V úvode schôdze zložili poslanecký sľub Dušenka a Gregorová

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života,“ znie sľub. Poslanec ho potvrdzuje slovom „sľubujem“ a podpisom.

Poslanci začali schôdzu, čakajú ich aj dva vetované zákony

Poslanci Národnej rady (NR) SR sa v utorok zišli na prvej riadnej schôdzi po letnej prestávke. Na jej programe majú výše 150 bodov. Čaká ich napríklad balík školských zákonov či novela rokovacieho poriadku parlamentu. Venovať by sa mali tiež dvom vetovaným zákonom. Súčasťou programu je aj definitívne hlasovanie o vládnej novele ústavy. To je naplánované na 25. septembra o 17.00 h.

Do ústavy sa majú podľa novely zakotviť dve pohlavia – muž a žena. Pribudnúť má tiež zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za prácu. Ústavný zákon má upraviť i adopcie detí a výchovno-vzdelávací proces. Úpravou sa má zároveň dosiahnuť suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Do návrhu sa v júni podarilo svoje priority presadiť aj opozičným KDH a KÚ.

Poslancov na tejto schôdzi čakajú aj dva vetované zákony, ktoré do NR SR vrátil prezident Peter Pellegrini. Ide o zákon o tzv. covidových amnestiách. Hlava štátu pri ňom namietala časť o tom, že by mali byť odškodnení všetci, ktorí počas pandémie dostali pokuty za porušenie akýchkoľvek pandemických opatrení. Na opätovné prerokovanie Pellegrini vrátil i zákon o podpore prioritných okresov.

Na schôdzi budú poslanci riešiť viaceré vládne legislatívne návrhy. Čaká ich balík zákonov z dielne ministerstva školstva. Tie majú priniesť viaceré zmeny, navrhuje sa napríklad rozšírenie dôvodov na zníženie normatívneho príspevku školám. Zaviesť by sa malo aj povinné predprimárne vzdelávanie pre všetky štvorročné deti od septembra 2027 a o rok na to aj pre trojročné. Rezort chce tiež presadiť možnosť slovného hodnotenia učiteľmi aj žiakov šiesteho až deviateho ročníka.

Na tejto schôdzi by sa malo definitívne rozhodnúť o novele zákona o verejných vodovodoch z dielne envirorezortu. Má sa ňou okrem iného zaviesť pre štát predkupné právo na obchodné podiely či akcie vlastníkov verejných vodovodov alebo kanalizácií. V druhom čítaní je tiež vládna novela zákona o energetike. Prináša právnu úpravu účastníkov trhu s elektrinou, rozšírenie niektorých povinností prevádzkovateľov distribučných sústav, ale aj úpravu zdieľania elektriny odberateľmi.

Na programe sú aj viaceré koaličné poslanecké návrhy. Plénum sa má zaoberať okrem iného novelou rokovacieho poriadku NR SR, ktorú podali zástupcovia koaličných strán. Tá má priniesť viaceré zmeny ako rušenie povinnosti čítať pozmeňujúci návrh či úpravy rečníckych časov aj postupu pri hodine otázok. Poslanci za Smer-SD zase do parlamentu predložili návrh, ktorým chcú definovať presné podmienky, pri splnení ktorých bude mať poistenec nárok na úhradu tzv. lieku na výnimku.

SNS chce novelou znížiť plat prezidenta o polovicu. Národniari majú zároveň v parlamente v druhom čítaní návrh, podľa ktorého by transakčnú daň nemali platiť živnostníci ani malé firmy s obratom do 100.000 eur. NR SR má rokovať aj o návrhu z dielne Igora Šimka (Hlas-SD) a Andreja Sitkára (Smer-SD), ktorý má zvýšiť počet košických mestských poslancov. Ján Ferenčák (Hlas-SD) chce zase presadiť, aby na prijate zmeny Ústavy SR alebo ústavného zákona bolo treba aspoň 100 hlasov poslancov.

S viacerými návrhmi prišla aj opozícia. PS chce napríklad presadiť voľbu zo zahraničia pri prezidentských voľbách. KDH navrhuje, aby si mohli poslanci počas čerpania materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky neuplatňovať mandát. SaS predložila okrem iných novelu, ktorá má oslobodiť sprievod detí do 12 rokov od úhrady za pobyt v nemocnici. Hnutie Slovensko zase chce zaviesť možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom. Poslanci sa majú na tejto schôdzi dostať i k návrhom na vyslovenie nedôvery vládnemu kabinetu a viacerým ministrom, ktoré sa už viackrát presúvali. Na programe majú tiež viaceré návrhy uznesení či výročné správy, medzi nimi aj správu generálneho prokurátora SR.

Plénum si minútou ticha uctilo zosnulú poslankyňu Záborskú

Poslanci Národnej rady (NR) SR si v utorok v pléne uctili minútou ticha zosnulú poslankyňu parlamentu Annu Záborskú. Jej pôsobenie pripomenul poslanec Richard Vašečka. Poďakoval jej a ocenil ju za jej prácu.

„Odišla dáma slovenskej politiky, naša kolegyňa, zakladateľka Kresťanskej únie (KÚ), za ktorej hodnoty zápasila a pracovala do posledných síl. Robila to konzistentne, dôstojne, s jej vlastnou noblesou, pokorou a trpezlivosťou, ktoré by mohla vyučovať,“ poznamenal.

Politička zomrela 20. augusta vo veku 77 rokov. Pôsobila v strane KÚ. Do roku 2024 jej šéfovala. Stranu spoluzakladala po odchode z materského KDH. V parlamente v tomto volebnom období bola v poslaneckom klube Slovensko, Za ľudí, KÚ. Okrem NR SR pôsobila v rokoch 2004 až 2019 ako poslankyňa Európskeho parlamentu.

Parlament si pripomenul i zosnulých exposlancov Ľuptáka a Laluhu

Poslanci Národnej rady (NR) SR si v utorok v pléne minútou ticha pripomenuli aj zosnulých exposlancov parlamentu Jána Ľuptáka a Ivana Laluhu. Ich pôsobenie a život predstavil člen výboru NR SR pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer-SD).

Ľupták v parlamente pôsobil najskôr v Strane demokratickej ľavice a neskôr v Združení robotníkov Slovenska (ZRS), ktoré založil a predsedal mu. Zastával tiež post podpredsedu NR SR.

Laluha sa počas tzv. normalizácie zúčastňoval na disidentskej činnosti ako blízky spolupracovník Alexandra Dubčeka. Po Nežnej revolúcii pôsobil ako politik za Verejnosť proti násiliu. Bol prvým predsedom zahraničného výboru. Aktívne pôsobil v tvorbe parlamentnej diplomacie SR a prvých kontaktov s európskymi integračnými zoskupeniami. Okrem toho bol i historikom a vysokoškolským pedagógom.