Vláda musí proti agentom zahraničných vplyvov postupovať ráznejšie, myslí si exminister

Prvá úroveň

„Tou prvou sú “rozohrávači”, ktorí organizujú peniaze pre spriaznených ľudí, sieťujú ľudí z rôznych oblastí a hlavne, vo výhodný moment začnú svoju sieť aktivizovať. Povedia, teraz treba urobiť toto a toto, a kľúčové veci organizačne zabezpečia,“ vysvetľuje exminister.

Uvádza, že prvú skupinu tvoria ľudia z mimovládiek ako Pontis, Globsec ale aj menej známych štruktúr, ale aj ďalší. Napríklad jednotlivci, ktorí majú ešte priamejšie kontakty na západné štruktúry. „Z tých známejších je typický príklad Pavol Demeš, a podobne, nie všetky mená sú všeobecne známe, ale napríklad jeho ešte ďalej v texte spomeniem, pretože je veľmi dobrý príklad,“ vysvetlil.

Segmenty prvej skupiny podľa exministra priamo hovoria ostatným, ako nejakú tému komunikovať, organizačne zabezpečujú konkrétne aktivity.

„Druhou vrstvou sú ľudia, ktorí potom konkrétnu tému rozohrávajú smerom k širokej verejnosti, to sú často ľudia od médií,“ uviedol.

Draxler poukázal na to, že osobitne dôležití sú komentátori, ale ešte dôležitejší sú tí redaktori, ktorí fungujú ako vedúci vydania. „Majú kľúčovú úlohu v tom, ako sa ovplyvňuje verejnosť,“ dodal.

„Pre štát je dôležité toto prostredie presne takto pomenovať, úplne štrukturovane a určiť kľúčových hráčov,“ zdôraznil.

„Ak hovorím PRESNE, tak tým myslím naozaj presne“

„To, že sa nejaká mimovládka zaoberá transparentnosťou a bojom proti korupcii a v rámci toho je tvrdo kritická k vládnym politikom ešte automaticky neznamená, že z nej možno robiť nepriateľa štátu (niekedy dokonca naopak),“ uviedol.

„Taká inštitúcia sa nám nemusí páčiť vo všetkom, čo robí. Možno si o niektorých ľuďoch v nej myslíme, že sú v niektorých veciach naivní – ale ak robia naozaj to, čo tvrdia, že robia, a konajú z presvedčenia, s čistým financovaním, majú na to plné právo a sú zrejme väčšinou užitoční,“ dodal.

„Ale AK sú kľúčoví ľudia v pozadí v priamom, pravidelnom kontakte s vplyvovými štruktúrami mimo územia SR, ak sú podobne vplyvovo organizované finančné toky, už sa dostávame niekam inam. Kde inak chvályhodné témy slúžia len ako zásterka na niečo iné,“ odhaľuje Draxler.

Odhaľuje totiž vonkajšie prostredie, za hranicami SR, ktoré je tvorené vplyvovými štruktúrami, ktoré sa dajú pomerne ľahko identifikovať. „Sú to napríklad rôzne mimovládky a think tanky (od German Marshall Fund po Legatum Institute). Majú veľmi konkrétne personálne prepojenia na konkrétnych vplyvových hráčov, často z washingtonského prostredia, a ich výstupmi nie sú nestranné analýzy ale pomerne zjavná propaganda,“ upresnil.

„Z tohto vonkajšieho prostredia potom plynú smerom do toho nášho, domáceho, nielen rôzne “demokratizačné” granty, ale aj peniaze akože na veci, ktoré so Slovenskom priamo nesúvisia, napríklad semináre o demokratizácie na Kube či v Bielorusku, cez ktoré sa ľudia u nás platia ako “analytici” a “odborníci”, živí ich to a sú k dispozícii na veľmi rôznorodé aktivity,“ vysvetľuje Draxler.

V zátvorkách upozornil, že opäť platí to, čo vyššie : „To, že sa nejaká mimovládka venuje problémom ľudských práv niekde inde vo svete neznamená, že je to vplyvová štruktúra. Na tu musia byť splnené konkrétne kritériá.“

Príklad: “štrajk”

Uviedol, že ako to funguje môže opísať na prípade, s ktorým sa veľmi úzko stretol. A to bol “štrajk” učiteľov v roku 2016.

„Najprv sa téme začali venovať ľudia ako spomenutý Demeš, potom do dovtedy pomerne neutrálneho mediálneho informovania o školstve razantne vstúpilo niekoľko kľúčových ľudí v konkrétnych redakciách,“ spomína Draxler.

Títo ľudia v redakciách dozreli na “správne” titulkovanie článkov a najmä ich tlačili čo najviac.

„Ľudí, čitateľov a divákov to dlho nezaujímalo, tie články boli extrémne málo čítané. Ale celý front niekoľko týždňov tlačil tému (cez články, obrovské množstvo postov na sociálnych sieťach a podobne), až pár zúfalcov presvedčil, aby sa naozaj pustili do “štrajku”, ktorému potom dali médiá v mnohom bezprecedentnú pozornosť,“ uviedol.

„Pretože vraj treba zvýšiť učiteľom platy – hoci tie stúpali. Ale vraj málo. Keď o niekoľko rokov neskôr platy učiteľov v reálnom vyjadrení, naopak, prvýkrát za 20 rokov klesli, žiaden štrajk sa nekonal, ani mediálne rozhorčenie. Nikto Gröhlinga nebombardoval mediálne, ani o ňom kaviareň po sociálnych sieťach nešírila, že je bezcitné hovädo,“ pripomenul.

Akcia “proti Smeru”

Samozrejme, že to nikto nebombardoval, pretože v tom roku 2016 reálne išlo len o to, že to bola akcia “proti Smeru”, píše Draxler.

„Bohužiaľ v tomto prípade nepoškodila ani tak Smer (naopak, ten mal dobrý výsledok) ale školstvo ako také (navyše ja ako vtedajší minister som pomerne jasne deklaroval, že som nestranník a školstvo má ostať mimo politických hádok), na veľmi dlhé roky,“ dodal.

Presne o to ide

„A presne o to ide. Nie je možné dopúšťať také deštruktívne akcie, kde sa mediálne rozsiahlo klame a kde nejakú akože verejnú tému v skutočnosti rozohráva len pomerne úzky okruh veľmi konkrétnych ľudí, s napojením na zdroje mimo SR,“ uviedol.

„Podobne ako nie je možné, a toto chcem zdôrazniť veľmi jasne, pripúšťať taký typ politickej komunikácie, aký sme videli napríklad v článku M. Šimečku v deň atentátu na premiéra,“ pripomenul Draxler. M. Šimečka v spomínanom článku prirovnával voličov strany SMER-SSD k voličom Hitlera. „A tým pádom prirovnal premiéra k Hitlerovi. Síce nepriamo, ale keď je takáto komunikácia sústavná, dopad na spoločnosť je zjavný,“ dodal Draxler.

Všimol si, že opäť, nejde len o Smer : „Takýto jazyk a paralely proste nemôžete používať, jedno o akej skupine obyvateľstva a ktorom politikovi hovoríte.“

„O tomto článku síce vládni predstavitelia potom trochu hovorili, ale nie dosť. Ak by aj v budúcnosti mohol niekto písať takýto typ článkov, úplne beztrestne, bez toho, aby bol následne niekam predvolaný, tak sa potom ani nemusíme tváriť, že sa tu idú tvoriť nejaké iné pravidlá hry,“ uviedol.

„Toto nie je možné pripúšťať. Bodka,“ dodal jednoznačne.

Čo sa musí zmeniť?

V prvom rade sa musí podľa exministra zmeniť zákulisná práca. „Iste, vzhľadom na to, že sme súčasťou nejakého priestoru, medzinárodných organizácií a podobne, nie je možné niektorých agentov postihovať tak okato, ako iných. So spojencami musíme mať dobré vzťahy,“ píše Draxler.

„Ale ak je vzhľadom na štruktúru aktivít nejakej osoby jasné, že spĺňa kritériá vplyvovej osoby (alebo ak je dokonca podľa všetkého priamo napojená na zahraničné vládne štruktúry ktoré priamo spadajú do definície rozviedky alebo sa jej približujú), jednoducho konať treba. Aktivity vyšetriť, a niekde aj zasiahnuť,“ myslí si.

V druhom bode kladie dôraz na mediálnu prácu. „Toto sa týka nastavenia fungovania médií tak, aby nerobili investigatívu len na jednu stranu,“ vysvetli.

Tretím dôležitým článkom sú súdy. „Sú nezávislé, ale treba pripraviť usmernenia a prípadne aj legislatívne zmeny tak, aby bolo možné klamanie v médiách účinne postihovať. To isté sa týka mediálnych zákonov,“ myslí si.
„Iste, na tejto ceste bude veľa problémov. Ten prvý sa bude týkať prerobenia dnešnej RTVS, čo asi v prvej vlne nedopadne dobre, vzhľadom na to, ako sa to pripravuje a kto okolo toho chodí,“ uviedol.

„Ale príležitosti na reštart budú aj potom,“ myslí si.

Ďalší problém sú legislatívne aktivity priamo namierené proti “zahraničným agentom”, ktoré sú ťažkopádne, nepremyslené – viac na nejaký rýchly voličsky efekt ako na hocičo iné.

„Tejto agende sa ale proste treba intenzívne venovať. Dnes, zajtra, o rok aj o dva,“ dodal.

„Samozrejme, podmienkou je, aby vláda fungovala aspoň ako tak efektívne a obyvateľstvo malo pocit, že teda má právo v niektorých momentoch definovať, čo je štátny záujem,“ zdôraznil.

„Pretože cieľom spomínaných opatrení by nemalo byť chrániť nejakú konkrétnu garnitúru, ale štát ako taký,“ dodal exminister na záver.

Prečítajte si tiež :

• Komunikácia medzi Bruselom a Bratislavou je kľúčová, myslí si exminister
• Exminister odpovedá na otázku: “Je Zelenskyj právoplatným prezidentom?”