Bratislava 4. mája 2020 (HSP/Foto:Pixabay)
Vladyka Milan Chautur sa v svojom príspevku na sociálnej sieti zamýšľa nad slovným spojením “liberálny kresťan”, ktoré je podľa neho jasnou kontradikciou, ktorá hovorí o rozličnosti prístupu k životu a konaniu človeka
V úvode vladyka podotýka, že tak, ako sa vodou nedá zapáliť oheň, iba uhasiť, tak sa nedá ani liberalizmom zapáliť oheň viery v ľuďoch, ale s istotou iba udusiť.
“Postoj liberála podľa toho, čím sa on chváli je postojom “slobody”/v úvodzovkách/, lebo to, že si človek robí tak, ako sa mu momentálne hodí ešte nemusí znamenať slobodu konania,” vysvetľuje vladyka.
Dodáva, že na druhej strane, postoj kresťana však musí byť vždy principiálny, pretože sa zakladá na rešpektovaní Božieho zákona, ktorý sa nedá v každom storočí ináč vysvetľovať a tak podľa niektorých, veriaci kresťan vraj “nekoná” dostačujúco slobodne. “No tým, že kresťan koná v zmysle Božích ustanovení a nie ľudských, stáva sa oveľa slobodnejším ako liberál, lebo v základných otázkach života a smrti nejestvuje momentálny vkus, ale len zákonitosť, ktorou sa riadia procesy v ľudskom tele i v ľudskej duši – teda zákony života!,” pokračuje.
Sloboda od “ľudského vkusu” nás podľa vladyku robí životaschopnejšími a slobodnými, lebo zachováva trvalé princípy, na ktoré človek nesmie siahnuť, lebo, ako píše vladyka, kompetenciu v tomto má iba Boh.
Ak sa aj niektorí považujú za liberálnych kresťanov, hovorí to podľa neho len o veľkom nepochopení dvoch slovíčok: liberál a kresťan. “Vzniklo to azda z túžby tých veriacich, ktorí by sa neradi považovali za ateistov, ale zároveň by si chceli “dogmatizovať” svoje postoje, ktoré nie sú v plnej zhode s Božím zákonom. To sa však nedá, lebo polopravdy sú mnohokrát nebezpečnejšie, ako nepravdy, nakoľko dokážu zmiasť i povrchných kresťanov,” dodáva vladyka s tým, že nepravda je zrejmá i pravda má svoju silu, ale s polopravdou sa dá polemizovať, až kým táto polopravda svojím nátlakom “neprevalcuje” v myslení niektorých nie hĺbavých ľudí a tým aj zrejmú pravdu v nich.
Na záver dodáva, že preto, keď sa dnes niekto posmieva z konzervatívneho kresťana a povyšuje sa, že on je progresívnejší, treba v tom jasne “čítať” povýšeneckosť, čo zaváňa pýchou, ktorá predchádza pád. “Pre skutočne veriaceho človeka musí zostať príznačnou pokora, ktorá je pravdou o nás samotných s tým vedomím, že: Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť,” uzatvára.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.