novými zisteniami.

 

Ak by sa preukázalo, že niektoré konkrétne výroky doktora Lakotu boli už v čase ich vyslovenia vecne nesprávne, znamenalo by to, že postup ÚDZS bol oprávnený? Alebo namietate postup úradu nezávisle od vedeckej správnosti výrokov?

Opäť sa vraciame k skutkovému tvrdeniu. Úrad mal podľa nás preukázať pravdivosť spojenia Jána Lakotu s dezinformáciami.

Ak by to preukázal, pokračovalo by sa v dokazovaní a dôkazné bremeno by sa presúvalo aj na našu stranu. To sa má primárne riešiť v písomných podaniach sporových strán. Na to tu máme inštitút koncentrácie konania ako vyjadrenie zásady hospodárnosti a efektívnosti konania pred súdom.

.

Podľa nášho názoru sa to však nestalo. Úrad sa s našimi tvrdeniami dostatočne nevysporiadal, a preto otázku, ako by spor dopadol pri inom výsledku dokazovania, považujem za hypotetickú.

 

ÚDZS verejne komentoval neprávoplatný rozsudok vo svoj prospech. Keď sme mu však položili päť novinárskych otázok o jeho vlastnom postupe voči doktorovi Lakotovi, odmietol odpovedať s odvolaním sa na prebiehajúce súdne konanie. Je to právny problém alebo problém transparentnosti?

Iné úrady vedia sprístupniť dokumenty tak, že začiernia citlivé údaje, ktoré zákon neumožňuje sprístupniť. Nevidím dôvod, prečo by sa týmto spôsobom nemohli sprístupniť aj príslušné podklady, pokiaľ to zákon nezakazuje alebo neobmedzuje.

Ak úrad vydáva tlačové správy o súdnom konaní, sprístupnenie rozhodnutí a podkladov by umožnilo jeho tvrdenia overiť. Ja si myslím, že by overiteľnosť svojich tvrdení neuniesli.

Poznámka redakcie: Po rozhovore ÚDZS na samostatnú infožiadosť poskytol súdne rozhodnutia, konzultačnú zmluvu a jej výpoveď. V odpovedi z 18. novembra uviedol, že septembrový rozsudok mu bol doručený 21. októbra 2026. Časť žiadosti vrátane dokumentov o výsledku preverovania, výzve médiám a pokuse o zmier odmietol s odôvodnením, že požadovanými informáciami nedisponuje.

 

Čo môže rozhodnúť o pokračovaní sporu?

Prečo sa podľa vás nepodarilo dosiahnuť mimosúdne urovnanie?

Domnievam sa, že po prednesení predbežného právneho názoru pôvodnej sudkyne a prednesení vhodnosti dohody zo strany súdu sa druhá strana takticky chopila možnosti mimosúdneho rokovania aj preto, aby sa na danom pojednávaní nerozhodlo v ich neprospech. Samotné vedenie pojednávania zo strany súdu k tomu po celý čas smerovalo.

My sme sa následne pokúšali iniciovať stretnutie alebo telefonický kontakt. Z druhej strany neprišla potrebná reakcia a k dohode nedošlo.

 

Vo svojom stanovisku ste spomenuli aj možnosť osobnej zodpovednosti za prípadnú škodu a trovy konania. Ide o konkrétne pripravený právny krok?

Najskôr musíme uspieť v samotnom spore.

Existuje právny rámec zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ak by úrad musel na základe právoplatného rozhodnutia niečo zaplatiť, potom podľa môjho názoru prichádza do úvahy skúmanie, či je možné túto škodu pripísať konkrétnej zodpovednej osobe.

Momentálne však taký krok nemožno realizovať. Najprv potrebujeme právoplatné rozhodnutie a až následne možno hovoriť o prípadnom zosobnení škody.

 

Čo dnes považujete za najsilnejšie preukázané pochybenie ÚDZS? A ktoré dôležité tvrdenie vašej strany zatiaľ nemáte podložené nezávisle overiteľným dokumentom?

O tom sme už hovorili. Podľa nášho procesného posúdenia úrad nepredložil nič, čo by potvrdzovalo skutkové tvrdenia, ktoré spájalo tlačovú správu s osobou doktora Lakotu.

Domnievam sa, že úrad neuniesol dôkazné bremeno a dostatočne nereagoval ani na časť našich odborných tvrdení. Predložili sme štúdie a ďalšie podklady, ktorými sme argumentovali k očkovaniu a rúškam.

Podľa nášho právneho výkladu práve preto sa naše podstatné tvrdenia stali v konaní nespornými.

Úrad nepreukázal pravdivosť spojenia mena doktora Lakotu so šírením dezinformácií. A to už len preto, že nevedel spoľahlivo identifikovať ani konkrétne výroky, ktoré by mohli byť dezinformáciou nazvané. V konaní pri svojej obrane dokonca zľahčoval prepojenie klienta s pojmom dezinformácia.

A to je podstata celého sporu.

 

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Vo štvrtok ráno sa poslanci vrátili k návrhu úpravy voľby zo zahraničia , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip Pridajte si nás ako preferovaný zdroj v Google
Podpora od vás, našich čitateľov, je pre nás najdôležitejšia – Hlavné správy
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


Malý plamienok nádeje. Aj fanatický progresívec tu vidí problém

Málo kedy môže konzervatívne, národne orientovaný človek súhlasiť s kovanými progresívcami. Rozsvietilo sa tu však malé svetielko nádeje. Aj protoliberálovi…

21. 11. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania |
21. 11. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania |

Vojaci NATO na Ukrajine na seba namaľovali terče

Útokom na Krymský most sa začne  poľovačka na britských a francúzskych vojenských špecialistov na Ukrajine. Rusko neverí, že by takúto sofistikovanú…

21. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
21. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Nemci vítajú celý svet: Poslanec pozýva migrantov z Afriky, Ázie aj Latinskej Ameriky

Poslanec nemeckej Ľavicovej strany Mirze Edis vyzval obyvateľov Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, aby sa presťahovali do Európy a podieľali…

21. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
21. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Pistorius sa musel verejne ospravedlniť Colbymu za výber slov na podporu Kyjeva

Nemecký minister obrany Boris Pistorius sa ospravedlnil zástupcovi šéfa Pentagónu Elbridgeovi Colbymu za „výber slov“. Ospravedlnenie vyslovil počas rozhovoru pre…

21. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
21. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Z nemeckých miest odchádzajú Nemci, podiel cudzincov prudko rastie

V nemeckých veľkomestách pribúda obyvateľov bez nemeckého občianstva, zatiaľ čo počet nemeckých obyvateľov v mnohých z nich klesá. Podobný vývoj…

21. 11. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania |
21. 11. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania |

HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov
.