Budapešť 24. januára 2023 (HSP/Foto:TASR/AP/MTI-Szilard Koszticsak)
“My hovoríme, kto môže prísť, kto tu môže zostať, kto s nami môže žiť a kto nie. Chceme tiež určiť, ako je náš život spojený s našimi susedmi”, informuje REMIX News
Maďarsko by sa malo držať svojho kurzu a nenechať sa zatiahnuť do vojny, povedal premiér Viktor Orbán v nedeľu, v Deň maďarskej kultúry, ktorý pripadá každoročne na 22. januára.
“Nemôžeme sa nechať zlákať do pasce sirénami, ktoré nám hovoria, aby sme sa postavili na stranu dobrej strany dejín,” povedal Orbán.
“Maďari sa naučili, že dobrú stranu dejín určujú veľmoci, ktoré majú prevahu, a tie sa nezaujímajú o to, čo je dobré pre Maďarov,” dodal. Premiér naznačil, že “preto sa (Maďari) nestratíme vo víre čoraz krvavejšej vojny, a preto chceme prímerie, rokovania a mier”.
Orbán dlhodobo vyzýva na ukončenie vojny a odmieta dodávať zbrane na Ukrajinu s odôvodnením, že jeho krajina chce zostať mimo konfliktu.
Podľa maďarského denníka Magyar Nemzet sa venoval aj histórii Maďarska a dôvodom, prečo Maďarsko sleduje svoj vlastný jedinečný kurz v Európe.
“Maďarsko, tak ako pred 200 rokmi, v deň, keď sa zrodila jeho hymna, je stále Maďarskom,” povedal Orbán. “Naším najväčším bojom vždy bolo zostať tým, kým sme, a žiť život, aký chceme.”
“Osmani nám povedali, kto je pravý veriaci a kto neveriaci. Habsburgovci nám povedali, kto je dobrý kresťan, Nemci nám povedali, s kým môžeme žiť a s kým nie. A Sovieti nás chceli prinútiť, aby sme sa namiesto Maďarov stali svetovými proletármi, ktorí by sa nakoniec mohli zjednotiť. A bruselskí byrokrati nám chcú vtĺkať do hlavy, že namiesto našej maďarskej podoby, ktorá sa považuje za nemodernú, sme liberálni občania sveta. Vždy sme sa im vzopreli, vždy sme ich prekabátili,” povedal.
“My hovoríme, kto sem môže prísť, kto tu môže zostať, kto s nami môže žiť a kto nie. Chceme tiež určovať, ako je náš život spojený s našimi susedmi. Nie sme lepší alebo horší, sme iní. Táto inakosť je daná maďarskou kultúrou, ktorá má dnes svoje výročie,” povedal Orbán.
Deň maďarskej kultúry sa zhoduje s dňom, keď básnik Ferenc Kölcsey napísal v roku 1823 báseň, ktorá sa napokon v roku 1844 stala hymnou krajiny; skladateľ Ferenc Erkel k nej potom vytvorí melódiu.