Veľkonočná úvaha

Bratislava 11. marca 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Tí čo vyrastajú v dome Pánovom, v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať. Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, úrodní budú a plní sviežosti, a tak zvestujú, že Pán moje útočište, je spravodlivý a neprávosti v ňom niet. /Ž.  92 14- 16/

Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocia a aby vaše ovocie zostalo, aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. /Jn. 15, 16/

V tomto pôstnom období sa modlitbou, pôstom,  almužnou, skutkami kajúcnosti a rozjímaním nad Ježišovým utrpením pripravujeme na slávenie najväčších sviatkov roka, Veľkej noci. Budeme si pripomínať Kristovo umučenie a jeho smrť na kríži a oslavovať jeho vzkriesenie. Táto udalosť zmenila dejiny aj tvár sveta. Rozdelila ľudí na dve skupiny, na tých ktorí stáli pri ňom, ktorí boli pre neho  prenasledovaní a zabíjaní a na tých, ktorí stáli a proti Ježišovi, aj proti tým, ktorí sú mu verní. Tento zápas medzi Ježišovi vernými  a tými, ktorí ho prenasledujú a usilujú sa ho umlčať a zabiť v srdciach jemu verných pokračuje intenzívne aj v súčasnosti. Ani pre nás nie je vždy jednoduché byť mu verní. Mnoho sa investuje do boja proti nemu. Vernosť Ježišovi si vždy vyžaduje  hrdinstvo. Ale jedine On je víťazom nad smrťou. A predsa Ježiša ani kresťanov jeho nepriatelia nedokázali počas dvoch tisícročí umlčať. Svet je stále posúvaný dopredu a formovaný tými, ktorí sú Ježišovi verní a myslím si že vďaka nim, napriek všetkému stále funguje.

Našou úlohou je byť nie len formálnymi kresťanmi, ale ľuďmi živej viery, ktorá prináša ovocie. To nie je možné bez modlitby, sviatostí, čítania sv. Písma, kresťanského spoločenstva, služby, obety, zachovania prikázaní… Kristus žiada aby sme ho vyznávali skutkami a celým svojím mravným životom. V Sv. Písme sa  píše o prinášaní úrody, ovocia. Ježiš si často pri svojich podobenstvách bral obrazy z prírody, zo života roľníkov, vinohradníkov, pastierov, rybárov. Týmto obrazom rozumeli ľudia nielen v  dobe jeho života na zemi, ale musia im rozumieť ľudia všetkých časov, pokiaľ majú záujem prežiť. Jedine vďaka Božej dobrote a práci poľnohospodárov máme dostatok pokrmu pre všetkých. I dnes je možné počuť slovné spojenie “sedliacky rozum.” Sme súčasťou prírody a ak sa zničí príroda, ešte predtým zomrie aj posledný človek. Je potrebné si ju chrániť.

O ovocí Ducha píše Pavol apoštol v liste Galaťanom: “Ale Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť,” /Gal. 5, 22 – 23/ ktoré dáva ako protiklad ku skutkom tela. Podobne ako strom musí byť formovaný záhradníkom, potrebuje jeho starostlivosť, ale aj mnoho ďalších vecí, ako slnko, vodu, vzduch, živiny, pôdu,… aby mohol rásť a prinášať úrodu, tak aj človek potrebuje dostávať telesný, duševný aj duchovný pokrm, aby mohol žiť, rozvíjať sa a dávať. Nenechajme sa zlákať naplno starosťami sveta, ale žime ako duchovní ľudia, ktorí prinášajú bohatú úrodu, ktorú síce svet ani ľudia okolo neocenia, ale len takto získame poklady, ktoré mol a hrdza nezožerú.

Prajem Vám i sebe, Vážení priatelia, aby sme dorástli k zodpovednosti za  vieru svoju i tých, ktorí nám sú zverení, aby bola vždy živá, pevná a stála, aby rástla, rozvíjala sa a prinášala hojné ovocie, ktorým obohatíme aj svet okolo nás. Nech nás posilní i slávenie tohtoročnej Veľkej noci vo viere, ktorú budeme vyznávať plodným životom, aby sa splnili slová Veľkonočnej piesne “daj by sme aj vo večnosti “aleluja” spievali. ”

Christos voskrese! Voistinu voskrese!

Ľudovít Košík