Verejný ochranca práv chce mať možnosť obrátiť sa na ÚS pre preskúmanie vyhlásenia núdzového stavu

„V čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu exekutíva koncentruje decízne oprávnenia s možnými závažnými dopadmi na základné práva a slobody jednotlivcov. Už moja predchodkyňa upozorňovala na potrebu rozšírenia kompetencií verejného ochrancu práv o možnosť obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby ten preskúmal súladnosť vyhlásenia výnimočného stavu alebo núdzového stavu s Ústavou Slovenskej republiky,“ upozornil Dobrovodský.

Keďže VOP nemal možnosť obrátiť sa v tejto otázke na ÚS, počas pandémie COVID-19 sa mohol venovať preskúmavaniu pandemických rozhodnutí len v medziach zákona o VOP. Podľa neho však narážal na problém, ktorý sa dal očakávať – v prípade konštatovania porušenia základných práv a slobôd mali príslušné orgány verejnej správy rezistentný postoj k prijatiu navrhnutých opatrení a k prípadnej zmene napadnutých rozhodnutí. Podľa Dobrovodského zostáva preto otázkou, či by ÚS nekonštatoval aj protiústavnosť ďalších legislatívnych aktov vydaných v období krízovej situácie v prípade, ak by sa naň VOP mohol obrátiť.

Ombudsman ozrejmil, že na význam priznania aktívnej legitimácie verejnému ochrancovi práv na podanie poukázala aj Generálna prokuratúra SR. Tá v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona predložila zásadnú pripomienku, ktorou navrhovala doplniť verejného ochrancu práv medzi subjekty oprávnené na podanie tohto návrhu.
Dobrovodský objasnil, že na zmenu zákona o ÚS SR o dané ustanovenie nie je potrebná ústavná väčšina parlamentu. Preto by mohli podľa neho poslanci Národnej rady SR prijať zmenu na októbrovej schôdzi.

„Som pevne presvedčený, že inštitucionálny systém ochrany základných práv a slobôd, ktorý štát stavia na ochranu svojich obyvateľov, by mal byť v krízových situáciách silnejší, nie oslabený. Mnou navrhované doplnenie právnej úpravy napomôže k posilneniu ochrany práv a slobôd obyvateľov Slovenskej republiky v krízovej situácii. Predstavuje tiež symbolické ´poučenie sa´ z nedostatkov, ktoré sme počas pandémie COVID-19 ja alebo moja predchodkyňa identifikovali. Prijatie právnej úpravy nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nevyžaduje si dodatočné finančné krytie a zároveň posilní ľudskoprávne garancie Slovenskej republiky,“ dodal Dobrovodský.

V Národnej rade SR je na programe aktuálnej schôdze aj novela zákona o ÚS SR.