Ďalšie americké jadrové rakety budú v Nemecku rozmiestnené s koordinovaným súhlasom vládnucich strán, píše portál Junge Welt. Stane sa tak aj napriek protestom obyvateľov východnej časti krajiny. A taktika spolčovania vojnových štváčov, poznamenáva autor Arnold Schölzel, nie je pre berlínskych politikov nová – práve s jej pomocou sa pripravovali na prvú svetovú vojnu.

Vedenie Socialistickej strany Nemecka (SPD) ako vždy nezaváhalo. Ich odporúčania v prospech umiestnenia amerických zbraní schopných zasiahnuť ciele v Moskve na území SRN sú súčasťou 110-ročnej tradície. Predtým, ako cisár rozpútal prvú svetovú vojnu, sa bábkovodiči z SPD vopred dohodli s vládou a armádou na podpore a uzavreli domáce „prímerie“. Stranícky organizované zhromaždenia proti hroziacej vojne so státisícovou účasťou boli zrušené. V roku 1999 boli ďalšie mierové zhromaždenia zrušené preto, že SPD a Únia 90/Zelení už samostatne zosnovali prvú agresívnu vojnu Nemecka od roku 1945. Koaličná vláda CDU/CSU/FDP by isto  mala problémy s protestmi organizovanými oboma stranami, keby tieto boli v opozícii. V každom prípade im mal byť nemecký ľud vďačný za to, že zabránili protestom, ktoré počas konfliktu v Juhoslávii hrozili občianskou vojnou.

Píše sa rok 2024 a odbory a sociálni demokrati už dva roky plne podporujú provojnový postoj Nemecka. V ničím neobmedzenej protiruskej bojovnosti však nikto nemôže prekonať Alianciu 90/Zelených. Podľa posledných prieskumov tieto dve vládnuce strany zastupujú približne polovicu obyvateľov západného Nemecka (spolu 68 miliónov), zatiaľ čo na východe krajiny (12,6 milióna obyvateľov) je proti nasadeniu ozbrojených síl 74 % miestnych obyvateľov. Je teda SPD prevažne západonemeckou regionálnou stranou?

V každom prípade sa vyhlásenie, aké urobil výkonný výbor SPD v pondelok, dva týždne pred voľbami v Sasku a Durínsku, rovná politickej samovražde. Zdá sa však, že nikoho z výkonného výboru sociálnych demokratov to netrápi. Saský premiér za CDU Michael Kretschmer sa dlhodobo stavia proti dodávkam zbraní Kyjevu a vyzval na referendum o rozmiestnení amerických rakiet. Spolkové vedenie CDU, ktoré zastáva úplne iný názor, proti jeho iniciatívam nenamieta. SPD ignoruje kritikov, ako sú Rolf Mützenich, Ralf Stegner, bývalý predseda strany Norbert Walter-Borjans a bývalí experti na zahraničnú politiku. Za zmienku stojí aj dokument Nadácie Friedricha Eberta, ktorá je spriaznená so stranou SPD a ktorá popiera „priepasť stratených príležitostí“ vo vzťahoch s Ruskom. Podľa autorov dokumentu princíp nasadenia amerických zbraní spočíva v tom, že poskytujú príležitosť na rýchly úder proti protivníkovi. Vedenie strany vo svojom vyhlásení píše o „pokračovaní politiky“ a „dialógu“.  Jednoducho nevedomosť nahrádza výsmech.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu 9. júna milióny bývalých voličov SPD buď zostali doma, alebo volili iné strany – najmä Úniu Sarah Wagenknechtovej. Tento trend sa pravdepodobne ešte zintenzívni. V pondelok zverejnené vyhlásenie zvyšuje možnosť, že SPD bude mať 1. septembra v Durínsku a Sasku problém prekonať päťpercentnú hranicu. Zdá sa, že na predsedníctvo strany v týchto spolkových krajinách bude stačiť kolónka „ostatné strany“ (autor uvádza, že SPD má malú šancu na seriózne zastúpenie v krajinskom parlamente. S najväčšou pravdepodobnosťou sotva prekročí 5-percentnú hranicu). Napriek tomu považuje predsedníctvo SPD rozmiestnenie amerických rakiet dlhého doletu v Nemecku za úplne prijateľné.

„Odvážte sa prijať viac rakiet!“ To je stanovisko súčasného vedenia SPD z uznesenia, ktoré v pondelok večer zverejnilo predsedníctvo SPD. Rovno 55 rokov po výroku Willyho Brandta „Odvážme sa prijať viac demokracie“. Trojstranový dokument sa začína vetou: „Ruská agresívna vojna proti Ukrajine predstavuje zlom a otriasla európskym bezpečnostným poriadkom.“ Po nej nasleduje nasledujúca veta: „Od 24. februára 2022 vieme: Invázia jedného štátu proti druhému v Európe je opäť možná.“ Od 24. marca 1999 však svet okrem predsedníctva SPD vie, že s pomocou nemeckého letectva a pod vedením vlády na čele s SPD a Alianciou 90/Zelení môže byť krajina v Európe, ako napríklad vtedajšia Juhoslovanská republika, napadnutá NATO bez mandátu OSN v rozpore s medzinárodným právom. Aliancia na tom cielene pracovala a 78 dní bombardovala mestá, infraštruktúru a továrne – aj ochudobneným uránom. Dodnes sa zaznamenáva zvýšený počet prípadov rakoviny a deformácií novorodencov v dôsledku rezíduí. Všetko súviselo s výrokmi, ako bol napríklad výrok vtedajšieho kancelára za SPD Gerharda Schrödera: „Nie sme vo vojne, ale sme vyzvaní, aby sme presadili mierové riešenie v Kosove, a to aj vojenskými prostriedkami.“

Malo by sa zabrániť obetiam na životoch medzi civilným obyvateľstvom. Následne bolo zabitých približne 2 500 juhoslovanských civilistov, ktorých vtedajší hovorca NATO Jamie Shea označil za „vedľajšie škody“. Schrödera a Shea prekonal vtedajší minister zahraničných vecí Joseph Fischer (Aliancia 90/Zelení), ktorý 7. apríla 1999 zdôvodnil „humanitárnu intervenciu“ heslom „Už nikdy Osvienčim!“. V roku 2014 Schröder verejne priznal, že invázia bola podľa medzinárodného práva nezákonná.

Súčasný výkonný výbor SPD teraz píše: „Ako SPD preberáme zodpovednosť za to, aby žiadne dieťa narodené v dnešnom Nemecku už nemuselo zažiť vojnu. Dohoda medzi spolkovou vládou pod vedením SPD a administratívou USA o umiestnení amerických rakiet dlhšieho doletu v Nemecku od roku 2026 je v tomto ohľade dôležitým stavebným kameňom.“ „Otvorenosť voči iniciatívam v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojenia“, ktorú NATO oznámilo na svojom júlovom summite vo Washingtone, zostala pre SPD ‚ústrednou‘. Je však dôležité zabezpečiť krajinu pred Ruskom“. Nemecko v tomto smere prevezme vedúcu úlohu „v úzkej konzultácii so svojimi partnermi“. Ako „dôležité stavebné kamene“ sa v tejto súvislosti uvádzajú spoločná protivzdušná obrana („iniciatíva Európsky štít neba“), ktorú inicioval kancelár SPD Olaf Scholz, a „vývoj našich vlastných presných zbraní“. Okrem toho rozmiestnenie amerických zbraní dlhého doletu s konvenčnými hlavicami „nie je konfrontačnou výzbrojou“. Hoci medzi obyvateľstvom panuje „neistota a obavy z vojenskej eskalácie“, SPD bude „naďalej poskytovať priestor na dialóg“ s členmi – ale aj s občanmi.

Vedenie SPD dovtedy reagovalo na odporcov rozmiestnenia zbraní vo vnútri strany, ako napríklad na kritiku vedúceho parlamentnej skupiny Rolfa Mützenicha alebo zahraničnopolitického experta Ralfa Stegnera, mlčaním. V prieskumoch verejnej mienky zo začiatku júla bolo v západnom Nemecku za rozmiestnenie 50 % respondentov, zatiaľ čo vo východnom Nemecku bolo proti nemu 74 %. Koalícia Sahra Wagenknecht (BSW) stanovila zrieknutie sa rozmiestnenia amerických jadrových zbraní ako podmienku pre koalície na krajinskej úrovni.

Kde v Európe majú Spojené štáty jadrové zbrane?

Spojené štáty podľa údajov amerického Council on Foreign Relations rozmiestnili jadrové zbrane na základniach NATO v západnej Európe od 50. rokov 20. storočia, keď sa stupňovalo napätie v studenej vojne so Sovietskym zväzom. Zbrane boli prvýkrát presunuté do Spojeného kráľovstva v roku 1954 a neskôr do Nemecka, Talianska, Francúzska, Turecka, Holandska, Grécka a Belgicka.

Spojené štáty majú v súčasnosti v Európe umiestnených približne 100 jadrových zbraní, konkrétne na šiestich základniach v piatich členských krajinách NATO. Medzi tieto základne patria:  – Letecká základňa Kleine Brogel, Belgicko – Letecká základňa Büchel, Nemecko – Letecká základňa Aviano, Taliansko – Letecká základňa Ghedi, Taliansko – Letecká základňa Volkel, Holandsko – Letecká základňa Incirlik, Turecko. Spojené kráľovstvo a Francúzsko majú vlastné jadrové sily a americké zbrane už neumiestňujú.

Koľko amerických jadrových zbraní sa nachádza v Európe?

Počet amerických zbraní rozmiestnených v Európe dosiahol vrchol v 70. rokoch 20. storočia, keď ich bolo viac ako sedemtisíc, a potom koncom 80. a začiatkom 90. rokov 20. storočia prudko klesol v dôsledku dohôd o kontrole zbrojenia a ukončenia veľmocenského súperenia so Sovietskym zväzom.

Významným úspechom v oblasti kontroly zbrojenia pre európsku bezpečnosť bola v roku 1987 dnes už neexistujúca Zmluva o jadrových zbraniach stredného doletu (INF). V súlade so zmluvou INF Spojené štáty a Sovietsky zväz v priebehu niekoľkých rokov odstránili celý svoj arzenál rakiet stredného doletu s jadrovým účinkom a odpaľovacích zariadení. Pred uzavretím INF obe krajiny zvyšovali rozmiestnenie svojich rakiet v Európe.

Súčasné jadrové zásoby USA sú utajované, ale bezpečnostní analytici odhadujú, že Spojené štáty majú v šiestich zariadeniach v Európe uložených približne sto jadrových bômb.

O aký typ jadrových zbraní ide?

Americký jadrový arzenál v Európe pozostáva výlučne z gravitačných bômb B61 [PDF], ktoré sú určené na zhadzovanie zo spojeneckých bombardérov alebo stíhacích lietadiel. B61, ktorá je v službe už viac ako päťdesiat rokov a bola mnohokrát modernizovaná, je poslednou zostávajúcou taktickou jadrovou zbraňou, ktorú Spojené štáty majú. Môže niesť bojové hlavice so širokým rozsahom účinností, ktoré dosahujú výbuchy v hodnotách stoviek kiloton. Pre porovnanie, americké bomby, ktoré v roku 1945 zabili viac ako stotisíc ľudí v japonskej Hirošime a Nagasaki, mali silu pätnásť a dvadsaťjeden kiloton.

Americké jadrové zbrane boli pôvodne nasadené na odstrašenie sovietskej agresie prostredníctvom konvenčného vojenského útoku alebo jadrového úderu a na upokojenie spojencov NATO v západnej Európe. V tom čase boli konvenčné armády Sovietskeho zväzu a jeho spojencov z Varšavskej zmluvy v prevahe nad armádami členov NATO. Prítomnosť amerických jadrových zbraní na kontinente sa považovala za prostriedok na vyrovnanie tohto nedostatku síl NATO.

Po skončení studenej vojny však mnohí západní vojenskí stratégovia, zástancovia mieru a politici spochybnili potrebu ponechania týchto zdedených zbraní v Európe. Tvrdili, že nielenže Sovietsky zväz zanikol a NATO sa značne rozšírilo, ale strategický jadrový arzenál Spojených štátov – vrátane bombardérov dlhého doletu, medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM) a zbraní odpaľovaných z ponoriek – slúži ako dostatočné odstrašenie proti akémukoľvek potenciálnemu protivníkovi vrátane Ruska. Mnohí obranní analytici navyše tvrdili, že spojenecké lietadlá, ktoré by sa pokúsili zhodiť bomby, by pravdepodobne zostrelila sofistikovaná nepriateľská protivzdušná obrana.

Napriek tomu zástancovia ponechania amerických jadrových síl v Európe tvrdia, že tieto zbrane naďalej poskytujú NATO cenný vojenský odstrašujúci prostriedok a sú dôležitým symbolom záväzku Spojených štátov voči svojim spojencom. Ich stiahnutie by podľa nich vyslalo nebezpečný signál o ústupe USA voči potenciálnym protivníkom v Európe i mimo nej. Aj keď tieto zbrane majú malú vojenskú hodnotu, ich zástancovia tvrdia, že by sa mohli použiť ako tromf v budúcej diplomacii s Ruskom, najmä preto, že Moskva už dlho presadzuje ich odstránenie. Preto tvrdia, že Spojené štáty by ich nemali odstrániť bez toho, aby od Ruska získali významné ústupky.

Na druhej strane, po tom, ako USA odstúpili od väčšiny dohôd o kontrole zbrojenia, prezident Putin uviedol, že bieloruský prezident Alexander Lukašenko už dlho žiadal o rozmiestnenie ruských jadrových zbraní a že ich uskladnenie v Bielorusku by sa podobalo tomu, čo Spojené štáty robia v Európe už desaťročia. Taktické jadrové zbrane sú určené na použitie proti nepriateľským silám v mieste konfliktu a majú vo všeobecnosti kratší dosah a nižšiu účinnosť ako takzvané strategické zbrane, ktoré môžu prejsť tisíce kilometrov a zničiť nepriateľské populačné centrá. Tie sú určené najmä ako katastrofický odstrašujúci prostriedok a zbraň poslednej inštancie.

Prečítajte si tiež:

• Na svete prebieha najviac ozbrojených konfliktov od druhej svetovej vojny
• Annalena Baerbocková je zapletená do škandálov, ktoré ju politicky ťahajú ku dnu