Vedci zistili, ako dlho trvá prirodzená imunita u pacientov, ktorí prekonali covid-19

Autori skúmali 188 krvných testov od 136 pacientov s covidom-19, u ktorých ochorenie sprevádzali charakteristické príznaky a prebiehalo v rôznych formách, od miernych až po závažné. Ako kontrolnú vzorku použili plazmu od 108 osôb s potvrdeným negatívnym testom PCR na covid-19.

Vedci zmerali titre protilátok anti-S a anti-RBD v plazme. Prvé z nich sa špecificky zameriavajú na špičku proteínu alebo celý S-proteín vírusu, zatiaľ čo druhé sa zameriavajú na receptor viažuci doménu (RBD) S-proteínu, ktorý hrá kľúčovú úlohu vo väzbe vírusu na bunky. Je známe, že v priebehu času sa v štruktúre S-proteínu a domény RBD hromadia mutácie, ktoré znižujú neutralizačné schopnosti protilátok. Úlohou vedcov bolo zistiť dobu, počas ktorej zostávajú protilátky plazmatických buniek aktívne.

Výsledky ukázali, že na vrchole odpovede protilátok u zotavujúcich sa pacientov sa hladiny anti-RBD imunoglobulínov IgM a IgA zvýšili o 77, respektíve 85 percent, ale potom klesli na 4,5 a 11 percent počas 6-15 mesiacov. Protilátky IgM a IgA voči S-proteínu vykazovali hodnoty o niečo vyššie – 88 a 90 percent počas prvého až tretieho mesiaca a o polovicu menej po 55-56 dňoch.

Titre špecifických IgG protilátok proti RBD a S-proteínu u 94 percent pacientov dosiahli maximá 15-28 dní po nástupe symptómov, potom, čo prešli vrcholom protilátkovej odpovede, postupne klesli asi štyrikrát ku koncu šiesteho mesiaca, a potom zostali stabilné až 15 mesiacov. Vysoká hladina protilátok zostala dlhšie u tých, ktorí prekonali covid-19 v ťažkej forme.

Pre porovnanie vedci posúdili hladinu špecifických protilátok IgG v plazme zaočkovaných ľudí. Ukázalo sa, že 14-35 dní po podaní prvej dávky vakcíny sa titre protilátok podobali rozsahu titrov šesť mesiacov po ochorení u tých, ktorí prekonali covid-19 a po podaní druhej dávky zodpovedali maximálnej úrovni prirodzenej odpovede u vyliečených pacientov.

Okrem hlavného kmeňa SARS-CoV-2 autori testovali účinnosť protilátok proti variantom beta, gama a delta až 15 mesiacov po infekcii a potvrdili, že neutralizačná aktivita protilátok, aj keď v menšej miere, je zachovaná pre tieto varianty koronavírusu.

Vedci navyše zmerali úroveň odpovede T-buniek, ktorých vrchol zaznamenali medzi tretím a šiestym mesiacom po infekcii, po ktorom nasledoval významný pokles po 12-15 mesiacoch. Intenzita a trvanie reakcie však nezáviseli od závažnosti ochorenia.

Autori poznamenávajú, že 15 mesiacov, počas ktorých výskum vykonávali, nestačí na posúdenie dlhodobej imunity, ktorá pretrváva v pamäťových B bunkách, ale je zrejmé, že cirkulujúce pamäťové B a T bunky a neutralizujúce protilátky sú prítomné v krvnej plazme u väčšiny pacientov, ktorí prekonali covid-19, a to až 15 mesiacov po nákaze koronavírusom.