V Tihányiovskom kaštieli v Banskej Bystrici priblížia kultúru pastierov aj ich zvyky

„Karpatské salašníctvo sa viacerými črtami líšilo od nížinného chovu oviec, ktorý bol dovtedy rozšírený vo všetkých oblastiach Slovenska. Ovce sa v tomto type pásli najmä na vyššie položených, dovtedy nevyužívaných pasienkoch. Spolu s ním sa objavilo aj nové plemeno oviec – valaška. Oproti nížinnému chovu bolo salašníctvo popri získavaní vlny, mäsa a kože orientované najmä na spracúvanie ovčieho mlieka a výrobu mliečnych výrobkov, ovčích syrov bryndze či žinčice,“ uviedla etnologička SSM.

Podrobnejšie porozpráva aj o tom, ako sa vlastníci oviec združovali do salašných spolkov s cieľom spoločne hospodáriť. Spolok najímal baču, ktorý zodpovedal za zverené stádo, organizáciu práce a hospodárske výsledky na salaši.

„Podľa spôsobu, akým sa bačovia najímali, sa vytvorili dve organizačné formy. Salašný spolok mohol najímať baču i ovčiarov za dohodnutú mzdu a celé hospodárstvo si riadil vo vlastnej réžii prostredníctvom salašníka. Časť vyprodukovaných mliečnych produktov použil na úhradu mzdy pastierom a ostatných výdavkov salaša. Zvyšok syra rozdelil majiteľom oviec. Alebo spolok prenajal stádo bačovi, ktorý hospodáril vo vlastnej réžii. Majitelia oviec dostali dohodnuté množstvo syra. Z ostatnej produkcie uhradil mzdu pastierom a sanoval výdavky salaša. Zvyšok syra predstavoval bačovu mzdu, teda zisk z podnikania,“ doplnila Koltonová.

Jej prednáška priblíži aj spôsob života pastierov oviec v horských oblastiach, ako vyzeral v minulosti salaš, aké práce vykonávali pastieri, ich odev, zvyky i rezbárske umenie.