Vláda by sa mala zamyslieť nad tým prečo ľudia protestujú

Organizátori protivládnych protestov, opozičné politické strany, ich členovia a sympatizanti majú svoju verziu toho, prečo sa tieto protesty konajú a ľudia sú ochotní tam chodiť mrznúť. Vládny resp. koaličný tábor zas tú svoju. Problém je v tom, že realitu ako takú kvalitne nereflektuje ani jedna z nich

Mag. phil. Matej Kasanický

Snímka z protivládneho zhromaždenia Slovensko je Európa v Košiciach 7. februára 2025 / Foto: TASR-František Iván

▶ ❚❚ ↻

Tábor politickej opozície ako aj organizátori protestov si namýšľajú, že ľudia sú tam z rovnakých pohnútok ako oni a prezentujú to štýlom, ako keby protestujúci boli spoľahlivo zomknutí a kvalitne zjednotení v očakávaniach, cieľoch ako aj dôvodoch svojej účasti na protivládnych protestoch. Obávam sa, že nemajú pravdu a takto to nie je. Svoje súkromné predstavy, želania a túžby prezentujú ako kolektívne požiadavky protestujúcich.

Nedá sa vylúčiť, že medzi protestujúcimi je určité množstvo ľudí, ktorí toho veľa rozumného na programe dňa nemajú a zúčastniť sa na proteste predstavuje pre nich istú formu trávenia a vypĺňania si voľného času v štýle hudobné festivaly a la Pohoda, Grape, Lovestream a podobné.

Okrem nich sú tam určite aj ľudia, ktorí sú fanatickými podporovateľmi prípadne sympatizantmi progresivistických a liberálnych strán na Slovensku. Najviac je však na protestoch tých, ktorí padli do pasce progresívnych protislovenský médií, a veria každej lži, ktorú tieto médiá publikujú. Títo v podstate oklamaní ľudia, sú najfanatickejšou časťou protivládnych protestov.

Ďalšou skupinou v rámci protestujúcich sú ľudia, ktorí síce nie sú nevyhnutne ani nositeľmi ani obdivovateľmi úpadkových foriem myslenia, na ktoré narážame v prípade progresivistických kádrov, ale napriek tomu sú nespokojní. Dôvodom je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou to, že kvalita ich života je nízka.

Ničí ich chudoba, drahota a sú konfrontovaní s pocitom bezvýchodiskovosti a celkovej bezperspektívnosti. Celkom oprávnene totiž vyhliadky na podstatnú zmenu svojej situácie a jej radikálne zlepšenie nehodnotia veľmi pozitívne a len málo z nich je toho názoru, že ich situácia by sa mohla zmeniť k lepšiemu v časovom horizonte, ktorý by bolo možné opísať slovným spojením v dohľadnom čase. Uplynulé roky ich života boli vyplnené nádejou v to, že predsa len bude lepšie. Z prítomnosti sú skôr frustrovaní a budúcnosti sa obávajú. Chudoba, nízka kvalita života, zatrpknutosť, znechutenie a celková bezperspektívnosť ich vedie k účasti na protestoch, nakoľko im to dáva aspoň priestor dať najavo svoju nespokojnosť.

Tejto poslednej skupine zúčastnených ako aj ich motivácii zúčastňovať sa na protestoch je možné rozumieť. Dá sa pochopiť, že predstava, ako prežijú nekvalitný život v chudobe, sa im nepáči. Toto je presne tá skupina ľudí – protestujúcich, ktorí by nás mali zaujímať.

Pri pohľade na údaje Štatistického úradu SR, ktorými vláda a jej politici určite disponujú, alebo minimálne nemajú problém sa k nim dostať lebo ich vedia vyžiadať, je zrejmé, že slovenská spoločnosť je veľmi zle štruktúrovaná, zhruba rovnako ako ekonomika krajiny. Slovenská spoločnosť je charakterizovaná extrémnou príjmovou polarizáciou. Skupina extrémne bohatých je na Slovensku málo početná, stredná trieda de facto neexistuje a zvyšok spoločnosti sa s ohľadom na príjmy a celkovú kvalitu života kvalifikuje nanajvýš na zaradenie do nižšej triedy.

Ide o to, že človek, ktorý má byt na hypotéku, auto na leasing, spotrebný úver, kreditku, povolené prečerpanie na účte, akciový telefón a žehličku na splátky… skrátka pri všetkej úcte, takto život príslušníka strednej triedy nevyzerá. Títo ľudia životný štýl strednej triedy iba predstierajú a ich život je pomerne nekvalitný.

Vedenie štátu získalo nie vlastnou zásluhou trochu času. Tento čas im poskytli sociálne siete, ktoré príslušníkom nižšej triedy umožnili v digitálnom priestore si vytvárať alternatívnu verziu reality k tej svojej skutočnej, ktorá im z objektívnych dôvodov nechutí. Mnohí Slováci sa hromadne začali uchyľovať k predstieraniu luxusného životného štýlu, hoc skutočnosť bola iná.

Problém je v tom, že ani trvanlivosť tohto typu riešenia, či skôr oddialenia problému nie je nekonečná. Život na splátky a v prostredí digitálnej alternatívnej reality začína narážať na svoje prirodzené hranice. Prejavuje sa to tým, že spoločnosť sa radikalizuje a celková atmosféra v spoločnosti sa významne zhoršuje. Spoločným menovateľom je faktická chudoba a skutočnosť, že predstieranie luxusného životného štýlu, ktoré nie je kryté realitou už ľudí unavuje. Skrátka čas, ktorý vláde sociálne siete poskytli sa vyčerpal a už ani mikroskopická dávka digitálneho heroínu, ktorý chudobe sociálne siete dávkovali, podstatu problému riešiť už nedokáže.

Vyplýva z toho nasledovný záver. Buď to politické vedenie štátu nájde spôsob ako vyrobiť strednú triedu v ultra krátkom čase, alebo bude nevyhnutne čeliť občianskym nepokojom, ktoré možno prerastú do násilností.

Čo sa týka konzumného spôsobu života, môže nám byť nesympatický, môžeme ho vnímať ako úpadkový a nemusíme s ním súhlasiť, ale zmeniť hodnotové nastavenie väčšiny spoločnosti je agenda na niekoľko desaťročí, a toľko času nemáme. Ak nenájdeme resp. politické vedenie štátu nenájde spôsob ako poriešiť chudobu a vyrobiť strednú triedu, ako krajina máme problém, a to oveľa skôr ako za nejakých 20-30 rokov.

Vzdelávať ľudí, vysvetľovať im, že konzumný spôsob života je zlý a snažiť sa ich presvedčiť, že život v chudobe nie je až taký hrozný, lebo sú aj iné hodnoty, za reálne funkčnú stratégiu nepovažujem.

Mala by si preto aj vláda uvedomiť, že stavať sa k tomu tak, že však, čo tam po tom, že ľudia protestujú, je to ich demokratické právo a pokiaľ ho uplatňujú zákonným spôsobom, nech v tom kľudne pokračujú, nikto im v tom nebude brániť, nikto na nich nebude posielať policajných ťažkoodencov, vodné delá, nazývať ich opicami, dezolátmi a lúzou, je strkaním hlavy do piesku a fatálnym nepochopením situácie.

Rovnako podstatu problému nerieši ani 13ty dôchodok, či rodičovský bonus alebo hoci aké iné dávky štátu. Ani toto totiž nepredstavuje ten správny mix ingrediencií do riešenia, ktorého pointou je, aby sa protivládne protesty nekonali.

Ak totiž vláda má záujem o to, aby sa protesty nekonali, musí aspoň určitej časti spoločnosti zabezpečiť akceptovateľnú úroveň materiálneho blahobytu. Pre príslušníkov konsolidovanej strednej triedy myšlienkové konštrukcie ľudí organizujúcich protesty nebudú atraktívne a protestovať chodiť nebudú, nakoľko budú relatívne spokojní.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Nepríjemný moment narušil priebeh nedeľňajšieho zápasu majstrovstiev Európy hráčov do 21 rokov medzi Českom a Nemeckom (2:4), ktorý sa odohral v Dunajskej Strede. Počas prestávky medzi polčasmi skolaboval na tribúne tréner českej reprezentácie do 20 rokov Pavel Šustr. Informoval o tom český web isport.cz.

Na snímke z 10. februára 2022 vtedajší tréner FK Senica Pavel Šustr / Foto: TASR-Lukáš Grinaj

12:37

Traja ľudia vrátane osemmesačného dieťaťa prišli o život pri streľbe, ku ktorej došlo v nedeľu večer miestneho na predmestí Salt Lake City v americkom štáte Utah. Incident sa odohral na výročnom festivale Westfest po spore dvoch skupín. Zranenia utrpeli aj dvaja tínedžeri. Oznámila to tamojšia polícia, informovala agentúra Reuters.