Vo francúzskom Národnom zhromaždení bola búrlivá debata o uzavretí vojenskej dohody s Ukrajinou

Hoci diskusie boli búrlivé, zástupcovia vo všeobecnosti hlasovali za silnú podporu Francúzska Ukrajine. Zostáva však niekoľko problematických oblastí, najmä pokiaľ ide o podmienky vojenského záväzku Francúzska.

10 rokov spolupráce

Niektorí poslanci už niekoľko mesiacov vyzývajú na riadnu diskusiu o rozhodnutiach Francúzska v oblasti zahraničnej politiky. Takáto diskusia sa nekonala od júna 2021. Na hlasovanie sa teraz dostala dohoda podpísaná 16. februára medzi Volodymyrom Zelenským a Emmanuelom Macronom.

Dohoda na obdobie desiatich rokov stanovuje intenzívnejšiu vojenskú spoluprácu medzi oboma krajinami, najmä v oblasti delostrelectva a ukrajinskej protivzdušnej obrany. Paríž sa tiež zaviazal, že v roku 2024 vyplatí dodatočnú pomoc vo výške až 3 miliardy EUR – v čase, keď vláda neustále hovorí o zlom stave verejných financií a potrebe drastických rozpočtových škrtov. Minister obrany Sébastien Lecornu sa obhajoval tým, že časť z týchto 3 miliárd EUR bude priamo slúžiť francúzskemu obrannému priemyslu vo forme objednávok. „Francúzska ekonomika z toho bude mať prospech,“ vysvetlil.

Premiér Gabriel Attal poslancom pripomenul finančný záväzok Francúzska v súvislosti s konfliktom. „Sme druhým najväčším prispievateľom do Európskeho mierového nástroja, pričom od začiatku vojny do konca roka 2023 sme sa zaviazali poskytnúť viac ako 1,2 miliardy EUR.“

Táto masívna podpora bola od začiatku motivovaná tromi kritériami. „Dodať Ukrajine to, čo potrebuje, bez oslabenia našich vlastných armád a urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo eskalácii,“ pripomenul Attal.

Attal podrobne opísal svoje presvedčenie, že Rusko je hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Európu a Francúzsko. Obhajoval myšlienku, ktorú predložil už prezident Macron na stretnutí s lídrami strán 7. marca. „Tvárou v tvár Rusku, ktoré si žiadne hranice nekladie, si ich nekladieme ani my,“ uviedol. Táto jeho myšlienka je však v rozpore inými jeho predchádzajúcimi vyhláseniami. „Zaujímame uvážený prístup k potvrdeniu našej podpory Ukrajine, ale bez rozpútania vojny proti Rusku. Odmietame akúkoľvek logiku eskalácie,“ uviedol v predošlom prejave.

Historický kontext

Premiér sa odvolal na jún 1940, aby odôvodnil hlasovanie za francúzsko-ukrajinskú dohodu. Používanie rétoriky presiaknutej (z historického hľadiska ) pochybnými odkazmi na druhú svetovú vojnu sa v Národnom zhromaždení stalo bežným javom s cieľom dodať podpore Ukrajiny silný morálny rozmer.

Všetky strany zastúpené v Národnom zhromaždení sa vyjadrili skepticky k prezidentovým vyhláseniam. Odsúdili prezidentovo podnecovanie vojny, zároveň však chceli zdôrazniť svoju nenávisť voči Rusku a podporu Ukrajine.

„Snaha o diplomatické a rýchle ukončenie vojny nie je urážkou Ukrajiny. Ukrajinský ľud sa tiež usiluje o mier a bezpečnosť,“ vysvetlil Fabien Roussel, generálny tajomník Komunistickej strany. Zopakoval, že jeho strana je proti integrácii Ukrajiny do Európskej únie a NATO, a podporil potrebu plánovať mierové rokovania.

Poslankyňa a predsedníčka parlamentnej skupiny Rassemblement National Marine Le Penová vo svojom prejave zopakovala nesúhlas svojej strany s hospodárskymi sankciami uvalenými na Rusko. Pripomenula : „Podpora Ukrajiny by nemala viesť k tomu, že zabudneme na naše povinnosti voči francúzskemu ľudu.“ Osobitne zdôraznila nebezpečenstvo, ktoré predstavujú Macronove vyhlásenia o možnosti vyslania francúzskych pozemných jednotiek na Ukrajinu.

Marine Le Penová odsúdila využívanie vojny na Ukrajine v oblastiach výkonnej moci na volebné účely pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu.

„Buď ste za Macrona, alebo vás obvinia, že ste za Putina. Prepadli ste, zneužili a zneužívate veľkú medzinárodnú krízu, aby ste poslúžili krátkodobému volebnému programu,“ kritizovala Le Pennová. „V záujme bezpečnosti francúzskeho ľudu nemôžeme podporiť podmienky, ktoré v tejto dohode stanovujete. Ale aby sme vyjadrili svoju podporu Ukrajine, považujeme za dostatočné, že sa zdržíme hlasovania,“ uzavrela.

Do veľkej miery išlo o čisto symbolické hlasovanie, keďže žiadna francúzska politická sila vážne nespochybňuje podporu Ukrajine. Zástupcovia jednotlivých strán chceli očividne brániť ukrajinskú záležitosť. Na záver rokovaní v Národnom zhromaždení bola bilaterálna dohoda schválená 372 hlasmi. Proti hlasovalo 99 poslancov – najmä ľavicových, a 101 poslancov sa zdržalo hlasovania.