Vatikánsky štátny sekretár Parolin mladým ľuďom: Rozvoj je cestou k mieru

Vo svojom príhovore hovoril o zodpovednosti mladých generácií za budúcnosť, kríze dôvery medzi národmi, potrebe medzinárodnej spolupráce v boji za mier, pretekoch v zbrojení a umelej inteligencii.

Ak chcete mier, budujte mier, nie vojnu

Kardinál Parolin potvrdil záväzok Svätej stolice k mieru založenému na pozitívnych vzťahoch medzi národmi, medzinárodnej spolupráci a využívaní zdrojov, ktoré zohľadňujú potreby najzraniteľnejších. „Bezpečnosť sa buduje iba udržiavaním dobrých vzťahov so všetkými. Nedosahuje sa to vyzbrojovaním a hľadaním nepriateľov. Ak chcete mier, budujte mier. Nie vojnu,“ povedal. Zaoberal sa niekoľkými kľúčovými medzinárodnými otázkami.

Pokiaľ ide o Blízky východ, kardinál zopakoval, že Svätá stolica uprednostňuje riešenie dvoch štátov. Vysvetlil, že toto je v súčasnosti jediné riešenie, ktoré môže zaručiť právo na sebaurčenie pre dva suverénne štáty s definovanými hranicami, schopné žiť v mieri. „Spravodlivý a trvalý mier,“ zdôraznil, „musí tiež chrániť náboženskú slobodu a zaručiť voľný prístup k miestam bohoslužieb.“

„Kľúčovým problémom, ktorému dnes čelí medzinárodné spoločenstvo, je beztrestnosť,“ uviedol kardinál. „Môžu byť spáchané kruté zločiny a zločiny proti ľudskosti, za ktoré nikto nie je zodpovedný.“ Poukázal na to, že keď štáty porušujú spoločne dohodnuté pravidlá na ochranu svojich vlastných záujmov, schopnosť konať spoločne sa oslabuje. „Problém multilateralizmu je problémom dôvery. Ak chýba dôvera, neexistuje možnosť spolupráce,“ zdôraznil. Zhodnotil, že medzinárodný systém, v ktorom každý sleduje len svoje vlastné záujmy, riskuje eskaláciu „čiastkovej tretej svetovej vojny“, o ktorej hovoril pápež František.

Umelá inteligencia: Výzva, ktorej treba čeliť spoločne

Štátny sekretár uviedol tri hlavné dôvody na obavy: dôsledky pre zamestnanosť, používanie nových technológií v zbrojení a priepasť medzi krajinami, ktoré môžu tieto nástroje používat, a tými, ktoré ich nemôžu. Uviedol, že úprimná spolupráca medzi národmi je nevyhnutná. „Ak takáto spolupráca neexistuje, každý pôjde svojou vlastnou cestou a umelá inteligencia sa stane nástrojom rivality a vojny medzi sebou,“ varoval kardinál Parolin. Podľa kardinála by sa mali lídri rôznych vierovyznaní zjednotiť proti používaniu náboženstva na ospravedlnenie násilia. „Meno Boha nemožno zneužívať pri podpore násilia,“ zdôraznil. Vyzval náboženských lídrov, aby boli odvážnejší pri odsudzovaní násilia páchaného členmi ich komunít.

Kardinál Parolin pripomenul, že od čias Pavla VI. Svätá stolica žiadala, aby sa časť finančných prostriedkov vynaložených na zbrojenie vyčlenila na rozvoj národov. „Vojenské výdavky,“ poznamenal, „nemožno posudzovať bez zohľadnenia potrieb ľudí: od hladu po choroby, od vzdelania po životné podmienky tých, ktorí trpia vojnami.“ Pripomenul slová pápeža Františka o tom, že sa na problémy ľudstva netreba pozerať abstraktne, ale pamätať na konkrétne tváre tých, ktorí trpia. Poukázal na to, že hoci sa otázka zbrojenia v súčasnosti v Európe zvažuje v kontexte potreby posilniť obranu kvôli klesajúcej podpore USA, nemôže to ospravedlniť výdavky, ktoré ignorujú potreby obyvateľstva.

Konferencia skúmala rôzne dimenzie záväzku k mieru počas krátkeho pontifikátu Jána Pavla I.: od vývoja cirkevnej doktríny o vojne a mieri cez diplomatické kroky Svätej stolice až po medzinárodné kontexty, v ktorých pôsobil pápež Luciani, vrátane dohôd z Camp Davidu z roku 1978, vzťahov medzi Katolíckou cirkvou a komunistickými režimami za železnou oponou, medzinárodného rozmeru pontifikátu a vzťahov medzi náboženstvom, mocou a konfliktom, ako aj úvah o odkaze Druhého vatikánskeho koncilu.

Zdroj: Vatican News, poľská redakcia / Redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk