Prieskum priniesol ambivalentný obraz, lebo hoci sú mladí ľudia na Slovensku výrazne proeurópski a veria v demokraciu, cítia sa politikmi nevypočutí. Celkovo 77 percent opýtaných uvádzalo, že majú pocit, že sa o nich politici nezaujímajú. Väčšina respondentov, a to 89 percent, je tiež toho názoru, že nové politiky by vždy mali posudzovať aj dopad na mladých ľudí.

„Nezanedbateľnou emóciou voči Európskej únii je dnes aj sklamanie,” upozorňuje RmS. Mladí ľudia v odpovedi na otázku, akú emóciu v nich EÚ najviac vyvoláva, najčastejšie odpovedali „sklamanie“, uviedlo to 23 percent z nich. Ďalších 21 percent nevedelo odpovedať, 18 percent uvádzalo „radosť“ a 15 percent „ľahostajnosť“. Odpovede „strach“ a „hnev“ dosiahli spolu necelý 11 percent odpovedí. „Predstava, že by mládež bola naladená proti EÚ teda neplatí. Viac ako dve tretiny mladých ľudí vníma členstvo v EÚ ako prínos, hoci 55 percent z nich si myslí, že EÚ treba reformovať,” uviedla RmS. Temer tri štvrtiny opýtaných (73 percent) uvádzalo, že sa neplánuje zúčastniť na najbližších voľbách do Európskeho parlamentu. Dôvody sú skôr praktické ako ideologické, mladí najčastejšie nevedia, koho by mali voliť, nie sú si istí, či ich hlas niečo zmení, alebo im chýbajú informácie. O európsku politiku sa zaujíma 37 percent mladých, polovica respondentov tiež uvádzala, že má pomerne dosť informácií o EÚ.

„Informácie teda existujú, no nie sú v jazyku, ktorý by mladých vtiahol,” vraví delegátka Európskeho dialógu s mládežou Lucia Tkáčová. „Sklamanie nie je odmietnutie. Je to signál, že mladí EÚ chcú, len im chýba pocit, že Európa je naozaj pre nich. Z východného Slovenska vidím, že mladí sú proeurópski takpovediac „by design“, teda sú tak prirodzene nastavení. Veď práve EÚ im otvára dvere, ktoré tu doma chýbajú. Otázka teda nie je, prečo odchádzajú do Brna, Prahy či Viedne. Otázka je, aké podmienky im vytvoríme, aby sa s novými skúsenosťami mohli vrátiť domov,“ dodala.

Mladí ľudia tiež odporúčajú päť konkrétnych opatrení. Je medzi nimi zviditeľnenie projektov EÚ v regiónoch, aby Európa nebola abstrakciou, ale niečím konkrétnym, čo vidno v mestách a obciach. Apelujú aj na lepšiu dostupnosť mobilít, aby boli Erasmus, stáže a výmeny dostupné aj pre tých, ktorým chýbajú zázemie či kontakty. Navrhli tiež jednu prehľadnú platformu pre mládež, kde by našli čo im EÚ ponúka a ako sa môžu zapojiť. Zdôraznili aj potrebu vysvetľovať európsku politiku jazykom, ktorému mladí rozumejú, rovnako poukázali na potrebu interaktívneho vzdelávanie o EÚ, obzvlášť na stredných školách.

Prieskum bol súčasťou Európskeho dialógu s mládežou (EDM), ide o celoeurópsku iniciatívu, ktorá prepája mladých ľudí s tvorcami politík a vytvára platformu pre premietnutie ich názorov a skúseností do rozhodovania na úrovni EÚ a jednotlivých štátov. „Za Slovensko tento rok v rámci aktuálneho XI. cyklu EDM reprezentujú mladých ľudí Lucia Tkáčová, Michael Blaško a Veronica Lacová. Aktuálny cyklus vyvrcholí v druhej polovici roka 2026. Európsky dialóg s mládežou je nástroj EÚ, ktorý mladým vo veku 16 – 30 rokov umožňuje formulovať odporúčania pre tvorcov politík na národnej a európskej úrovni. Na Slovensku ho koordinuje Rada mládeže Slovenska; 11. cyklus sa uzatvára v júni 2026,” uzavrela RmS.